Moje Vianoce, alebo podľa starkej "kračún"

janazjarku - fotkajanazjarku, 19. decembra 2012
Mám šťastie, lebo Vianoce bývajú každý rok a to pravidelne od 24.12. (na Adama a Evu) až do 26.12.(ukončenie Vianoc si pamätáme podľa toho, že je Štefanska zábava) . To, že sú Vianoce celkom každý rok sa mi veľmi páči, lebo niekoho mohlo napadnúť, že Vianoce budú iba na prestupný rok v rámci šetrenia , teda každé štyri roky .
Prvé Vianoce na ktoré si vôbec spomínam sme spolu s rodičmi očakávali pri mojich starkých na dedinke zvanej Zelené (Zelené je asi preto Zelené, lebo dodnes je obklopené zelenými lúkami v zime samozrejme bielymi, ale kto by počas roka menil názov dediny podľa príslušnej farby ?). To, že tieto Vianoce boli práve tam si pamätám podľa polohy stromčeka. V Banskej Bystrici stromček stál v stojane a pri starkých visel zo stropu, ale nie len preto som presne vedela ako detvák kde som, ale aj podľa toho čo viselo na stromčeku. Dedinský stromček voňal celkom inakšie ako stromček z mesta, že ako ?
Dedinský stromček bol ovešaný voňavými jabĺčkami, škrupinkovými orieškami, slamenými figúrkami , samozrejme maľovanými perníčkami takými aké sa nám podarilo napiecť a tak občas boli také bledučké a občas veru aj také viac hnedé ako sa patrí :-) No a čo ? Však sa aj tak nedali uchmatnúť , bo boli vysokóóó, alebo som to bola iba taká malá ??
Stromček zvaný mestský bol obrovský a príprava vianočných ozdôb bol hotový rodinný rituál. Celkom prvá bola výroba domácich salóniek (neskôr sa z nich stali tie kupenské čo tak fajne zliepali zuby a vyťahovali plomby).. najprv mamka nakúpila všakovaké druhy karamelových cukríkov zvaných tiež „štolverky“ , potom nastrihala farebné stanioliky (teraz by sa to volalo alobal) a na záver biely preklepový papier premenila na také strapaté obdlžničky, keď to mala pripravené prizvala všetkých členov rodiny k salónkovému stolu. Pri salónkovom stole sa rozdelili úlohy (hlavne sa spočítali cukríky) a tak s postupom : biely strapatý papier, farebný staniol, cukrík, zabaliť a slabúčko špagátikom stiahnuť , aby bolo kde salónku priviazať, no a posledný v rade priväzoval šnúrky na zavesenie. Kto dával dobrý pozor (teda čitateľ) tak nás spočítal správne bolo nás spolu päť .-) Zdobenie stromčeka v meste vždy v detstve pripadla na hlavu rodiny , lebo stromček sa nesmel ovešať len tak hala - bala a tak pri tom jeho umeleckom diele bolo vždy plno zábavy. Na začiatku spočítal všetky halúzky, salónky, čokoládové kolekcie (tie bolo treba poriadne strážiť), sklenené ozdoby a normálne bez kalkulačky (však neboli) vypočítal koľko ozdôb sa bude hompáľať na každej vetvičke.
Tak a stromček by sme mali však toto bolo dôležité kde by nám to ten Ježiško (otec, oblečený v mamkinom župane otočenom naopak) darčeky „priniesol“ ?
Nuž a čo by to bola za štedrá vianočná večera bez mäsa ? A tak sme voľakedy pravidelne zabili to prasa, voľakedy vlastné neskôr „kupenské“. Ako to prasa zabíjali veru neviem, lebo som vždy , keď sa ten čas blížil som ušla do susedov a s rukami na ušiach som čakala pokiaľ ma susedka nepoťapkala, že už má chúďa potom a je tam hore v prasacom nebi (teda jeho duša, lebo mäso nechal tu dole). Vianociam samozrejme predchádzalo dôkladné upratovanie (inak upratovali sme pravidelne, ale na Vianoce dvakrát tak), pečenie tradičných vianočných koláčov čo boli vianočky, makové a kakaové záviny, drobné suché pečivo linecké kolieska, orechové košíčky a veľa slaných tyčiniek.
