Moje prvé kysnuté buchty a iné katastrofy!

Aj môj prvý zážitok s kysnutým cestom bol zaujímavý. Moja mamka piekla všeličo, len nič z kysnutého cesta lebo vravela, že jej mamka vedela skvelé buchty a ona také nikdy neurobí. Teda som nemala ani páru o tom, čo to kysnuté cesto je.
Mala som asi trinásť, keď som chcela upiecť dukátové buchtičky. Tie som zbožňovala, no mala som ich len v školskej jedálni. Tak som si zobrala kuchársku knihu, dala na stôl suroviny ktoré bolo treba a tie čo som nemala, som nepoznala, tak som si povedala že to asi nie je dôležité. Kvások som kysnúť nechala len z mlieka, trochy cukru a múky. Že mi chýbalo droždie? Nevedela som čo to je tak načo by ho bolo treba? Múku, maslo, vajce, všetko som pekne zmiešala s mojim "kváskom" a zamiešala. Pomastila plech a začala som odoberať lyžičkou kôpky cesta ako písali v recepte. Už som si aj vyhriala rúru čo bol u nás problém, lebo plyn niekedy išiel, ale nie a nie sa zapáliť a potom, bum! Mala som už plný plech nie kôpiek, ale cesta a akosi sa mi to nezdalo. Iné mi neostalo ako všetko vyliať do záchoda a uvarila som len šodó, ktoré som zajedala bielym rohlíkom. S touto mojou prvotinou som sa pochválila rodičom až keď som bola dospelá a pečenie už pre mňa nebola španielska dedina.

.. tiež som si v 10 rokoch "varila" kávu spôsobom studenou vodou zaliata gruntová káva! super!

...a cestovinu dať variť do studenej vody?Toto sa stalo v mojich začiatkoch (okrem iného) mne :-))

.. a preliať hotové oškvarky cez červené UMELÉ sitko? Keď som to po x rokoch vytiahla na rodinnej oslave, tak mi švagor povedal: "no super že nie len ja som taký debil." - on zas čajovým sitkom čistil horúci olej z fritézy!

ja mám kamošku, ktorá teplotu oleja skúšala vlastným prstom. au, au

Nuž, občas sa dejú veci! Aj mne sa občas darilo. Bola som asi piatačka a zo školy, hoci sa už blížili prázdniny a bolo teplo, som dovliekla chrípku. Hnusnú, mama ostala doma, izolovala ma od súrodencov a opatrovala ma sama. Mne sa uľavilo, ale mama chrípku chytila odo mňa. Tak sme maródovali, ja už len ľahšie, ale mama dva dni nejedla, len pila čaj. Keď sa jej už konečne uľavilo, mala chuť zjesť niečo ľahké, sladké. Boli sme doma samé, takže to bolo na mne. Keď zadriemala, vyšuchla som sa z postele a pobrala do letnej kuchyne piecť, prvý raz v živote a len s hmlistou predstavou o postupe. Prvú prekážku, zakúriť sporáku, som zdolala. Na cesto som si pochystala múku, vajcia a cukor, bola som si istá, že práve toto mama dáva do cesta.Zamiesila som si, pekne na tuho ako na rezance, vyvaľkala na zubatú placku, lepšie sa nedalo a dala piecť. No pieklo sa, len akosi neružovelo. Napriek tomu sa mi zdalo, že to už bude, tak som plech vytiahla, placku pokrájala a naložila pre mamu na tanierik. Poviem vám, jedla, chválila a tvárila sa presne tak, ako keď som jej ponúkala "kávu" v bábikovských riadikoch. Až potom som ochutnala aj ja. No, dalo sa to zjesť, ale mamine koláče to nepripomínalo ani zďaleka. Ale snažila som sa, nie?

