Čabajská klbáska a rozmaznanie deťúche ..

janazjarku - fotkajanazjarku, 20. mája 2010
Mám rada”Varechárske” zážitky zo života a často mi vnuknú inšpiráciu. Ak mi pri čítaní začne vykrúcať kútiky smerom nahor začína sa v hlave rodiť príbeh. Aj dnes som si prečítala čo nového v Kováčovej /autor Tortička /a pred očami sa mi vynorila obrovská no útulná jedáleň Detského liečebného ústavu “Marína” sídlo Kováčová . Mala som to šťastie byť medzi prvými detskými sestričkami, ktoré vítali “postihnuté” /nemám rada slovo postihnuté/ deti v novučičkých kúpeľoch. Na každom oddelení bolo 40 detí a 10 sestričiek a to prosím skoro všetky rovno zo školy /teda sestričky/. Prvý deň sme na seba vystrašene hľadeli dodnes som presvedčená, že aj ja som chcela plakať za mamou, lebo teória a nová naškrobená uniforma bola jedna vec a živé deti s detskou mozgovou obrnou tvrdá realita. Listovala som v myšlienkach v zošite zvanom psychológia a hľadala odpoveď na otázku : “A čo teraz?” Zrazu som v predstavách zbadala súdružku psychologičku a počula jej večne sa opakujúcu vetu : “Ak srdce trpiacim ste celé dali, najhlbšiu brázdu na ľudskom poli žitia ste vyorali..” hm a potom tú ľahšiu : “Dajte deťom lásku, hry a dobré jedlo, aby zabudli na bolesť!” /no sem tam sme museli aj lieky :- )/ tomu som rozumela veľmi dobre a potešilo ma, že kúpeľní architekti nezabudli naprojektovať krásne herne pre deti a skôr ako sme nováčikov privítali v prechodnom domove boli herne prepchaté hračkami pre deti od 3 – 15 rokov. Takže hurááá deti sme rozniesli podľa veku do herní /neuveriteľné ale fakt podľa veku/ takže nenápadne a postupne sa začal plač meniť na výskanie a starší mazáci sa usmievali , začínali obzerať dievčatá a my nové sestričky sme si vydýchli. Niektorí ľudia netušia, že zákerná choroba detská mozgová obrna častokrát vôbec nepostihne mozgový vývoj a teda sú to deti veľmi inteligentné a múdre, ale majú problém naučiť sa chodiť. Takže začínali sme rozdávať lásku a rozdali sme hračky :-) .Celkom prirodzene nasledovalo to najdôležitejšie v boji o prežitie a to jedlo. Deti v kúpeľoch v oných časoch dostávali jedlo šesť krát denne , lebo niekto vyhútal, že deti majú mať dve večere /až časom sa mi rozbrieždilo prečo sme ich ešte o polnoci nevedeli uspať nuž však boli „prežraté“/. A práve druhá večera spôsobila, že som chcela poprosiť „dietnu“ sestru , aby preboha išla vrátiť maturitné vysvedčenie pokiaľ nie je neskoro ! Prvý deň som si myslela, že máme sviatok pri príležitosti otvorenia „Maríny“ a tak jedna konzerva sardiniek pre každe dieťa a to bolo jedno či malo roky tri, alebo pätnásť vyvolala na tvári údiv, ale no dobre asi ideme budovať kosti a D vitamín sa hodí. Následok bol, že v odpadkovom koši rozváňala viac ako polovica nezjedených konzerv. Na druhý deň nás čakalo ešte väčšie prekvapenie a to rovných 40 !! „nôžiek“ pravej čabajskej maďarskej klobásky celkom fajnej pikantnej :-D Našli sa deťúche pochádzajúce z dediny zabijačkou ošľahané v ktorých klobáska zmizla závratnou rýchlosťou, ale vyvalené oči trojročiakov boli nezabudnuteľné a veríte , neveríte nechceli tú fajnotu jesť. Veď vravím rozmaznané deťúche akési !! Znie to neuveriteľne, ale týmto dokrmovali na druhú večeru deti z ktorých polovica bola na vozíkoch. Bol to socializmus a tety kuchárky ohnuté /nie od roboty/ kráčali večerom do svojich domovov .Vydržalo to skoro rok pokiaľ niekto tam hore dostal rozum a deti začali večerať chutné našľahané pomazánky s kúskom chlebíka a kus ovocia, alebo téglik jogurtu. Teraz sa priznám tak ako minule s tou čokoládou. Ja som „kazila“ deti aj v kúpeľoch ! Ráno som cestou do práce za päť korún kúpila 25 lízatiek /1 ks 0,25 hal./pre moje dobré deti. Pre pochopenie musím napísať, že návštevy boli len raz za mesiac /to nám potom deti ešte dva dni zvracali/ a tak šanca na sladkosť bola nulová a ja som sa tak rada dívala na tie zababrané líčka. Inak na ospravedlnenie mojho zhrešenia Vám chcem povedať, že som dosiahla istý pokrok a to, že deti, ktoré si nevedeli trafiť do pusy lyžičkou si tam vždy lízatkom trafi :-)
@zareaguj


