Každý deň je dar

siuuu - fotkasiuuu, 17. februára 2021
Počúvali a čítali sme, že si treba užívať každý deň tak, ako by mal byť posledný. Ale nikdy to neplatilo tak, ako dnes v dobe
covidovej. Nie je dňa, aby som sa nedozvedela, že niekto koho som poznala zomrel, alebo leží v kritickom stave v niektorej z
nemocníc. Môj obvoďák, odborný lekár, ktorý ma ošetroval pred rokom, bývalý kolega - všetci vo vážnom alebo kritickom stave.
Ja som práve dnes zistila, že som covid prekonala, našťastie s miernymi príznakmi. Preto vážme si každý deň, ktorý máme.
@zareaguj


Diskusia k článku

nephilim
Dlho som zvažovala. Čo napísať.

Covid-19. Pre mňa citlivá téma. Bola som covidová. V prvej vlne. Na ventilácii. S komplikáciami. Plus hepatitída. Kde sa nakazíš? Letisko. Nemocnica. Arogancia. Ako to inak nazvať.


Z bráchovej fráji si uťahujem. Ona zo mňa. Je zdravotná sestra. Pôvodne JIS. Teraz covidový pavilón Žilina. Prvý týždeň služby sa zatvorila do kúpeľne. Plakala. O tomto som písala.
Ťahá dvadsaťštvorky. Teoreticky by mala mať dva dni pauzu. Zavolajú. Z nemocnice. Nedostatok personálu. Vstane z postele a ide. Jasné. Nedalo sa tomu zabrániť. Pozitívna. Napriek skafandrom. Dezinfekcii. Pozitívny bol brat. Máti. Už štyri mesiace nemá čuch. Frája prišla zo služby. Navarila. Nútila ju jesť. Padla do postele. Ďakujem, G.

Tiež som si nemyslela, že sa opäť vydám iba s povolením od španielskeho kráľovského páru. Ja kyslíková maska. Môj v skafandri. Starosta tiež. Svedok? Lekár. Rodina? Nehrozilo. Tak veľmi mi chýbali.

Minulý rok som prišla o sestru. Spávala som pri nej. Keď bola chorá. Väčšinou som hovorila ja. Až povedala: nedá sa žiť každý deň naplno, akoby bol tvoj posledný, TeeTee /moja prezývka/. Vyčerpáva to. Ži tak, že keď to príde, povieš si, že Nezval. Bylo to krásné a bylo toho dost.

Ja som to zažila. Chýbaš mi, Veva.

A potom tu niekto napíše, že si počká na coronu. Lebo aj tak jej nebude chutiť recept. Neznížim sa na úroveň, aby som priala šťastnú a veselú jej rodinke. Lebo neprajem. Pretože viem.
frezia68
Každý deň je dar. Pokiaľ netrpím vážnou nevyliečiteľnou chorobou,bolesťami .....potom už uznávam slová básnika :" Smrť nie je zlá,umieranie je ťažké". (alebo tak nejak....).Mám dosť rokov a vážim si každý deň aj v tej blbej dobe.Som optimista a verím,že bude aj lepšie.Nakupujem raz do týždňa v pondelok ráno,vtedy je tam najmenej ľudí a tam používam respirátor. Nechodím MHD,len ak musím,ráno prechádzky (kríže,kľby ...nutnosť) a teším sa zo slnka,snehu,dažďa,hmly,aj zamračenej oblohy.Tam chodím s rúškom pod bradou,stretnem leda tak bežca,cyklistu,či osamelého chodca....lebo skoro ráno.Mne to vyhovuje,som ranostaj .Chýbajú mi stretávky,socializácia......denné telefonáty s rodinou,priateľmi nenahradia. Prvýkrát som očkovaná a čakám na druhú dávku.Lebo myslím,že ak ma ten vírus prepadne,nemusím skončiť fatálne,ako bez vakcíny. Pravidelne som cestovala za sestrou,teraz sa nedá,ale budem zas a v autobuse sú rôzni cestujúci,počerní rúška opotrebované....pod nosom...nie je radosť cestovať,ak nemám auto. A kým som sebestačná a niekto ma potrebuje,tak každý deň je dar,ale snažím sa k tomu prispieť,aby bol .Posielam jednu fotku z rannej prechádzky a všetkým želám zdravie a optimizmus,bude aj lepšie :-).


