Bola babka...mala doma všeličo

krásny príbeh :o) ako z rozprávky :o)

milý príbeh, obdivujem také húževnaté babky, človek by ani nepovedal, koľko toho zvládnu:-)

Veru @medulienka my z mesta,keď nás chytí choroba,ostaneme ležať v posteli a babka na dedine sa musí zdvihnúť,lebo zverinec čaká.Určite ani po lekároch nechodí-závidím jej tú energiu v jej rokoch.

Krasny pribeh o velikanskom srdci... je mi smutno... :-(

@babidka krásny príbeh. Neuveríte, ale ja mám takú susedku. Má 86 rokov!!! a sama v jeseni vykopala motykou zemiaky zo záhrady. Máme vedľa seba naozaj veľké záhrady, kde sa vysadia dve vrecia zemiakov, okrem toho všelijaká zelenina. Kto máte "záhradné" skúsenosti, tak si viete predstaviť aká plocha zemiakov to bola. Kopávali sme spolu doobedu, aj pred večerom, cez plot sme sa rozprávali, ja som už nevládala a ona sa ani neposťažovala. Tak som sa aj ja hanbila:-)))Ona zemiaky nechávala na kôpkach, keď prišla jej dcéra z roboty, tak ich pozbierala. A teta ráno, večer kŕmi všetko možné v maštali a je strašne "v pohode". Zdravý sedliacky rozum jej tiež nechýba. Ľudia moji, ja by som chcela taká byť v jej veku.

Striedmosť,práca,pohyb, viera a žiadne vykňučovanie, čo všetko by chcela mať, čo musí mať a kam ísť na dovolenku!
Takto dokážu žiť už iba naše staré matere a dedovia, tak žili celý život a "novoty" už nepotrebujú. Že umelé nechty? Kaderník? Fittnesko? Golf? Tenis? Kaviareň? Počítač? Auto? Hypotéky? Nové módne trendy?Marihuáááána? Drogy?
Keby im to niekto nariadil, tak by to neprežili.
Oni sú spokojní s tým, čo majú . Len my sa pachtíme a všetky neduhy sa lepia na nás. My už v našom veku nevládzeme toľko, ako oni. Naše zlaté babenky. a teraz frčím k tej mojej, práve dokončuje pätnástu pletenú deku, "že by sa všetkým uliezlo ".

...moja babka žila jednoducho v kuchyni..v odievaní..v myslení..
ale na nás-vždy mala čas..:-))
...ale od nás-čo všetko pýta táto doba...
to všetko sa ani stihnúť nedá..
..a na nič nie je čas..
akosi ochorel tento svet
ani na radosť času niet..:-(
aspoň v našej rodine-zmeňme to my-babky-
ved život je taký krátky..

Prečítala som si tento krásny príbeh zo zatajeným dychom. Úplne som sa preniesla do tej malej osady na konci sveta. Viem si predstaviť túto usilovnú,čipernú babenku,ktorá dokáže žiť aj v týchto skromných podmienkach ,ale šťastná zo svojim životom... @babidka krásne si to napísala,... dnes som robila aj ja bryndzové halušky.

Príbeh ukazuje Tvoju nezištnú povahu-každému pomôcť.Sama máš toho dosť na práci ( už som Ťa prekukla za tú dobu,čo sa poznáme),ale si mladšia a doma nie si sama :-) Obdivujem tých starých ľudí,ale oni nikdy ináč nežili a nepoznajú dovolenky,liečenia....nemajú nároky na "vyšší štandard",sú skromní,usilovní,ostali čistí, spätý s prírodou. Najprv nachová zvieratá a tak sama.....krásny prístup.Je to pekný príbeh.Veľmi mám rada cestopisné a dokumentárne filmy.A jeden z tých cestovateľov vyprával,že keď už má dosť "civilizácie" vyberie sa na cestu k jednoduchým ľuďom,ktorí sú odrezaní od civilizácie a ani ju nepoznajú.Vo svojej skromnosti sú jednoduchí,ale srdeční,z toho mála sa rozdelia a sú pohostinní......iný svet.Trocha podobný tým hynúcim osadám,kde žijú dobrí a vzácni ľudia :-)

Dakujem vam , som rada ze ste to pochopili tak ako to bolo povodne napisane : aj vo svojej skromnosti ,aj v pomoci druhym mozeme byt stastni ! Mam z tej dedinky este niekolko milych pribehov , zima bude este chvilku trvat a tak ich mozno napisem . Ale TOTO sa nedeje iba v dedinach a TAKTO sa nespravaju iba stari ludia . Jednoducho su ludia , ktori sa dokazu tesit z kazdeho preziteho dna a ak mozu byt niekomu napomocni - neberu to ako povinnost .

