Keď bola minule u mňa na návšteve som sa jej pýtala, ako jej na Slovensku chutí strava a čo najviac. Odpoveď bola jednoduchá:
- Všetko!
- Všetko?
- Všetko! Horalky - najlepšia doboška na svete. (spomenula ešte dve, či tri).
Ukázala na tacku so zákuskami:
- Koláčiky. Halušky, bryndzové, každý deň. Šúľance, buchty, všetko, všetko. Veď som aj pribrala.
- Medlinka veď si štíhla, asi len trošku.
- Veľmi. Už mi budú malé šaty.
V Martine sú teraz na výmene štyria študenti. Veľmi sa im na Slovensku páči. Nedávno boli pozvaní nocovať v dcérinej rodine a na večeru mali boloňské špagety. Chutili všetkým, najviac Cami z Ecvadoru a Joao z Brazílie poznamenal:
- To je skvelé, že vy máte každý deň iné jedlo.
- Ako to myslíš, Joao?
- No, my máme každý deň na tanieri mäso, ryžu a fazuľu. Vy máte každý deň iné jedlo.
Hlavne, že im chutí a nech si dobre spomínajú na Slovensko!
Áno, babidka, presne, ako píšeš. Chutí im domáca strava.
Hosť mama: Joao, čo mám nakúpiť na zajtrajšíobed, čo navarím?
Joao: Bryndzové haluškýýýý!
Ja myslím že naše ženy a dievčatá sú vôbec v zahraničí cenené nielen ako kuchárky, cukrárky ale sú známe aj svojou šetrnosťou, pracovitosťou, dobrými povahovými vlastnosťami a zbytočne majú pocit malosti.
To isté platí o našich slovensko-česko-maďarských výrobkoch, potravinách, ovocí a zelenine.