45678 - fotka45678, 5. októbra 2011

Diskusia k článku

23 komentáre k článku
Mám taký dotaz: manžel ešte žije alebo ty píšeš už z basy?
Áno, niekedy až príliš, že by som mala chuť aplikovať asertivitu, čítaj nový môj zážitok :-)))
Ako tak sledujem, ta tvoja polovicka je vrece plne srandy. Tak nech je velo i nadalej, ved zivot zpestruju vsetky usmevne pribehy a mracenie sa na seba by nam skraccovalo zivot.
Čakala som, čo z toho bude, myslela som si, že ako tie ruské Matriošky- škatuľa v škatuli, no záver bol pekný- haha ! Pri Vareche trávim niekedy toľko času, že by som hádam poskladala aj jeden rožok zo strúhanky :-)))
jaj, ale som sa dobre zasmiala a aj na promptnej otázke hubatej,:::)))))))
keď s tými vtipálkami je niekedy ťažký život... ale zober si, že väčšina mužov si robí srandu slovne, veď načo by sa namáhali.... a ten tvoj si dal tú námahu najskôr vymyslieť, potom zohnať suroviny, zabaliť.... to sa cení, vidieť že mu na tebe záleží....
Dnes môj zasa bodoval-žehlí si včerajší darček.-) Išli sme na tržnicu a tam jedna pani ponúkala super zázračný prášok na čistenie sporáku, ktorý mala teda riadne znečistený, a ako sme prechádzali okolo nej ohlásila nás, "pane, poďte kúpiť manželke prášok, poznáte ho ?" a môj manžel sa vytiahol ako kohút, pozrel na mňa a odpovedá, nepoznám, ale ani netreba, moja manželka ešte nikdy nemala taký zasvinený sporák...potom si vyžiadal odo mňa ocenenie-dobré, čo? .-)
Manžel odo mňa získal 100 bodov za darček a 1000 bodov za odpoveď tej kramárke. Nemá chybu, šanuj si ho.
Mudr.Plzák odporúčal pri výbere životného partnera dve kritériá: aby bol veselý a pracovitý. Takže si si dobre vybrala.
@sovka , @pivonka ďakujem, aj sa snažím šanovať si ho, a myslím, že práve tieto jeho žartíky aj mňa držia stále v strehu, hovorím tomu, že Ty si moje ginko drahý :-)))
dám ti tip na odvetu, neviem aké veľmi vtipné sú vaše vzťahy ale toto sa stalo môjmu kolegovi: V deň jeho narodenín dostal pohľadnicu: Všetko najlepšie k narodeninám , Tvoj utajený syn Ďuri. P.S. Mama sa Ti ozve o pár dní, ja prídem neskôr. Keďže to bol za mladi pekný kvietok, veselo mu nebolo a každý telefón zdvíhal so strachom a pri každom zvončeku ho oblieval studený pot. Nehovoriac o tom , že pohľadnicu zo schránky vybrala jeho dcéra , zaniesla ju mame so slovami, super mami, ja budem mať nového bráška. Ako sa tvárila manželka sme sa nedozvedeli. Prešli dva mesiace a zatiaľ nikde nikto. Či si z neho niekto vystrelil, alebo sa niekedy ten syn objaví, uvidíme.
Jój @ silvia68, ďakujem si milá, no to sme už doma mali! Aký je náš vzťah? No "záťažový stupeň č.5" :-)))
Keď som mala 45 rokov, môj manžel prišiel domov s kvetmi a priniesol fľašu francúzkeho vína, vtedy vzácnosť zohnať, nechápala som, čo je taký prajný?! Okúňal sa a vraj mi dlhuje jedno vysvetlenie.
Priznám sa, myslela som na nejaký darček :-) samozrejme jeho prejav, keď niečo chystá mi nebol a nie je cudzí, okúňal sa, akože je previnilec a nesmelo sa ma spýtal, či mi môže povedať aj takú citlivú vec, či je to vhodné keď mám sviatok...jéémine, čo máš nejakého "ľavobočka" ? a manžel mi na to, no, práve som Ti chcel povedať, či by mohol dnes k nám prísť aj môj syn, vieš, viem to asi rok, keď mi to povedal...no ja som mohla chytiť infarkt! Polo-omdletá, polo-rozčertená som začala koktať, že či je normálny, ako to teraz vysvetlíme našim deťom...a vtom niekto u nás zazvonil. Manžel sa nežne na mňa pozrel, pousmial sa a hovorí: "to bude asi on" živo si predstavujem sekundy a prežívanie napätia tej chvíle, bola som spotená ako kosec v žatve, počula som zvítanie a v tom sa vo dverách obývačky objavil mladý urastený černoch....bol to študent, ktorý praxoval u manžela. A prečo syn? lebo on povedal manželovi, že ho má ako svojho otca a že si ho aj tak váži.
:-)) no a môj manžel si vždy vybral "príhodnú chvíľu" ako ma potešiť.
Tisíc-krát som si myslela, že už to bolo naposledy, čo ma dobehol, že už mu nenaletím a on to dokáže aj 1001x :-) zvykla som si, no nie som ani ja v úzadí, zopár takých úsmevných chvíľ, okorenených pred infarktovým stavom som mu pripravila aj ja, no nemyslím si, že by bolo vhodné, aby som sama na seba bonzovala :-))))
Možno to teraz vyznieva, že nie sme celkom normálna rodina, ale obaja sme mali seriozne zamestnanie a aj pre náš zmysel pre humor pri stretnutí s našimi bývalými kolegami sme v ich pamäti, ako pojítko dobrého kolektívu v minulosti.

pan manžel ma moje simpatie...som sa schuti zasmiala.....
čítam a smejem sa,tečú mi slzy smiechu, veľké ďakujem....:)))





TOPlist