@babidka , pravdu máš, nielen tí starí ľudia, ale aj mladí ( lenže oni si brali príklad práve od tých starých) s avracajú k prírode, k jednoduchému životu, nepotrebujú k tomu nejaké technické vymoženosti a žijú z toho, čo im dá príroda, o niektorých som čítala, alebo ich ukazovali aj v TV a ešte mali na starosti aj malé deti, a nie len jedno-dve. Jedna taká rodina žije aj blízo nás, v Lozorne, majú asi 8 detí, neviem presne, sami si všetko dorábajú a ešte sa s tým aj delia a ukazujú druhým, ako sa čo robí, najmä v lete každý víkend robia tematické dni, kde učia návštevníkov variť a piecť klasické slovenské jedlá, vyrábať mliečne výrobky z kozieho, ovčieho alebo aj kravského mlieka, vyrábať tehly zo slamy, apodobne. Je to rodina Ábelových, každý má pridelenú svoju prácu. Oplatí sa ich vidieť. Ale podobných rodín, ktoré prešli z mesta do prírody je viac.

aj moja susedka dávno po osemdesiatke má kondíciu,ktorú treba obdivovať....:-)

@babidka , pohladila si mi dušičku. Veľmi pekný príbeh, aj tvoja ochota ísť pomáhať, hoci pri stavbe domu si ťažko mala času nazvyš, aj príbeh babičky, ktorá berie život tak ako prichádza a všetko čo sa dá zvládne vlastnými silami.
Keď sme začali chodiť na chalupu, na akúsi kopanicu, kde bolo asi jedenásť domov a časť už nebola trvale obývaná, tiež tam žila podobná babka. Naše deti ju milovali a len čo vyskočili z auta, už boli na ceste k nej. Mala kravu, od nej občas teliatko, sliepky, kurence, kosila sama, drevo rúbala sama, dom si opatrovala sama a mala chlebovú pec, v ktorej upiekla domáci chlebík, keď vedela, že máme prísť, pre ňu samu sa jej vraj neoplatilo.
Takto sa držala skoro do deväťdesiatky. V zime na chalupu nechodievame, cesta sa neudržuje, dalo by sa len peši. A jednu jar sme našli babku sedieť na stoličke na dvore, neschopnú bez pomoci prejsť čo len pár krokov, vôbec nás nepoznala. Ale ešte sa snažila byť užitočná, rukami trhala trávu okolo stoličky a ukladala si ju do zásterky, asi pre tú kravičku. Bola tam s ňou jedna z dcér a do týždňa si ju odviezla domov, žila ešte vyše roka, ale viac sme ju nevideli. Radi na ňu spomíname, je pre nás príkladom, že život sa dá prežiť aj inak ako sa žije teraz.

Musela to byť veľmi milá babička...zlatíčko s upracovanými rukami a túžbou stravovať sa čo najviac zdravo...preto si chová zvieratká...len keby tej sily ešte bolo viac, aby si dokázala aspoň okolo seba porobiť a obriadiť okolo chyžky a záhrady...veľmi sa mi dobre čítali tieto tvoje riadky...boli o tom, ako neklesnúť na duši a nedať sa starobe zlomiť..kiež by sme všetci mali v jej veku takú energiu...krásny príbeh...) vďaka...

Áno tak to bolo: najprv zvieratá musela babka nachovať, potom prišli na rad ľudia a až nakoniec gazdiná. Preto nedokážem pochopiť deti ale aj dospelých ktorí zvieratá týrajú, nevedia že majú tiež svoje potreby nielen v žrádle ale aj aby boli milované človekom aj keď napokon skončia na pekáči. Ak sú zvieratá milované aj to mäso a výrobky z nich sú kvalitné, nevyrastajú v strese a s modrinami.