Teraz, keď sme všetko pripravili môžeme začať variť na štedrovečerný stôl. Mamka vstávala prvá , aby dala variť kapustnicu (údené mäso, klbásky údené, klbásky „svieže“, cibuľa a kvasená kapusta domácej výroby), potom pripravila vianočný šalát (zemiaky, hrášok, mrkva, zeler, varené vajcia, na drobúčko nakrájaná jemná saláma a majonéza) . Štedrý deň však bol celkom iný ako ostatné dni v roku a to preto, lebo sme až do večere nesmeli jesť a to z rôznych dôvodov, vraj sa mám pôstiť za dobrého muža (tak sa mi vidí, že som to s tým pôstom riadne prehnala, keď mám muža už tretieho a na niektorú sa neušiel ani jeden :-), alebo vraj ak budem jesť tak budem mať hrče to vravel potmehútsky starký furt. Toto domáce násilie som riešila po svojom, sedela som celý deň pred televízorom kde každý rok boli tie isté rozprávky (to bol darček od televízie).
Podvečer už začínal rozruch a my dievčence sme začali pomáhať mamke s dokončievaním varenia ..strážiť“ kapra na pekáči, zomlieť mak na opekance, ktoré sa usmievali z pekáča, roztopiť maslo a tak.. Na dedinských Vianociach bolo prvoradé pred zasadnutím za slávnostný stôl ísť nakŕmiť vianočnými dobrotami domáce zvieratá , aby sme mali štedrú večeru všetci.
Na Vianociach som mala a aj mám rada prípravu slávnostného stola . Príprava stola je veľmi dôležitá, lebo ako kážu zvyky počas večere nesmie od stola nikto vstať a odísť, lebo to prináša nešťastie na celý budúci rok !
Čo je teda na stole ? Na stôl pod obrus vložíme za hrsť drobných mincí, aby nám nechýbali celý rok, tiež nasypeme hrsť obilia, aby na stole nikdy nechýbal chlebík. Okrem tanierov, pohárov a príborov pripravíme rozpustený med, vianočné oblátky, cesnak, chlieb, kapustnicu, zemiakový šalát, pečenú , alebo vyprážanú rybu, makové opekance zaliate maslom, nápoje. Nezabudneme zapáliť vianočnú sviečku !
Večera sa môže začať. Najstarší člen rodiny pri stole (tieto osoby sa zákonite menili odbúdali a pribúdali) prednesie slávnostný prípitok a kto vie sa potíšku pomodlí (už som písala, že sme v určitom období do kostola nemohli..), kto sa nevie tak si niečo krásne želá.. Večera sa začína podávaním strúčiku cesnaku s chlebom (to musia všetci), aby sme boli po celý rok zdraví , potom oblátka s medom, aby sme boli celý rok sladkí a k sebe láskaví nuž a potom nasleduje kapustnica, šalát, ryba to aby sme neumreli od hladu :-) kto chce byť sladký hneď a má ešte v brušku miesto tak si prehryzne aj s tých sladučkých opekancov. V niektorých rodinách pri stole prekrajujú jabĺčko, ale u nás sme to nerobili, lebo čo ak by sa niekomu nerozrezalo jadierko ? To vraj znamená, že toho človeka v nasledujúcom roku čaká choroba a kto by si s týmto chcel kaziť Vianoce ? No, nikto !!
Na tento deň som sa okrem darčekov vždy tešila aj nato, že keď som už mala 15 rokov mohla som ísť do kostola na polnočnú omšu, lebo na Vianoce aj tá doba zatvorila oči :-) Ostatné dni Vianoc sme prežívali spolu s rodinou pri rôznych hrách, vychádzkach a tešili sa z prítomnosti a lásky. Vianoce boli v mojej rodine až do odchodu mojich rodičov plné pokoja a veľkej lásky.

@zareaguj


Diskusia k článku

sairaam
@janazjarku pekné Vianoce si prežívala a dúfam že aj v posledných rokoch také prežívaš. Napísala si peknú spomienku a s humorom Tebe vlastným. Prajem Ti krásne Vianoce.
matata1
ha, ha, ha ale si ma rozosmiala, normálne mám pred očami hlavu rodiny počítajúcu vetvičky a ozdoby.... A ten mamin župan nemá chybu. U nás chodil Ježiško vždy inkognito a keď odchádzal, len zazvonil na zvonček na stromčeku.
horalka66
@janazjarku krásne spomienky si tu napísala ..dobre sa to číta a aj to vyvoláva nostalgiu na naše detské časy :-) ďakujem ti a maj krásne sviatky.Som nevedela,že ty si taká super prispievateľka príbehov...dnes som si všetky tvoje zážitky prečítala a som nadšená :-)
matata1
@janazjarku prajem Tebe, ako aj všetkým varecháčom krásne a požehnané Vianoce (po našom Krašún).