Smejem sa ,práve som sa potešila ,že niesom na svete samá ktorej sa občas "zadarí".Moje prvé parené buchty boli ako tenisové loptičky.Povie sa ,že hlad je najlepší kuchár a tak môj drahý ich zjedol aj "zgrcnute" s dodatkom ,že na budúce budu určite lepšie.Občas niečo neosolím,alebo nedám olej,ako do posledných vianočných buchiet,ale ku podivu nikto si nič nevšimol,až som ochutnala ja,,hned som vedela kolká bije.Dnes si pre istotu dávam všetko pred seba, aby som nezabudla.Milovala som pomoc od mami a svokry,,no víš dzífča já to robím šecko od oka,,nevím čeho a kolko tam ide,,,a tak som skušala a pridávala a uberala a dnes už aj ja pečiem od oka,,len tie oči nesmiem mať zatvorené,aby som nezabudla vybrať koláče z rúry

nooo:)občas sa zadarí:)aspoň sa pobavíme pri spomienkach:)))

Mojej kamosky brat strcil kura do rury aj so sackom a piekol.Ked mu nadavala do debilov,tak sa branil: sak si kazala vytiahnut s chladnicky a upect v rure.Na jeho obranu mal vtedy 14 rokov,doteraz mu hehni ako 45 rocnemu.Bola som vtedy u nich,to bol neskutocny smrad...

Osviežujúce čítanie, z chuti som sa zasmiala. Čo sa tej sladkej ... týka, chlapi sú maškrtní, ja to už dávno vravím :-)).

@eevapa
veru dzífča, od oka, tak piekla aj moja mamka parádne oškvarkové pagáčiky a keď sa dožadovala návšteva receptu, tak mala problém povedať. A vyzeralo to, že sa nechce s receptom podeliť.

mamicka mi pri mojom prvom peceni z kysnuteho cesta odmietla radit - vraj " skus si to , inak sa nenaucis"...tak som vytiahla kucharsku knihu a bolo :-) cesto sa napodiv vydarilo , buchty na pare chutili a ja som si myslela ze uz viem vsetko :-) Vytriezvela som az pri druhom pokuse ked mi cesto poriadne prekyslo a namiesto buchiet sa "uparili " placky :-)))))

To sa stáva,keď sa riadime receptom, ktorý nie je úplný. Dobehla neter, že robila všetko presne podľa receptu a ono sa to nevarí!! Tak si prilož do sporáka,ale nie veľa,aby ti to nekypelo! A ona vtedy s hrôzou v očiach povedala, že tam nebolo napísané, že má zakúriť.

Pekné čítanie, nikto nespadol na tento svet ako hotový kuchár, takže len do toho dievčence nech sa zasmejeme.
Ja som mala to šťastie že sme s kamoškou bývali oproti, otvorili sme si dvere a varili sme tak cez celé prázdniny hádam od 6.triedy. Mala som strašne ubrblaného otca a ten mi chodil na obed domov presne na 12.00 hod. a ešte niekedy dovliekol aj nejakého kolegu. Takže som sa vždy snažila, ale aj tak to sem-tam nedopadlo dobre: palacinky zarobené z vykypeného prihoretého mlieka, nechcelo sa mi krájať toľko kapusty, tak som ju neudusila namäkko aby jej zostalo veľa, išla som kúpiť mrazenú zeleninu v lete, lebo sa mi nechcelo čistiť našu zo záhrady, zohrievala som kura na plechu, zabudla som tam nožík s umelou rúčkou a tak sa musel vyhodiť plech, kura a aj nôž ...... no hrôza!!!
Takže ten kto nevarí sám seba okráda o perfektné zážitky!
Super čítanie,

Juj, ale sa nám krásne rozvinula debata! Dobrú noc dievčatá!

krásne príbehy a krásne spomienky na vlastné podarky a nepodarky. a nielen spomienky, aj dnes sa občas zadarí čudo :))). s mojou maminou to bolo tak isto, po telefóne mi radila, trošku, štipku, to uvidíš... no, ja som veru nevidela nič. že kysnuté cesto sa má oddeľovať od misy? ani som netušila ako to v reáli vyzerá, miesila som ako trúbka dokým som vládala, že hádam to bude stačiť. prvé buchy, nie že každú pomastiť, ja som zabudla aj plech pomastiť a to pritom bola jedna z vecí, ktoré som vedela, veď som vždy mame chystala plechy. ale v tom strese... nakoniec plech hore dnom a triasť, buchty sa roztrhli presne v polovici a tak ich namiesto 24 bolo 48 :)))... jój, toho bolo, to by bolo na dlho...