Možno sa ti preto zdala aj tá hygiena nie na dobrej úrovni, lebo to nepovažovala až za také dôležité a jednoducho babka nestíhala. Pre ňu najdôležitejšie bolo aby boli všetci okolo nej sýti, šťastní a cítili sa dobre.
Pekný zážitok, pripomenulo mi to jednu susedu na chalupe: zomrela keď mala 92 rokov, vstávala o 5.00 hod. a celý deň sa nezastavila, stále mala čo robiť. Ale v nedeľu si poobede ku koláčiku uvarila za hrniec čaju a do hrnčeka cvrkla aj ríbezľového vína. A keďže už jej vrstovnice pomreli, debatovala s mojimi deťmi .......


Inak mňa osobne dosť zaráža že v cudzine sme ochotní tolerovať hygienu aj na nižšej úrovni, keď sa varí na ulici, mäso je obsypané muchami - ale na SK to starej babke neprepáčime.

Ach @babidka tak krásne napísaný, pravdivý príbeh. Ďakujem pohladilo ma na srdci tvoje krásne rozpravanie o obyčajnom človeku, statočnej babičke ktorá žije skutočný,čistý a nefalšovaný život....je to krásne pripomenutie obyčajných ľudí žijúcich medzi nami a verím že budú mať nasledovníkov aj medzi dnešnými mladými ľudmi ktorí si ctia ozajstné hodnoty života, teším sa na tvoje dalšie príbehy....ďakujem.....:))

My sme mali takúto čipernú tetu. Bola to sestra môjho dedka. Celý život ťažko pracovala, vdovou bola vyše 30 rokov a jediný syn pomohol, len keď mohol. Táto teta zvládala záhradu, zvieratá, pomoc synovej rodine a veru aj našej, moja mama bola jej neterou a mali sa veľmi rady. Tetina veľká záhrada vždy vyzerala ako výstavný zázrak - riadky ako podľa pravítka, nikde ani burinka, rastliny krásne, urastené, úroda ukážková. Zavárala vždy nesmierne veľké množstvá, veď syn mal 3 deti a žili v meste. Popri tom stíhala pribehnúť na návštevu k nám(asi 40km) a doniesť, čo-to, nikdy neprišla s prázdnymi rukami. Sužovali ju aj choroby, ale nesťažovala sa a priam hrdinsky ich znášala. Vždy bola pozitívne naladená, dodávala optimizmus aj nám a jej rozprávania o mladosti a detstve boli nad všetky seriáli v telke. Osirela ako 2-ročná a ozaj sa s ňou život nikdy nemaznal. Vo veku 80rokov sa naučila používať mobil, po zavedení eura sa naň okamžite preorientovala a len tak nás opravovala, keď mi sme ešte rátali v korunách. Bola fajn. V jeseni minulého roku mala úraz a po týždni v nemocnici zomrela. Veľmi nám chýba a často na ňu naozaj s láskou spomíname.

Ospravedlňujem sa za chyby- to sa fakt hanbím, väčšinou ich nerobím, ale som veľmi dojatá a tak chybička se vloudila.

Ako vidim - nie som sama , kto si vazi taketo "jednoduche radosti zivota " .Takze to nie je s nami -ludmi , este take naozaj zle....

S dojatím čítam príbeh od @babidky a osudy ludí z komentárov, ľudí s povahovými vlastnosťami, ktoré mi pripomínaju mojho drahého tata, o ktorom už možem hovorit bohužial len v minulom čase.

@babidka ,velmi pekne a s citom opisany skutocny pribeh, aky tiez poznam. Je velmi mile, ked sa stale este najdu nezistni ludia, ktori chcu pomahat potrebnym.

Ozaj pekný príbeh, ktorý pripomína aj mne moju nebohú babičku.tiež mali aj kravičku, sliepky a ešte aj neviem čo. Na poli sa ťažko robilo, a najviac si pamätám, ked sme ako deti chodili skákať do vymlátenej slamy. No ale to trošku predbieham, najprv sme chodili snopy viazať a povriesla. To nás nebohý dedko učil, bolo horúco, z každého sa lial pot a nienadarmo sa vraví, že chlieb s v pote tváre dorába. Ked bolo pokosené, snopy sa pozvážali, prišla mláťačka a začalo sa mlátiť obilie. My ako deti sme ten kolos, ktorý vydával strašný hrmot obdivovali a už sme len čakali, kedy sa nakopí veľka kopa slamy a do toho sme skákali. A naša babička, okrem roboty popri mláťačke, stihla prichystať chutný obed. Neviem ako to robila, ale z jedného malého kuraťa, ktoré obalila v chutnom cestíčku, nachovala početnú rodinu a tá jej polievka bola jedná báseň. Ale pointou môjho rozprávania je hlavne veľa lásky a pohody, ktorú okolo seba rozdávala. S láskou si na ňu spomínam aj na jej príbehy, ktoré nám rozprávala, ako cez vojnu utekali, a ako sa trápili, ked im zomreli synovia. Vtedy ako dieťa som mnohým veciam až tak nerozumela, ale teraz viem, že život sa s nimi nieraz aj kruto zahral, ale aj napriek tomu nereptali a išli ďalej. Čo sa o nás nedá povedať. Niektorí ľudia sú voči trápeniu iných nevšímaví, oni majú veľa a chcú ešte viac. No verím, že tých, ktorí pomáhajú, je a bude viac.

