Nevesta

svetlana9, 16. apríla 2011

Dostali sme pozvanie na svadbu. Vydávala sa manželovej sestry dcérka. Teda veľmi blízka rodina. Bola som deväť rokov vydatá, teda pomerne mladá gazdiná. Našim dvom deťom vždy na narodeniny som piekla torty sama. Raz bola okrúhla, raz okrúhla – poschodová, ako hovoril môj manžel – s kalapom. Potom zase na celú obdĺžnikovú tácku, aby na ňu vošlo „veľa“ sviečok. Bolo treba vymyslieť tortu na svadbu. Napadlo ma, že skúsim upiecť tortu nevestu. Piškótové cesto som dala upiecť do bábovkovej formy. Do otvoru bábovky som vsadila bábiku bez nožičiek. Bábike som ušila na hrudník blúzku a na hlavu závoj. Sukňu „svadobných“ šiat tvorila bábovka. Túto som natrela bielym maslovým krémom a ozdobným špricom povytláčala na ňu kvietky. Do každého kvietku som vpichla kúsok zeleného asparágusu. Aj do závoja dostala bábika kúsok zeleného. Hotovú nevestu som postavila na guľatú tácku na stopke a pyšná som ju postavila na stred stola. Prišiel manžel z práce a keď ju uvidel povedal posmešne – ach, ach, to s týmto chceš ísť na svadbu? Ani náhodou. Moje sebavedomie kleslo na bod mrazu. To som teda nečakala. Aj keď som robila takéto niečo prvý krát, dielo sa mi naozaj vydarilo. Bola som na seba hrdá a vysostne spokojná. A teraz toto. Čo teraz, objednať u niekoho inú tortu už nebol čas. Manžel išiel na svadbu skôr, robil aj šoféra neveste, aj „dvorného“ fotografa, aj svedka. Nemal sa teda čas venovať mne a našim dvom deťom. Pre mňa prišlo iné auto a ja som naložila aj tortu. V kultúrnom dome sme odovzdali zákusky a torty do miestnosti nato určenej. Prebehol obrad, nastalo svadobné hodovanie. Dcérka mala dva roky a neobsedela na svojom mieste a preto som sa s ňou išla prejsť von. Prechádzala som aj okolo miestnosti, kde boli uskladnené torty. Pokochala som sa, ale pichlo ma, že moja torta zmizla. Myslela som si, že môj manžel ju niekde „zlikvidoval“. Aké bolo však moje prekvapenie, keď som vošla naspäť do sály a tam som ju uvidela – nohy mi „primrzli“ k podlahe od prekvapenia – moja ofrfľaná torta stála na hlavnom stole pred samotnou živou nevestou. Teda – také vyznamenanie som nečakala. Moje sebavedomie sa vrátilo a bola som na seba veľmi pyšná. Po svadbe som sa pýtala švagrinej ako chutila moja torta. Povedali, že nevedia, lebo ju nejedli. Vyvalila som na ňu oči – a ona – bolo nám ju ľúto rozkrájať a tak sa chudinka roztiekla a pokazila. Mne to vôbec nevadilo.

@zareaguj

Diskusia k článku

Pridaj koment

hviezdickaz

hviezdickaz 16. apríla 2011 o 21:19

:) sikovna ... :)

@zareaguj

Pekný komentár

hubata

hubata 16. apríla 2011 o 23:29

Ako v rozprávke "O škaredom kačiatku"......

@zareaguj

Pekný komentár

kucharronald

kucharronald 17. apríla 2011 o 20:00

škoda, že sa také torty nedajú zalakovať... :))

@zareaguj

Pekný komentár

pacik

pacik 18. apríla 2011 o 07:18

alebo usušiť ako svadobné kytičky :-)))

@zareaguj

Pekný komentár

kanadsky

kanadsky 18. apríla 2011 o 19:18

A co manzel, fotograf, sofer, svedok ?

@zareaguj

Pekný komentár

svetlana9

svetlana9 18. apríla 2011 o 19:29

@kanadsky - no môj manžel, fotograf, šofér a svedok - čokoľvek som varila a piekla, nikdy nič nepochválil. Nato som si nevedela zvyknúť dosť dlho. Ostatní konzumenti mojich jedál vždy chválili, ale on to skrátka nevedel urobiť.

@zareaguj

Pekný komentár

marcy

marcy 20. apríla 2011 o 15:32

si šikuľka,zeleno-biela kombinácia,aj nápad s formou od bábovky ma veľmi,veľmi zaujal,ďakujem :))

@zareaguj

Pekný komentár

viera1

viera1 20. apríla 2011 o 17:31

@svetlana9 ,mala si zorganizovať návštevu u zlej kuchárky,potom by mu to došlo...

@zareaguj

Pekný komentár

svetlana9

svetlana9 20. apríla 2011 o 17:43

@viera1 - však sme rekonštruovali dom, vždy u nás boli remeselníci a ich pomocníci, každý pochválil - manžel mi raz povedal, že či mi nestačí, že zostane prázdny tanier - nuž muselo mi to stačiť - odvtedy som si to všímala ešte viac - myslím tie taniere - xi

@zareaguj

Pekný komentár