V rámci novovzniknutého rodinného priateľstva rodina mojej dcéry pozvala Kjoku na návštevu a dcéra ju zobrala na výlet do Prahy. Okrem iného boli v Národnom divadle na Carmen. Kjoke sa predstavenie veľmi páčilo a že to nebola iba povestná japonská zdvorilosť sa potvrdilo. Kjoka sa zaujímala, ako zaobstarať lístky na operu, keď tu budú na návšteve jej rodičia (čo je práve v týchto dňoch). Bohužiaľ nijako, sú divadelné prázdniny. A čo je pre nás ťažko pochopiteľné, takú diaľku merali kvôli štyrom dňom pobytu, viac ich zamestnávateľ neuvoľnil.
Druhý výlet bol víkend v Krakove, toho som sa aj ja zúčastnila. Vydaril sa perfektne, počasie vyšlo, videli sme hádam všetko, aj veľkého Leonarda a jeho Dámu s hermelínom. Kjoka bola nadšená, očividne si to užívala.
Keď sme sa v nedeľu podvečer vracali domov, vyvstala otázka večere. Doma nám nemal kto navariť, ale zať Peťo to mal premyslené. V neďalekom Harley reštike ponúkajú tatársky biftek. Vysvetlil Kjoke, čo to obnáša a ona prejavila ochotu vyskúšať. Keď prehltka prvé sústo, slastne privrela oči, položila si na hruď ruku a povedala: "Už môžem umrieť!"
Samozrejme, že sme zisťovali, čo jej na Slovensku najviac chutí. Predpokladali sme, že ryby, veď - Japonka. Omyl, najradšej má mäso. Na počudovanie na prvom mieste nedostižne vedie slanina. Ďalej je to guláš, jablkový koláč, pirohy a puding. Na pitie - radler.
Kjoka je veľmi milé dievča, spontánna, veselá, veľmi som si ju za tú chvíľu obľúbila. Pýtala som sa jej, či sa jej necnie za domovom, či sa už teší domov?
- Nie, ja chcem ostať na Slovensku, ja nechcem domov.
Skoro mi oči vypadli. Takmer po roku jej nie je clivo?
- To sa ti tu tak páči?
- Páči, ale ja nechcem študovať, študovať v sobotu! (V Japonsku je vyučovanie aj v sobotu).
V piatok sa na veľkú radosť moja dcéra stretla v Trenčíne s rodinou Sumi. Aj tam Kjoka prehlásila, že chce ostať na Slovensku a keď vyštuduje a zarobí, vezme rodičov na dva týždne na Slovensko. Na to jeden pán z Rotary klubu povedal, že už bola na Slovensku jedna Japonka, ktorá sa nechcela vrátiť domov. :-))
Som rada, že bude mať na Slovensko dobré spomienky a že sa o ne doma podelí.
mimochodom-pivonky mám rada..škoda-že tento rok horúce slnko im skrátilo čas kvitnutia..:-)
lepsiu reklamu ako reklamna agencia :-).V akom jazyku sa slecny dorozumievaju?
@babidka , verím, že máš podobné skúsenosti. Keď je raz niečo dobré, tak to chutí. Ďakujem za pekné záverečné želanie dievčatám.
@radost , Aj ja ich mám veľmi rada, preto mám taký avatar. Tento rok ich spálilo slnko, iné roky zmoknú a ťažké hlávky ovisnú až na zem. Ťažký majú údel a krátku dobu kvitnutia. Tento rok mi nevykvitli tulipány, akosi vyhnili, ale mám krajšie gladioly, ako vlani.
@babav , presne tak, šíria dobré meno Slovenska. Niet nad osobné kontakty. Keď boli moji mladí ešte študenti, tak bol v Žiline na podobnom pobyte Japonec Kazo. Snažili sa mu spríjemniť pobyt rôznymi výletmi a zážitkami. Keď ho pozvali na guláš, tak veľmi jemne dal najavo, že mu nechutí. ale tresku a rožky si dával v bufete snáď každý deň. Keď sa lúčili, mysleli si, že naveky. Minulý týždeň bol môj zať v Tokiu a tak sa s ním stretol. Priviedol aj manželku a dvojročnú dcérku. Bolo to veľmi milé.
@denyany , veru, cez žalúdok. A veru jaterničky Kjoka u nás jedla pri príchode a veľmi jej chutili.
dobre padne precitat aj zazitok, aj prispevky k nemu
pekny den vsetkym :-)