Diskusia k článku

torticka
Janka, v Kováčovej je krásne. Bola som aj pred Marínou. Niektoré deti chodia do NRC aj s mamou na zákusky. Keby ste videli tie deťúrence, aké sú chutné. Postihnuté nie sú, iba tí sú postihnutí, ktorí sa im smejú, ale na hlavu. Je tam aj rybník. Za rybníkom som videla aj s mužom 10 malých divých prasiatok. Mama ich volala. Ešte dobre, že sme sa s ňou nestretli, lebo neviem, ako by to dopadlo. Tie hory a čerstvý vzduch. No jedna báseň.
frezia68
Si dobrý psychológ(nie čudo,keď si vyučená,ale aj životom poučená) a všetko Tebou písané sa číta dobre.Ťažké nadľahčíš a že máš rada srandičky,presvedčíš nie len príbehmi,ale kuknem na fotku.......:-))))
babidka
Kovacova je krasna , ale mam aj take precudesne spomienky na nu . Asi pre 17-18 rokmi som tam bola v NRC na odbornej stazi.byvala som v takom novom dome urcenom pre stazistov oproti NRC - uplne sama . dom mal dost vela izieb a velmi dobre vybavenu kuchynku pre uzivatelov .Cely den az do vecera som bola v ustave ale - na noc som musela ist do domu ci som chcela ci nie :-) tak som sa bala , ze som pozamykala vsetky izby, hlavny vchod a este som sa aj v izbe zabarikadovala -stolickami pod dverami . Ani vtedy tam nemali nejaku extra dobru kuchynu /zamestnanci aj stazisti jedli to co pacienti/ a ja som bola preto permanenntne hladna :-( Kuchynku som zo strachu pred strasidlami nedokazala vyuzit , zila som vlastne na ovoci a jogurtoch :-))))) Viete aka stihlucka som bola po 2 tyzdnoch ?:-))))) ......
babidka
@jajazjarku , vtedy boli take cudesne normy na jedlo aj v nemocniciach :-) neviem , kto ich vymyslel.:-(((( dietne sestry studovali na jednej skole - vtedy sa tento odbor studoval iba na SZS v Bratislave . Urcite to nebolo iba o peniazoch . Stravna jednotka bola rovnaka , ale niekde sa varilo otrasne a niekde bola dobra ,pestra strava s cerstvou zeleninou aj ovocim . za tie iste peniaze sa dalo uvarit .....vselico a vseliako :-)
sjuz
janazjarku - hneď po prvej vete som vedela, že je to tvoje "práca" :))
vždy sa teším, čo napíšeš - mala by si vydať knihu poviedok - určite by som si ju kúpila!
Krásny príbeh - trpký, a chytajúci za srdce.
janazjarku
Rada pre Vás všetkých píšem a sú to aj neveselé príhody, ale však o tom je život no nie ?
@cistinka ja neviem či by si so mnou vydržala ! Bola som lektorka Edity Sipeky a tá so mnou prežila dve dovolenky a v Egypte vyhlásila, že viac so mnou na dovolenku nepôjde :-D onéé chystala sa pol dňa na výlet do púšte kde je bežné, že celý zážitok sa natáča /vtedy na kazetu/ Edita nastúpila do džípu vyriadená s omotanou tradičnou šatkou okolo čela, lebo išla za herečku predsa..noo vydržala som asi 5 minút a dievka plakala od smiechu a filmové oči sa neúprosne roztápali a stekali make aj upom :-D Edita vykrikovala kravááááááá s tebou nikdy viac na dovolenku !! A môžem ja zato, že neudržala dôstojosť /moč áno/ ? V Chorvátsku sme si išli zatancovať a okolo mňa bol kruh domorodcov a Edita si bafkala svoju tradičnú cigu a čudovala sa :-D Po tancovaní som jej povedala :"Vidíš cica,prehnane si schudla nikto ťa už nevidí!" Cistinka toto by si riskovala ? :-D
cistinka
Janka moja...viem, že ma nepoznáš, ale by si sa ty čudovala čo som ja zač :-) Na poslednej dovolenke so staršími ségrami sme po kilometrových pochodoch Londýnom sadli do taxíka a pri vystupovaní chúdence moje nevládali vyliezť. Ja som vystúpila prvá a nič....nevládali ! Tak som s rehotom vzala foťák a namiesto toho, aby som im pomohla som cvakala ako o dušu. Mám nádherné fotky: Jedna vylezala z taxíka kolenačky a druhá sa šúchala po zadku :-))) Ináč chodievam s kamoškou už roky po arabských krajinách a tam ako píšeš so svojimi kilečkami sme IN. Na jednom ostrove poznáme už skoro všetkých "domorodcov"...a tí sa na nás tešia ako na tetky z Ameriky. Sranda musí byť ale či by si vydržala ty so mnou...toď otázka :-)))
frezia68
@janazjarku a @cistinka :ako nestranný pozorovateľ si dovolím tvrdiť,že vy dve by ste sa výborne navzájom dopľňovali na dovolenke a ak by to bolo autobusom aspoň týždeň-nejaký poznávací,tak by som tam chcela byť a riskla by som rada aj to,že by som sa vrátila s viacerými vráskami od smiechu,ale s omladnutou dušou:-)))))))))
janazjarku
Nuž dievčence milé /odpoveď oneskorená/ od roku 2004-2008 som cez CK Aquamarín organizovala cvičenia v Chorvátsku - Gradac a teda precvičovala. Celý pobyt však mal celkom iný význam ako chudnúť.. bolo to ako sa vyblázniť na "Dámskej jazde" a tak @cistinka aj na mňa sa na tom kúsku sveta tešia ako na tetu z Ameriky :-D miestne obyvateľstvo ma pozná pod menom Jana-energia, Jana-nuklearna elektrárna a dokonca Jana-biglajz ! Ktovie prečo ? Veľká škoda, že v tom čase nefungovala Varecha, lebo verím, žeby sme spolu zažili senzačnú dovolenku a určite by nasledoval skvelý príbeh. Možno ma bystrické dievky / na Ikarovskej stránke nás volali bardotky/ ukecajú a znova začnem cvičiť a potom samozrejme zase pôjdeme pripraviť o rozum chorvátov :-)



 



TOPlist