Moja záhradka.

dvorka - fotkaDvorka 9. septembra 2018 o 13:03

Práve som si prečítala reakciu na pridaný ďalší recept z tekvice. Potešil ma, nakoľko reakcia na to že niečo dobré urobím na duši zahreje. Máme záhradku, dosť veľkú na prácu a primalú na to, aby tam vošiel traktor a pooral :-) Susedmi sú moji rodičia. To oni ma viedli k práci v záhradke a hlavne, aby som zjedla všetko vypestované ovocie a zeleninu. Drží ma to dodnes. Kým som chodila do školy, tak som tam pomáhala, potom som mala jednu hriadku len pre seba a tam som si pestovala čo som chcela a pravdaže, čo mi narástlo. Keď moji rodičia odišli pracovne na niekoľko rokov preč, ostala záhrada na mne. Moja láska k zemi a piplaniu sa v nej rástla priamo úmerne s láskou k mojej rozrastajúcej sa rodinke. S dietkami som chodila na záhradku, jedli sme čerstvo odtrhnuté plody ovocia a zeleniny. Varila som len zo zeleniny mnou vypestovanej. Nevedela som si jeseň predstaviť bez rýľovania. Postupne som sa naučila zavárať všetko, čo som dopestovala. Nie veľa, nepotrebovali sme sto pohárov čerešňového kompótu a kyslých uhoriek. Každý rok zopár pohárov a postupne som prišla na to, koľko čoho nám stačí na rok. Mám rada našu záhradu. Aj teraz, keď už deti vyleteli z hniezda a prídem tam sama alebo s manželom, tak sa najem všetkého zrelého a jedlého ovocia. Síce mi tento rok zelenina rastie v burine, ale rastie. Mám tak málo času na zveľaďovanie a úpravu záhonov, až sa čudujem, že to tá moja záhradka zvláda a dáva mi toľko, že mám aj na rozdávanie. A čo nedorastie u mňa, to istí môj ocko ktorý má oveľa viac času a tak beriem úrodu aj ním vypestovanú. A pretože mamka už nevládze, tak zaváram aj pre nich. Je to môj nočný relax po celodennej práci.
Komentáre k článku:
  • alena45 - fotkaAlena45 9. septembra 2018 o 15:31

    Vyznanie záhrade pekne napísané. Ja som asi bola záhradníčkou v minulom živote, lebo odjakživa ma práca v nej bavila. Viem to posúdiť podľa toho, že so sestrami sme vyrastali v jednej rodine a oni k nej nemajú žiaden vzťah. Veľa som z nej zavárala, dnes už pomenej, už nie je taký záujem a tak sadím menej, ale viacero druhov. V záhrade som vysadila asi 30 stromov všetkých druhov tu rastúcich a tiež ovocné kríky. Delím sa s rodinou, robím rozvážku zeleniny a ovocia, polročné vnúčence papajú príkrmy z mojej zeleniny, a to ma teší. Príde január a ja už idem každému na nervy, lebo splietam len o semienkach, a odrodách a čo kde zasejem. Do zimy mi ostáva ešte veľa práce, zemiaky vybrať, záhradu vyčistiť, poradiť si s odpadom a nechať zorať. Predtým ešte zohnať hnoj, čo je v dnešnej dobe najtvrdší oriešok. Už teraz viem, že mi zasa nezostane čas okopať aj okolie stromčekov a tak sa tým budem trápiť ďalší rok. Záhradu mám totiž ďaleko - 130 km od domu, a dovolenky málo. Takže zostáva v podstate sobota a kúsok nedele na prácu. Večer budem mlieť papriku na Eros pistu, robím po troche, ako paprika dozrieva, budúci týždeň zavarím cviklu, a potom pozbieram tekvice. A takto môžem o záhrade rozprávať ešte hodiny a hodiny. Ešte som nespomenula bylinky, množstvo kvetov a kríkov, zber a čistenie orechov, so všetkým je veľa práce, ale hoci chodím unavená, hlavu mám vyčistenú.
    V lete bola na návšteve dcéra, a pomáhala, nemôžem povedať, ale nezabudla povedať : "Nemysli, že ma to baví, mami".
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 9. septembra 2018 o 21:37

    Podobné vyznanie o svojej záhrade by som mohla napísať tiež. Záhrada je a bude až do konca môjho života moja celoživotná láska, aj keď až po mojej rodine. Hlavne kvôli nej sme si kúpili pozemok na dedine, lebo sme chceli zdravo žiť. Denno- denne je v nej niečo čo treba pokopať, pristrihnúť, pokosiť a pooberať. V skleníku je práce od skorej jari až do konca októbra, niektoré roky aj dlhšie. Nemám čas sa nudiť, stále niečo triedim, varím rôzne džemy a detské výživy, zaváram, a nakladám. Môj manžel mi so všetkým pomáha, je môj najvernejší pomocník a radca. Spolu sa tešíme z každej rozkvitnutej ružičky, z každej vzídenej rastlinky. Spolu robíme práce v záhrade, čistíme ovocie aj zeleninku, spomíname na staré časy a naše záhradkárske úspechy aj neúspechy. Posedíme si na terase a pri dobrom vínku a omamnej vôni kvetov pripíjame na všetkých ľudí, ktorým sa záhradkárstvo stalo najkrajšou a celoživotnou závislosťou.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarRadost 9. septembra 2018 o 22:42

