jedle rovno pod sebou, pridám ako pravý labužník ešte aj jeden
veľmi krátky zážitok. :)
Minulý týždeň som po sto rokoch varila sójový guláš, to je moja
asi najobľúbenejšia forma prípravy sójových kociek. Kocky som
vylovila z kredenca, zaliala vriacou vodou, prikryla pokrievkou,
osmahla cibuľu, do toho hodila na kúsky nakrájané zemiaky,
zaprášila červenou paprikou, korením, rascou a soľou, pridala
zmäkknuté kocky, nakrájala paradajky, zo jednu papriku, hodila
feferóny a nechala napospas vareniu. V polovici varenia som ešte
vysnorila staršiu mrkvu, tak šup tam aj s ňou. Keď bolo všetko
uvarené, zavarila som v guláši múkové halušky, tak ako to vždy
robila moja mama do klasického, ani som ho nezahusťovala
zápražkou, taký bol výdatný.
Sama som ho spratala za dva dni, v podstate som sa kŕmila len
ním. A tak som si spokojne nabrala posledný tanier, keď tu som si
všimla, že na jeho okraji trónil odporný tlstý malý červík, no
známky života už chudák nejavil. Tak som ho rýchlo odfrnkla do
drezu, guláš bez ďalšieho skúmania spráskala, snažiac sa vyhnúť
očnému kontaktu s ním a tvárila sa, že nič. Dodnes mi kriví
úsmev, keď si predstavím, že sója už bola asi červivá a ja som to
celé zjedla, preto som o tom doteraz mlčala a snažila sa na celú
červíkovú aférku zabudnúť. Veď kto by riskoval sprotivenie
obľúbeného jedla....
Dobrú chuť Vám všetkým, dúfam, že už ste poobede :D
obdivujem, že po deložácii živočíšnych bielkovím, čiže po vyhodení červíka, si to dojedla. ako študenti sme teda pojedli kadečo a nie som extra fajnová ale toto ... tak toto NIE!!! :-)
@rea1 máš fakt bohatý slovník, a tuším aj život...... Elementa tiež ukladám do pamäti ako recept do KK. Vďaka!
Ale predstavte si situáciu,že sa dostanete do miesta kde nemáte obchod,ľudia v nekonečne a vy ste nejedli veľa,veľa dní a nádej žiadna...verte mi budete hľadať hocičo aby ste prežili,aj to niečo najodpornejšie vám bude pripadať ako mana nebeská...:-)