Ako som sa chcela štíhlou laňkou stať...

janazjarku - fotkajanazjarku, 25. februára 2010
Jedného dňa, dátum nie je podstatný som sledovala reláciu „Doma s Markízou“. Relácia zaujímavá a hlavne v čase, keď prichádzam z práce. Nejaká ženská tam vykladá chudnutie bez diety. Nóóó tak to si rada vypočujem. Pridám zvuk, zaostrým zrak. Okrem „objaviteľky“ tam sedí baba čo už nemusí pojedať tablety na štítnu žľazu a nejaká bambuľa čo schudla za x-tú dobu 30 kg tak toto ma vôbec nevzrušuje! Za chvíľu budú tárať o tých sprostých ananásovkách ! No, ale nie „objaviteľka“ vraví blá, blá, blá jedných uchom dnu, druhým von. „A teraz nosím oblečenie č.34! „ Tak to ma oslovilo čumím a odborným pohľadom hodnotím tak mňa „starú krajčírku“ neoveješ minimálne 38! Nejde o to! Podarilo sa jej zaujať ma a začala som počúvať. Počúvam dlhšie dočerta veď to má logiku. Panebože veď ja toto poznám len som to nevedela pomenovať. Šťúravá /mne veľmi sympatická/ Kveta Horváthová rýpe o sto šesť a povedzte, prezraďte a „objaviteľka“ mlčí ako partizán počas SNP. Záľudne sa usmieva a pletie niečo o patente. Taká som radostne vzrušená, že ani riadne nevnímam len v podvedomí mi ostáva informácia budeme sa stretávať pravidelne s pani Editou Šipeky. Tááák a už viem ako sa volá „objaviteľka“. Do všetkých dostupných kalendárov namaľujem výkričníky a čakám aj so svojou slaninkou na nové informácie. Pre nezainteresovaných prezradím, že za posledné tri roky som sa „nečakane“ rozrástla o 25 kg. Tí čo ma poznajú jemne pokyvkávajú hlavou a „slušne“ podotýkajú spôsobom : „Voľáko si sa zväčšila! No, ale však ti to pristane“! Stojím pre zrkadlom a hovorím nahlas: „Veľké onééé pristane tučná si ako prasa“! Som však pyšná na to, že sa aspoň „vidím“ v zrkadle, lebo poznám aj také, ktoré síce hľadia do zrkadla a veru nič nevidia! Niekedy na jeseň začína opakované stretnutie s Editou v relácií „Doma s Markízou“ a ja čumím na výsledky. Tie babizne naozaj chudnú okrem jednej, ktorá mala zápal pľúc, ale ani tá nepribrala! Edita, Edita mne sa neschováš! Ja ťa vyhrabem aj z pod zeme. Raz za mesiac sa s prižmúrenými očami pozriem do zrkadla a napriek krátkozrakosti vidím tú „horu slaniny“. Pomóóóóóc! Priateľ vraví: „Ja ťa milujem aj takú aká si!“ Mám mu vypichnúť oko hneď, alebo ešte chvíľu vydržím? Pýtam sa asi tisíci krát.
Tak dosť nebudem tu čakať ako voľáka knedla na zázrak, keď môžem tak bezbolestne chudnúť! Takže úloha č.1 – nájsť kontakt na Editu. Aj som našla dnes už viem, že preto lebo som veľmi, veľmi chcela. Mám adresu teda píšem list. Vážená pani Šipekyová......a potom nasleduje vykecanie sa a na záver prosba o informáciu kde a kedy bude seminár. Počas týchto dní naozaj nemyslím na nič iné len na tú Editu a mozog si opakuje: „Mne sa neschováš!“ Psina je v tom, že nielen myslím ale aj rozprávam kade chodím. Rozprávam, rozprávam a nechtiac vytváram dva tábory kde je skupina chápajúcich a druhá skupina si o mne myslí presne to isté ako Editin mladší syn: „Kvapká ti na karbit“! Jedného dňa sedím v kaderníctve /najlepšie miesto na získanie informácií akéhokoľvek druhu/ a rozplývam sa nad Editinou metódou, keď prikvitne mladá novopečená kozmetička s ešte teplým živnostnenským listom vlastniaca „zázračný nemecký prístroj“ na zmiznutie celulitídy /lymfodrenážna masáž/ a ponúka mi akciovú cenu vrátane škoricových zábalov. Úplný zázrak. Bodaj by neponúkla videla babizňu, ktorá ide schudnúť a chytila sa šance. Spôsob akým ma odchytila sa mi nesmierne páčil a keďže rada podporím mládež v rozlete prisľúbila som účasť na zlosť obchodnej zástupkyni, ktorá mi už predtým polhodinu ponúkala bylinkový zázrak v tekutom stave po ktorom mi sadlo len tak bude odfrkávať z tela a to za bezkonkurenčnú cenu 1 200,-Sk za 1 liter. Strčila mi do rúk časopis s odfotenou tetuš, ktorá s týmto zázrakom schudla 30 kg a predstavte si stačilo jej na to „iba“ 20 litrov. Tak za 24 000,- Sk vezmem vreckový nožík a z toho zadku si odrežem sama no nie? Ďakujem neprosím.