@anina , tvoj pribeh je taktiez velmi pekny, pravdivy a viem sa vzit do vsetkeho, co tu bolo napisane. Poznam Tolko probehov ako tieto vase zo svojej skusenosti. Pochadzam taktiez z dediny a ako dieta som videla a nezabudla.

Príbeh, ktorý mi pripomenul moju starkú. Vždy som obdivovala jej neskutočnú pracovitosť, poctivosť, obetu a lásku k blížnym. Ešte ako 86 ročná pracovala v záhrade, svižne chodila a rada mi asistovala v kuchyni. Nikdy sa nikomu nesťažovala a vždy každému ochotne pomohla. Dúfam, že aj my, budeme takí vo veku už spomínaných babiek.

Dakujem za take mile ohlasy . Myslim si , ze clovek sa velmi vekom nemeni . Kazdy sme nejaky - niekto rad pracuje , ma rad zvieratka , nevadi mu skromny zivot niekde na dedine , pomoze kde moze .Iny zas rad cestuje , ma rad velke mesta a spolocnostť ludi , dalsi zasa pracu "pretrpi" ale venuje sa napriklad ochrane prirody ci je ochotny pomahat v charite . Ani jeden z nich /nas / nie je preto lepsi ci horsi .je iba iny . Najhorsia je lahostajnost - voci ludom, spolocnosti , trpiacim ludom ci zvieratka .Alebo sebeckost ked nevidime nic a nikoho okrem vlastnej osoby a vlastnej pohodlnosti . Taki ludia boli aj budu .
Aj medzi starymi aj mladymi ludmi .-)

@babidka , dojemny pribeh a az na ten m o b i l pre mladu generaciu snad uz neskutocny. Smutne je ,ze sa asi dozila viacej vdaky od vsetkych jej zvieratiek ako od ludi ...obdivuhodna zena!

Jááj som sa dobre pobavila a tie halušky som až na jazyku cítila, bo také aj moja starká zvaná griotková vedela fajné tiež s maslom a ešte smotankou od ozajstnej kravky poliať mňam !!

milá@babidka , tak týmto veľmi dojemným a krásnym príbehom si ma dostala a vytlačila slzy do očí. Veľmi mi si mi pripomenula moju babičku. Táto babička má /mala/ naozaj predobré srdiečko a čo je na celom príbehu najkrajšie, že babenka s jedlom myslela v prvom rade na všetky zvieratká po dvore, aby netrpeli hladom a až potom dala sebe. Nádherný príbeh - smutný, ale dojemný a veľmi pekne srdcom napísaný. @babidka , aj ty máš dobré srdiečko, že pomáhaš a veru nikto z nás nevie, kedy bude potrebovať pomoc druhého a tak by malo byť, že si vzájomne pomožeme. Prajem peknú pohodičku vám všetkým po celý deň a nezabúdajme pomáhať starým ľuďom a zvieratkám. Práve teraz pozeráme z okna na krásne divadlo, čo nám predvádzajú všetky možné druhy vtáčikov v krmítku. Som veľmi šťastná, že im možem každý deň ponúknúť dobroty.

milá @babidka , vďaka za príbeh tak pekne opísaný, nuž ozaj stará generácia už pomaly vymiera, je pekné si na nich spomenúť

Pekné, aj ja našťastie poznám a žijem s ľuďmi, ktorí sú ochotní nezištne pomáhať starším a postihnutým susedom, známym. Je krásny pocit dávať a potom vidieť vďaku v očiach obdarovaného, či už hmotnými vecami, alebo len svojim záujmom o nich :-)