haji
@frezia68 (22.2.2021 09:31)
Vzpomínaný citát je zlomek básně Jiřího Wolkera Umírající. Je to těžká, hluboká a zároveň krásná báseň, Mám s ní spojení skrze lásku mojej babinky k básním Jiřího Wolkera a k životu tu na Matke Zemi. Prvních sedum řádků je pro mě velmi očistných.
haji
@frezia68 (22.2.2021 11:23)
Pěkné fotečky od tebe, krásná příroda. Tiše závidím možnost tak krásného prostoru. V dobrém.
U nás už sníh roztál, vždy ho máme méně a rychleji zmizí. Má být dokonce v tomto týdnu až 17°C teplo. Zima se ale ještě nejspíš neloučí. Uvidíme.
Moc děkuji za optimismus, který s námi sdílíš. Někdy ho i já těžce vyškrabuji, ale vždy se povede!! Držme sa!!
denyany
Aj my sme boli doma všetci pozitívni, doniesol muž z roboty... Mali sme všelijaký priebeh, stále však tzv. ľahký, aj keď ja s mužom so zápalom pľúc. Nebývam chorá a toto ma trocha vydesilo. Aj tak som si každý večer povedala, že to bol fajn deň a ďakujem zaň. A teším sa každé ráno, čo mi nový deň prinesie. Aj mne zomrelo pár príbuzných a známych(nech im je zem ľahká). Dúfam, že ten zo 17.2. bol posledný. Každý deň je dar.
nephilim
@denyany a @all Dnes je pozitívne, že už sme negatívni. Nechcem kuvikať. Ale myslím, že každý si týmto prejde. Švagriná. Dezinfikuje. Rúško aj doma. Bábätko. Tri mesiace. Pozitívne. Ona aj jej muž negatívni. No odhadni to. Snáď všetko dopadne dobre.
siuuu
Život som brala vždy tak normálne. Boli lepšie aj horšie dni. Ale až keď ochorela mama (Alzheimer + onko diagnóza) a videla som za 10 rokov, čo som sa o ňu starala čo to s človekom urobí som si začala život vážiť tak naozaj - lebo keď si zdravý a máš sa dobre, tak akosi nie je dôvod rozmýšľať nad tienistými stránkami života. Mamina odišla pred 10 rokmi. Potom ochorela otcova sestra, ktorá nemala nikoho - odkrútila som si ďalších 5 rokov opatrovania (som jedináčik a muž tiež jedináčik sa staral o svoju chorú tetu a mamu). Priznám sa, za tých 15 rokov som zostarla hádam o 10 rokov - boli lepšie dni a aj hrozné, boli chvíle keď som to už chcela vzdať, pretože som bola úplne vyčerpaná - v tom čase, aby som prišla na iné myšlienky som sa dala na štúdium popri zamestnaní - 8 hodín v práci, potom sa postarať o maminu, do 3:00 príprava do školy. Prežila som to. Keď som dochovala a pochovala maminu aj tetu a malo byť lepšie ... bum, zomrela mi kamarátka zo školy, mladšia o 10 rokov, večná optimistka, žila tak naplno ako sa dalo, ja si hovorím že si odžila hádam aj 4 životy - nádor v hlave, zostala po nej 4 ročná dcéra . Zlomilo ma to, akosi som si uvedomila vlastnú pominuteľnosť. Doteraz som sa z toho úplne nedostala ... potom bum hrozba melanómu, našťastie sa nepotvrdila, ale strach už zostal. A potom Covid ... mám prácu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj obhliadky v exteriéroch aj interiéroch za prítomnosti prizvaných účastníkov - zamestnávateľ povedal že musíme, chránime sa ako vieme - respirátor, dezinfekcia, odstup ... kolegyňa z kancelárie je pozitívna, som prihlásená na PCR test a dúfam, že mám dosť protilátok od sviatkov aby som nechytila covid po druhý krát - a s horším priebehom, lebo práve dnes zomrel bývalý šéf - chlap ako hora - na covid. Sú chvíle, keď už psychicky nevládzem - potom varím, pečiem a skúšam nové veci - teda ak moje vekom chátrajúce zdravie dovolí. Buďme všetci zdraví a nech nám to varí.
haji
Bude to rok co se potýkáme covidem. Místo toho, co by se situace rozmotávala, tak mi přijde, že se ještě líp zamotává. A nebo si ji zamotáváme sami. Lidské systémy přestávají fungovat a hmota je nestabilní. Zato covid mutuje. Tyjo, někde je něco špatně. Máme nová opatření. A čísla pozitivních se tiše šplhají nahoru. Jen jsme si po půl roce vyměnili v republice pozice. Morava snížení, Čechy kulminují. Jako bonus málo testujeme, málo očkujeme. A že nedodržujeme opatření. Jak kdo. Lidé jsou různí. Uf Strach nemám, ten likviduje imunitu spolehlivěji než covid. Co je v mé moci, dodržuju. A vyškrabuji dobrou náladu. Děj se vůle Boží! Už se těším na léto. Oteplí se a to covid nerad. Zatím.
I v mém okolí odcházejí blízcí domů. Smutné období. Je mi líto, že většina z nich tu mohla ještě pár let či desítek let pobýt. Každý den je dar. Hluboká myšlenka.
Pevné zdraví přeji všem!
Nebát se a nekrást! V této době mi přijde to nekrást daleko jednodušší než nebát se. Dá to fušku. Držme sa!
siuuu
@farbuska (5.3.2021 13:21)

Ďakujem @farbuska ... vždy sa v prvom rade snažím byť človekom a aj v každom známom či neznámom vidieť človeka - bez ohľadu na farbu pleti, orientáciu, vierovyznanie a pod. - ale mám pocit, že v dnešnej dobe sa to nenosí, pretože odsúdiť človeka za čokoľvek je také jednoduché - najmä anonymne - v médiách, na sociálnych sieťach - bez toho, aby dotyčný poznal súvislosti. O to viac ma tešia maličkosti - včera ma prekvapila kamarátka - zoznámili sa ako inak cez varenie na FB, pár krát sme sa stretli keď sa ešte dalo na grilovačke - poslala mi semienka na mikrobylinky, predtým druhá babenka z rovnakej partie náramok priateľstva ... už teraz sa teším ako ich ja prekvapím nejakou drobnosťou ... lebo to sú tie veci, ktoré robia naše dni a život krásnymi.
siuuu
@haji (27.2.2021 12:32)

Milá @haji presne si to vystihla - všetko sa zamotáva, opatrenia nezaberajú, ľudia sú zúfalí, strach prichádza aj keď nechceš. Nikdy by som si nepomyslela, že sa tak budem tešiť do práce ako po takmer mesiaci doma a zároveň, že budem do práce chodiť so strachom, keďže niekedy za deň navštívim v rámci práce niekoľko domácností - aj keď sa chránime, ten strach tu jednoducho je aj s ohľadom na vek a všetko ostatné čo náš "priateľ" covid prináša.




TOPlist