    Pridávam sa k vám..milovníčky záhradky..
    záhradka a kvietky sú mojou náhradou za odíduvšie z domu dietky..
    milujem tiché večery na záhrade..zapadajúce slnko..
    všetko dopestované je pridaná hodnota..
    tento rok nadúroda ovocia - práce viac než dosť..
    najväčším bohatstvom nie je to materiálne-ale to duševné-pokoj a radosť..

    Keď chceš byť šťastný jeden deň, opi sa.
    Keď chceš byť šťastný jeden rok, ožeň sa.
    Keď chceš byť šťastný celý život, založ si záhradu.

    Čínske príslovie

    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 12. septembra 2018 o 22:47

    Perfektné príslovie! Keby si ho aj Slováci brali k srdcu, mali by sme najkrajšie rozkvitnuté záhrady pod slnkom, šťastné rodiny a veselých priateľov a susedov. Spoločná práca v záhrade utužuje rodinu, veď každý môže prispieť podľa svojich schopností. Spoločné zážitky a foto nám aj po rokoch vyčaria úsmev na tvári.
    @zareaguj
  • sovka62 - fotkaSovka62 18. septembra 2018 o 05:45

    Dievčence moje, pohladili ste mi dušu. Áno, ako píše @Alena 45, asi sme boli v minulom živote záhradníčkami. Aj u nás je to tak, sestra o záhrade nechce ani počuť, mne pôda učarila tak, že som vyštudovala poľnohospodárstvo. Žiaľ ubúda nás, dnes stačí trávnik, bazén a pár okrasných krov, aby v záhrade "nebolo treba pracovať". Tie úvodzovky preto, že s trávnikom je najmenej toľko práce ako so zeleninou, akurát tá radosť z vlastnej úrody chýba. Nuž čo, časy sa menia a my sa meníme s nimi.
    Alenka, zohnať maštaľný hnoj dnes nie je problém. Predáva sa sušený a granulovaný v balení 25, 10 a 3 kg a kúpiš ho v záhradkárskych potrebách.
    @zareaguj
  • nephilim - fotkaNephilim 21. septembra 2018 o 15:35

    Ja prácu na záhrade nenávidím. Pomôžem, keď treba. Či už u fiktívnej svokry alebo doma. Ale nenávdím ju. Mám prístup na kvalitný trh. Tak načo sa potiť? Cena vyjde rovnako.
    @zareaguj
  • alena45 - fotkaAlena45 21. septembra 2018 o 21:28

    @Sovka62 (18.9.2018 05:45)

    no ano, granulovaný hnoj, či už kravský alebo ovčí, málokedy konský mám vždy k dispozícii, ale zdá sa mi, že to nie je ono. Ale ja už niečo vymyslím. Len to chce viac času.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 2. októbra 2018 o 12:39

    Práca v záhrade nie je o nenávisti, ale o radosti. Od nenávisti možno porýľujem celú záhradu, ale od radosti tam zasejem zeleninu a zasadím kríky a stromy, ktoré potešia mnohé generácie.Poteším seba samú, ale aj ostatných, či už vôňou zeleniny a ovocia, alebo prekrásnou voňavou kyticou kvetov. Jasné. Vojdem do hypermarketu a tu množstvo druhov cudzokrajného ovocia a kvetov. Nechutia, ani nevoňajú tak ako naše a trh môže byť najkvalitnejší na svete, je to pestované vo veľkovýrobe pre iných a tak k tomu aj pristupujú. Môžem si kúpiť čokoľvek, mám na to, ale neteší ma to. Záhrada je raz a navždy nie len o práci, ale hlavne o pocitoch. Je o udržiavaní tradícií našich predkov a o odovzdaní akéhosi posolstva budúcim generáciám. Veď poznáte to známe: Zasaď strom.....
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarRadost 2. októbra 2018 o 13:29

    @Nephilim (21.9.2018 15:35)

    Kto n e n á v i d í čokoľvek-škodí sám sebe..
    nenávisť je jed-ktorý najviac požiera nositeľa..
    nenávisť je ťažko riešiteľná
    náhrada=nemať rád=
    tak-s týmto slovkom už aj veselo dá sa hrať..:-)
    @zareaguj


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist