Moji mladí (dcéra, zať, vnučka, vnuk) ma pred tromi rokmi pozvali na dovolenku do Čiernej Hory. Cesta tam je ďaleká a miestami aj veľmi pomalá, tak sme mali prenocovať v Kovačici. Chcela som niečo dobré napiecť na cestu, ale dcéra mi vraví: Mami, my sa už tešíme na miestne dobrotky, nič nepeč, nanajvýš bublaninu.
A naozaj, už cestou sa tešili, najmä vnučka a zať, ako si kúpia v Maďarsku krabičkové kakao. ("To je lepšie, ako naše, je najlepšie.") Presne vedeli, kde sa zastaviť. Neviete si predstaviť to sklamanie, keď stáli pred prázdnym regálom. Ani urgencie u predavačky nepomohli, keď nie je, tak nie je. Tak si povedali, že pri ceste nazad.
Zato v Kovačici si to vynahradili. Tiež to už poznali. V jednej pekárni mali skvelú picu, ("Babka, jedla si už v živote takúto dobrú picu?" a fakt, nejedla), do inej sa išlo na burek a ostatné pečivko na raňajky.
Z Čiernej Hory je na skok do Albánska a dodnes spomíname na polievky, rybaciu a z morských plodov.
Cesta naspäť mala svetlý bod: Kakao. Dodnes mi je ťažko pri pomyslení, ako zasa neveriacky stáli pred prázdnym regálom a od sklamania ani nevedeli odísť.
Opäť sa chystajú na dovolenku do Čiernej Hory. Páči sa im tam, najmä zaťovi. Nocľah majú zaistený v Šibeniku. (Vnučka sklamaná kvôli kovačickej pice.) Práve dnes večer zať poznamenal, že by bolo dobré prenocovať aj v Maďarsku, veď pocestujú v nedeľu a čo ak nebude kakao? Ak by prenocovali, v pondelok ráno už isto bude ...
My sme tak voľakedy milovali maďarskú Márku (niečo na spôsob našej Vinei) a neskutočne dobré pražené ryby v maďarskom Györi na trhovisku. Mali nás veľmi radi, lebo sme kupovali všetko: môj muž raz dostal za úlohu prekladať (pochádzal z Rimavskej Soboty), ale si vyrobil neskutočnú hanbu: namiesto detských dupačiek na 8 mesiacov pýtal pánsky oblek.....