janazjarku
@horalka66 však my dve sa už roky poznáme z pokecu :-D voľakedy nick Janula1108 .-)
Teším sa, keď sa všetci smejú, lebo z toho sa peknie a chudne :-D@matata1 aj tebe krásne sviatky no dovtedy sa ešte vidíme .-)
janazjarku
Tento príbeh som napísala na požiadanie úžasnej ženy Ukrajinky žijúcej pri Prahe, ktorá začala vydávať pozitívne noviny do každej rodiny "Polahoda" prvé číslo vyšlo pred niekoľkými dňami a je možné kúpiť aj na SK. Pozitívne noviny preto, lebo zla je tu už voľáko zbytočne veľa :-) nuž a tam sa objavia aj moje príbehy, ktoré ste ešte nečítali, lebo sú "nevarechové" , ale nemusíte kvôli tomu bežať do PNS stačí kuk na www.polahoda.cz :-) Milá vydavateľka Svetlanka tieto noviny nosí bezplatne do nemocníc, aby oživila nádej chorým tak nech sa páči čítajte .-)
frezia68
@jankazjarku :teším sa,že schudnem a opekniem ,lebo keď Teba čítam,vždy sa aspoň popod fúzy smejem,ak sa nerehocem.A pekne si mi pripomenula staniol,strihanie papiera do úmoru,balenie,vešanie.A to už asi nepamätáš( predsa si len mladica),že sa strihali farebné krepové papiere a robili sa reťaze na stromček,lebo veď kde po vojne sa našlo niečo krajšie?A varili sa salonky citrónové,orechové,kávové a domáca čokoláda. A bolo nás 6 detí a v noci nás občas zobudil šuchot papierika(to už nejaký nezbedník kváril zo stromčeka) a tak sme sa pridali a snažili sa dať prázdny papier salonky do pôvodného stavu.Tak si ma vrátila svojim príbehom do detských čias.....Želám Ti krásne ,pohodové vianoce a zasa sa ozvi :-)))
hannah22
pekné rozprávanie ako vždy, ďakujem aj za ten link na noviny už sa teším na čítanie, pekné a požehnané sviatky všetkým..... :))
hubata
@jankazjarku prekrásne si to napísala, nechýba tam vtip, aj nostalgia: také ako Vianoce majú byť bez reklamy ale zato v kruhu rodiny, mieri, pokoji a pohode.
Nádhera!
denyany
pekne ste to napísali, dobre sa to číta, teším sa na ďalšie príspevky
babav
@jankazjarku ,velmi pekne nostalgicke citanie...pripomenula si mi vianocnu atmosferu z detstva.Mnohe zvyky okolo stedrovecerneho stola sme mali rovnake ;-) .Si dobry clovek ... svojim zaujimavym pisanim nie len zabavas ,ale dodavas optimizmus a nadej na uzdravenie chorym ludom.Prajem ti stastne ,radostne vianocne sviatky v kruhu tvojich najmilsich!
zvoncek
Milá Janka, už som si myslele, že si aj Ty varechu opustila, vždy som sa tešila na Tvoje príspevky, ktoré boli vtipné a úsmevné., veľka vďaka za milú spomienku na detstvo, tiež mne si pripomenula prípravy na Ťedrý večer, aj my sme balili štolverky ako salónky, boli sme štyri deti, a tiež
si pamätám, že sme si šetrili pri raňajkách kockový cukor, aby sme tajne šli nahradiť štolverk kockovým cukrom. No rodiči to vždy poznali
a ráno vždy začalo vypočúvanie, kto z nas bol na salónkach.
Prajem Ti pokojné prežitie sviatkov a do Nového roku veľa zdravia,
to isté aj všetkým nám ostatným, ktorí sme sa tu virtuálne zišli.,
PF 2013
alicaz
hihi, my sme tiez chodili kradnut salonky zo stromceka a do papierika sme zabalili maly kamienok, nech to vyzera stale plne... jeden rok sa potom mama rozhodla ze naco bude vesat salonky na stromcek, tak ich len vysypala do misky.. ze nech sa nevesiame po stromceku ;)
ela77
spomienky na detstvo a vIanoce nás skoršie narodených sú krásne. Vianoce mali ekési čaro. Vždy bol sniežik a my sme možno nemali také nároky na spokojnosť aké sú dnes. Nebolo Vianoc, kedy by sme ešte aj potom s našimi deťmi neboli pred štedrou večerou šli ku lesu a odniesli vtáčikom a zvieratkám nejaké dobroty, hoci sme sa museli niekedy brodiť snehom. Je pekné mať na čo spomínať .
