Tak dosť nebudem tu čakať ako voľáka knedla na zázrak, keď môžem tak bezbolestne chudnúť! Takže úloha č.1 – nájsť kontakt na Editu. Aj som našla dnes už viem, že preto lebo som veľmi, veľmi chcela. Mám adresu teda píšem list. Vážená pani Šipekyová......a potom nasleduje vykecanie sa a na záver prosba o informáciu kde a kedy bude seminár. Počas týchto dní naozaj nemyslím na nič iné len na tú Editu a mozog si opakuje: „Mne sa neschováš!“ Psina je v tom, že nielen myslím ale aj rozprávam kade chodím. Rozprávam, rozprávam a nechtiac vytváram dva tábory kde je skupina chápajúcich a druhá skupina si o mne myslí presne to isté ako Editin mladší syn: „Kvapká ti na karbit“! Jedného dňa sedím v kaderníctve /najlepšie miesto na získanie informácií akéhokoľvek druhu/ a rozplývam sa nad Editinou metódou, keď prikvitne mladá novopečená kozmetička s ešte teplým živnostnenským listom vlastniaca „zázračný nemecký prístroj“ na zmiznutie celulitídy /lymfodrenážna masáž/ a ponúka mi akciovú cenu vrátane škoricových zábalov. Úplný zázrak. Bodaj by neponúkla videla babizňu, ktorá ide schudnúť a chytila sa šance. Spôsob akým ma odchytila sa mi nesmierne páčil a keďže rada podporím mládež v rozlete prisľúbila som účasť na zlosť obchodnej zástupkyni, ktorá mi už predtým polhodinu ponúkala bylinkový zázrak v tekutom stave po ktorom mi sadlo len tak bude odfrkávať z tela a to za bezkonkurenčnú cenu 1 200,-Sk za 1 liter. Strčila mi do rúk časopis s odfotenou tetuš, ktorá s týmto zázrakom schudla 30 kg a predstavte si stačilo jej na to „iba“ 20 litrov. Tak za 24 000,- Sk vezmem vreckový nožík a z toho zadku si odrežem sama no nie? Ďakujem neprosím.
Tak a boj sa začal. Idem bojovať všetkými dostupnými prostriedkami. Nastupujem prvú kúru. Začíname stehná – predná časť. Prístroj vcucne kožu so slaninkou a pomalými pohybmi presne stanovenými smermi kozmetička vykonáva „masáž“. Po 50 minútach výcucu ma natiera škoricovým krémom, ktorý okrem toho, že super vonia aj fajne hreje. Obalí ma potravinárskou fóliou /asi 10 metrov/ a ja vytriešťam oči od hrôzy, že ma šupne rovno do nejakej rúry na pečenie, celulitída sa rozpustí a ja vyplávam ako štíhla kosť. Na druhý deň mi je jasné, že takto som si „odchod celulitídy“ nepredstavovala. Celé stehná sú jedna velikánska modrina. Som v šoku. Rýchlo sa spamätám a pripomeniem si heslo „Krása bolí“ a vyrážam do práce. Keď v práci vytrčím nohy asi by som nenašla nikoho kto by nepochyboval o mojom zdravom rozume. Kašlem na všetkých. Som ako rozbehnutý vlak a ten zastavíš len keď chceš, alebo po zatiahnutí záchrannej brzdy. Lenže ja sa nechcem zastaviť a kto by si už dovolil zatiahnuť záchrannú brzdu, keď videl to nadšenie. Druhá kúra začínala zhrozenou kozmetičkou, ktorú som bez mihnutia oka presvedčila, že to mám takú fajnú pokožku a teda môže kľudne pokračovať zadnými stehnami. Ako ma tak cucá zvoní telefón a ja čumím na displey volá Edita. Skoro som radosťou nedýchala. Oznámila mi, že za dva týždne je seminár v Žiline a dala mi kontakt na organizátorku. Nechápala sice prečo sa váľam v tej kozmetike, ale mne to už bolo fuk. Ja som už v duchu cestovala do Žiliny nadšená a aj presvedčená, že môjmu tučneniu je navždy koniec. Zároveň som pokračovala v miznutí celulitídy. Už som mala modré celé telo, ale musím uznať malo to fakt svoj význam a v konečnom dôsledku aj výsledný efekt. Nie každý organizmus reaguje tak do modra naozaj to záleží od „hrošej kože“ ja som podľa toho dobrá „kožka“. Ešte nie kočka, ale kožka! Pikoška v kozmetike bola, keď jedna pani „podnikateľová“ zrušila kúry, lebo nemala modriny ako „tá pani“ a preto považovala kúru za neúčinnú! Nuž, keby hlúposť nadnášala.........