ked som bola prvacka, robievala som si "jednotkove leco". vyrastala som u babky a ta, hoci pochadzala z velkeho "gruntu", kuchynu akosi velmi nemusela. a mne tie jej vecne biele kavy s namocenym rohlikom nechutili. tak som v sezone vstavala skor, k velikanskemu kuchanskemu stolu som si pritiahla samlik a zacala: na sporak do panvice trochu masti, nakrajat jednu cibulu, jednu papriku, jednu rajcinu, jeden parok - ak som nasla - dat do panvice, isla som sa prezliect z pyzama, potom som do toho buchla jedno vajce (obcas som mala k lecu aj volske oko, ked som vajce netrafila do panvice ale na šporhelt), zamiesat a vyhltala som to rovno z panvice lyzicou. a sup ho do skoly. skratka rodeny talent. :-) ale zato v casoch gymnazialnych sa mi podarilo spenat pripalit tak, ze som ho vyhodila aj s hrncom.
a vajicka natvrdo!!! uz som mala snad 30, dala som do hrnceka na sporak varit dve vajcia natvrdo a hovorim muzovi: davaj na ne pozor, idem k susede vratit casopisy, o chvilocku som spat. a ked som sa o chvilocku tristvrte hodinku vratila, pri vstupe do bytu som pocula rachot. vbehnem do kuchyne a akurat som uvidela mily hrncek, ako sa vrti a kotula na zemi pri sporaku. a vajcia zlahka opadavali zo stropu. muz tomu bol na vine, samozrejme, aj som mu za to vynadala, nedaval na ne pozor a mile vajcia vybuchli. moje nervy, to musela byt supa. este stastie, ze sme mali tyzden pred malovkou. stat sa to po malovke, nic tu nepisem, lebo by ma bol vtedy trafil slak.

noo dievčatá, sme fakt DOBRÉ!!! Koľké z Vás si tieto horory držali roky v mysli prísne zamknuté v priečinku "o tomto sa nikdo nemusí dozvedieť!"? Ale je to strašne veselé čítanie a som fakt rada v tejto komunite!!!

to bolo vsetko fakt zaujimave citane... my mlade neskusene mame vyhodu v tom, ze pozname internet, skype a ine vymozenosti modernej doby. Moje prve kysnute cesto bolo univerzalne od @sovky a dopadlo skvele. Akurat som ani len netusila kolko kolacov mi vyjde z 800 gramov muky. Nevadi... aspon som naplnila mraznicku (kedze zijem sama a nebolo koho ponuknut)...
Ja si skor spominam na zazitky ako uvareny puding bez cukru, lebo som ho zabudla pridat... alebo este lepsie, osoleny caj :-DDD

mne vybuchla konzerva sladeneho mlieka pri vareni na grilaze,to ma poznacilo natolko,ze mam ju varit,radsej tie grilaze nebudem jest,strasna bomba to bola,myslela som,ze nam niekto bytovku do luftu vyhodil...

Pekná spomienka, podobá sa na tie moje :-)))))))))

dobre sa spomína spolu s ostatnými, moja prvá torta mala som 16 r., čakali sme návštevu, chcela som pomôcť , korpus sa vydaril ale plnka sa mi videla akási bezfarebná , mdlá ... našla som doma potravinársku farbu "zelenuúú" pridala zamiešala a naplnila , dokonca aj ozdobila, hrdá večer servírujem... ani bratia ju jesť nechceli, strýko mi potom nenápadne hovorí, to nič moja, je dobrá, len tak jedovato vyzerá... stačilo len pár lístočkov na ozdobu ..... a tak spomíname.... :))

ja ako už dospelá, "skúsená", som vyprážala polotovar - zemiakové lupienky, tie biele, čo v oleji za pár sekúnd vyrastú, aby som ich mohla okamžite vybrať,kým sa nespália, dala som ich do sitka, ponorila do horúceho oleja a vytiahla - len rám s rukoväťou, to sitko bolo totiž z umelej hmoty a len to tak zasyčalo a ja som s vyvalenými očami pozerala, kdeje sitko a kde sú zemiačky. Fúúúj, ale to smrdelo! A to nebol jediný " prušvih" mojich začiatkov, bolo ich viac, ale na chybách sa najlepšie učí.

mne sa tiež pred rokmi, podarilo scediť horúce škvarky na sitku z umelej hmoty alebo som zabudla pridat vajíčka do koláča,tých vecí bolo iste viac a človek sa pri spomienke na ne dobre zasmeje...:-)))