Želám všetkým dobrým varecháčom pekné a pokojné Vianoce a hlavne bez zhonu(tento rok dátum dopadol dobre, takže aj zamestnané varecháčky budú mať čas v kľude všetko dokončiť)
mama3chlapov
Pekné čítanie, ozdobovanie stromčeka nemá chybu. Aj matematiku ste si zopakovali :o)))
janazjarku
Spomienky nielen na detstvo je to čo nám nikto nemôže vziať a ja ich mám strašne veľa a čo je divné pamätám si len na tie pekné :-) tých vianočných je viac ..raz nám otec chcel urobiť radosť rozsvieteným stromčekom a keďže elektrické svetielka ešte neexistovali (len v bohatých rodinách) nakúpil také pripínacie žabky do ktorých nastrkal sviečky a zrazu ho napadlo, že na stromčeku bude aj sneh :-) schytil mame balík vaty a narobil snehové gule..to ste mali vidieť ako tie snehové gule fajne horeli aj so stromčokom :-D
evanaaa
Krásne spomienky, samý sentiment, tie nám už nik nevezme a zomrú s nami. Dnešné deti ani nevedia na čo sa vlastne tešia, niektorým to ani veľa nehovorí. Najkrajšie Vainoce boli v rokoch 50 až 70-tych, a vždy boli biele. Nás bolo 8 detí+rodičia, no každý sme mali pekné darčeky a strom až po plafón. Salónky mama kupovala, ale u susedov si ich vyrábali sami tak, ako to píšete viacerí a ja som sa prizerala, ako šikovne im to ide. Aj čokoládky si robili sami. A na druhý deň po tom Štedrom sme si ukazovali navzájom darčeky. Aj my sme mali tie žabky so sviečkami, nám sa od nich chytila záclona, lebo stromček stál blízo okna, otec plamene uhasil dlaňami, takže našťastie si to odniesla len mamina háčkovaná záclona. A keďže otec bol robil so sklenenou vatou, ňou sme zdobili stromček, ale neskôr už nie, bola pichľavá, aj keď pekne ukázala. Rada sa vraciam k spomienkam z môjho detstva a tiež rada čítam aj príbehy druhých, ako aj tento tvoj, @jankazjarku.
zitar
krásne čítanie, milé spomienky, teším sa na časopis a Tvoje poviedky,
prajem krásne vianoce
evusik
tvoje spomienky vo mne vyvolali moje spomienky, úsmev na tvári a slzu v oku... tak už to býva keď človek spomína na detstvo, na svojich blízkych, na tých čo už nie sú medzi nami ...
s tým ozdobovaním a pedantným oteckom si ma dostala :-) ten môj je presne taký istý... keď sme išli na jar sadiť na záhradku mal na štvorčekovom papieri presne, v zmenšenej mierke, nakreslenú celú záhradu kde čo bude zasadené a to sme museli do bodky dodržať...
Vianoce u nás boli veľmi podobné ako u vás, aj keď jedlo bolo skromné bolo ho veľa... naša mama si potrpela na slávnostné prestieranie, mala obedový servis ktorý vyťahovala len na Vianoce, ja som ho zdedila. Celý rok je starostlivo zabalený a uložený na bezpečnom mieste. Používam ho len na Vianoce, deťom sme vždy pripomínali aby dávali pozor, že to je babičkin servis.... dcéra už ako malá hovorila, že ho zdedí tiež a my sme sa smiali, že svojim deťom bude hovoriť, že to je babičkinej babičky servis :-)
je pekné, že Tvoje spomienky potešia práve tých ktorí sú na Vianoce osamelí, sú nútení stráviť Vianoce v nemocnici mimo kruh svojej rodiny :-)
prajem krásne vianočné sviatky :-)
slawi
Nadherne citanie :), mam rada ked "starsie" (prepac za titul) varechacky spominaju. Vcitim sa do pribehu a predstavujem si to ako keby som tam bola. Dakujem za krasne citanie.
witchina
Salónková nedeľa týždeň pred vianocami...otec vzal vrchnák z krabice od topánok,to bola pomôcka na šnórky,perlovku obtáčal a potom prestrihol.Zrátal salónky aby sme nejedli z nich,pekne sme slučkovali a ukladali späť do škatule.Tvoj príbeh je spomienka na moje vianoce v detstve...pekné ďakujem



 



TOPlist