Som tvor spoločenský zároveň rada pomáham iným /niekedy si myslím, že je to nejaká deformácia/ tak som v práci vbehla do „tučných kancelárií“ s nadšením a výkrikom „Baby ideme do Žiliny na Editu! Už mám kontakt!“ čakám prejavy nadšenia a nič. Som sprostá a či čo? Ja sa považujem vzhľadom k výške za stredne ťažkú váhu. Hľadím na „ťažké váhy“ a oni veget, hlava strčená v dokladoch, chrumkajúc čoko tyčinku ma majú na háku. Tak ja tam idem sama! Pre mňa za mňa si buďte ako bomby! Cśśśśś.......... A kedy to bude? Žeby predsa? No jasné pýta sa stredne ťažká váha. Idem s tebou môžem? Jasné! Ťažké váhy, ale nie sú blbé vymyslia takú fintu. „Vy dve pôjdete a potom nám to všetko poviete“! Málokedy sa viem škaredo pozrieť, ale tento pohľad určite stál zato. Tak som zazrela, že sladké mlieko by bolo razom premenené na kyslé. Pohľad bol natoľko výrečný, že pochopili na prvý krát. Nič sa nedozviete! Nám dvom bolo zas jasné tak tieto nám to nikdy neodpustia.
Prišiel deň „D“ a my sme vyštartovali smer Žilina. Nechali sme si časovú rezervu, aby sme stihli aj nejaký obed. Robili sme to správne a ešte sme o tom ani nevedeli. Od samého rána sme omieľali len Editu a boli sme strašne zvedavé. Aby to zas nebolo bez srandy tak sme si pomýlili miesto konania seminára. Na poslednú chvíľu sme dobiehali na miesto určenia. Vravím kolegyni dobre sa dívaj! Tam kde bude viac „dobre živených“ na 1 štvorcový meter tam sme správne. Hurá máme to! Zbadala som ju okamžite aj keď výnimočne nemala čelenku. Mňa porazí, hovorím: „Tá má naozaj 34, neklamala“! Kolegyňa kašle na moje číslovanie a vzdychá: „Aj ja chcem takto vyzerať !“ a moja odpoveď znie: „A čo si myslíš, že načo sme sem prišli“ ?
Edita bola skvelá a po chvíli si získala publikum . Predvádzala sa po vyvýšenom pódiu /veľmi vhodné najmä ak vieme, že prednášateľka nemieria 180 cm/ a keď začala predvádzať sto kilovú labuť ako zvádza svojho samca počas ruje tak sme sa už váľali od smiechu. Svoje nadšenie a neskutočné dávky estrogénu nám ponúkala plným priehrštím stačilo otvoriť „nádrž“ a tankovať. Súhlasím s Editou od prvej chvíle verím jej teórií o sile mozgu naozaj je to tak, akoby inak z tej „nenápadnej ženy“ mohla vyžarovať taká sila energie?
Na seminári sme sa dozvedeli kopec informácií, ktoré sme doslova hltali nespúšťajúc z Edity zrak. Seminár bol v tom týždni, keď bola vydaná kniha Vysoká škola chudnutia takže len máloktoré sme ju mali prečítanú. Keď som čítala knihu mala som stále Editu čerstvo pred očami a mohla som si počuté slovo umocniť s písaným slovom. Drzo som čítala v pracovnej dobe a rehotala sa nahlas a pre slzy smiechu som si musela robiť prestávky. Predstaviť si Editu ako šliape prvý deň do Blavy na stacionárnom bicykli bolo nad moje sily. V ten deň som určite schudla aspoň pol kilo a to od smiechu… :-D
Tento príbeh má už svoje roky, ale isto stále to isté čaro ...
Diskusia k článku