Ja uz so ocukril prazenicu, nechal roztiect odpalovane cesto, slahacku zrazil na maslo alebo ked som prvy raz robil palacinky(mal som asi 9 rokov) tak mi pomahal bratranec,ktry bol o styri roky starsi a este jeho kamarad.Ten kamos rozbijal vajcia bratranec zatiaj priniesol mlieko z kumbalu a ja som potom miesal.A zrazu vidim ze v tom ceste plavaju skrupinky z vajca...pytam sa toho kamarada ze co spravil s tymi skrupinami a on sa na mna pozrel a uplne normalne povedal "Sak som ti ich hodil tam k tym rozbitym".Bratranec myslel ze ho zabije ked si myslel ze nebudu palacinky ale ja som pohotovo vytiahol sitko a tak som to nejak zachranil... :D Nakoniec sme mali palacinky so zmrzlinou babinka nam vynadala ze ci musime vzdy robit taky bordel a ani sa jej moc nepacilo ze sme tam dali !6! vajec a vyslo nam !6! palaciniek........

A este do muffinov som nedal vajce a osolil som babicke kavu!!!...

kamaratkin manzel mal len jednu ulohu: ocukrovat babovku a priniest ju z kuchyne. boli sme 4 kamaratky a tri sme prisli obzerat noveho manzela tej stvrtej. tak sa chcela predviest. "drahy", prines babovku! a drahy z kuchyne krici: hned, draha, len ju este pocukrujem! o chvilu hucal vysavac. sme si mysleli - no nech ta slak trafi, to este musis predvadzat aky je vycviceny? lebo nam bolo jasne, ze to mal vsetko prikazane. :-) babovka nikde, zato o chvilu hucal vysavac znova. potom priniesol babovku. a po rokoch, rozvode a niekolkych pivach, ked sme sa spolocne opat stretli niekde na ulici a zatiahli ho do krcmy za ucelom vyspovedania nam prezradil, ze: pocukroval babovku, nieco sa mu nezdalo tak cukor ochutnal a zistil, ze ju bohato posypal solou. tak milu osolenu babovku povysaval, na druhy pokus ju posypal hladkou mukou, opat povysaval a tretikrat jednoducho strcil olizany prst do vsetkeho, co vyzeralo ako praskovy cukor az kym nan skutocne nenatrafil. pocukroval a priniesol, lebo "draha" - oni sa tak skutocne oslovovali - by ho bola zabila. :-)))

@rea , neskutočná sranda! že vysávať bábovku, na umretie!

... to je život.... :))

Prestaňte, mňa už boli brucho, tečú mi slzy, toto je lepšie čítanie ako z Roháča: @rea1 to vysávanie nemá chybu, @jurovic6 babka musela mať oči ako tenisky keď zbadala zo 6 vajec 6 palaciniek. A @evanaaa - super zážitky, toto sa nedá vymyslieť to sa musí stať. Hulá, hulá hop!!!

akokoľvek unavený človek tu musí pookriať na duši. najprv som nahlas vyprskla, keď sa mi pred očami vynorila @evanaaa s tou obrubou v ruke a keď som čítala vysavačovú story aj slzy mi vyhŕkli. keď som si ešte predstavila, koľkokrát sa mu pricucla bábovka k tej hubici môžem monitor utierať. ste super.

veru aj ja sa rehocem ako kôň, uz som veľa počula, ale to sitko a povysávaná babovka ma dostala.

uz davno som sa tak nezasmiala

Skoda, ze som v praci, prave mam obednajsiu prestavku, ale mam co robit, aby som svoj rehot udrzala na uzde...
Ja som okrem ineho odpalovane cesto skusala 3x a trikrat poletelo do smetia aj s hrncom a so vsetkym, co ku tomu ptari...

moja nebohá babka sa raz veľmi čudovala, že sa jej špagety, ktoré varila sa neohýbajú. Chúďatko pomýlila si špagety so špajdlami! :o)))

Tak aj ja dám niečo do pľacu. Moja kolegyňa spomína švagrinú, keď prišla k nej na návštevu, pýta sa jej, čo robí a ona, že varí. Na linke síce videla fritézu, ale niečo veľké z nej trčalo. A to milá švagriná vyprážala kura, ale ona ho v troj obale obalila celé a vopchala do fritézy.

@zitar , toto asi vedie! :o))
Neviem sa prestať smiať, keď si predstavím to kura. By som chcela vidieť ako ho tam rvala!!!