Tak a boj sa začal. Idem bojovať všetkými dostupnými prostriedkami. Nastupujem prvú kúru. Začíname stehná – predná časť. Prístroj vcucne kožu so slaninkou a pomalými pohybmi presne stanovenými smermi kozmetička vykonáva „masáž“. Po 50 minútach výcucu ma natiera škoricovým krémom, ktorý okrem toho, že super vonia aj fajne hreje. Obalí ma potravinárskou fóliou /asi 10 metrov/ a ja vytriešťam oči od hrôzy, že ma šupne rovno do nejakej rúry na pečenie, celulitída sa rozpustí a ja vyplávam ako štíhla kosť. Na druhý deň mi je jasné, že takto som si „odchod celulitídy“ nepredstavovala. Celé stehná sú jedna velikánska modrina. Som v šoku. Rýchlo sa spamätám a pripomeniem si heslo „Krása bolí“ a vyrážam do práce. Keď v práci vytrčím nohy asi by som nenašla nikoho kto by nepochyboval o mojom zdravom rozume. Kašlem na všetkých. Som ako rozbehnutý vlak a ten zastavíš len keď chceš, alebo po zatiahnutí záchrannej brzdy. Lenže ja sa nechcem zastaviť a kto by si už dovolil zatiahnuť záchrannú brzdu, keď videl to nadšenie. Druhá kúra začínala zhrozenou kozmetičkou, ktorú som bez mihnutia oka presvedčila, že to mám takú fajnú pokožku a teda môže kľudne pokračovať zadnými stehnami. Ako ma tak cucá zvoní telefón a ja čumím na displey volá Edita. Skoro som radosťou nedýchala. Oznámila mi, že za dva týždne je seminár v Žiline a dala mi kontakt na organizátorku. Nechápala sice prečo sa váľam v tej kozmetike, ale mne to už bolo fuk. Ja som už v duchu cestovala do Žiliny nadšená a aj presvedčená, že môjmu tučneniu je navždy koniec. Zároveň som pokračovala v miznutí celulitídy. Už som mala modré celé telo, ale musím uznať malo to fakt svoj význam a v konečnom dôsledku aj výsledný efekt. Nie každý organizmus reaguje tak do modra naozaj to záleží od „hrošej kože“ ja som podľa toho dobrá „kožka“. Ešte nie kočka, ale kožka! Pikoška v kozmetike bola, keď jedna pani „podnikateľová“ zrušila kúry, lebo nemala modriny ako „tá pani“ a preto považovala kúru za neúčinnú! Nuž, keby hlúposť nadnášala.........
Som tvor spoločenský zároveň rada pomáham iným /niekedy si myslím, že je to nejaká deformácia/ tak som v práci vbehla do „tučných kancelárií“ s nadšením a výkrikom „Baby ideme do Žiliny na Editu! Už mám kontakt!“ čakám prejavy nadšenia a nič. Som sprostá a či čo? Ja sa považujem vzhľadom k výške za stredne ťažkú váhu. Hľadím na „ťažké váhy“ a oni veget, hlava strčená v dokladoch, chrumkajúc čoko tyčinku ma majú na háku. Tak ja tam idem sama! Pre mňa za mňa si buďte ako bomby! Cśśśśś.......... A kedy to bude? Žeby predsa? No jasné pýta sa stredne ťažká váha. Idem s tebou môžem? Jasné! Ťažké váhy, ale nie sú blbé vymyslia takú fintu. „Vy dve pôjdete a potom nám to všetko poviete“! Málokedy sa viem škaredo pozrieť, ale tento pohľad určite stál zato. Tak som zazrela, že sladké mlieko by bolo razom premenené na kyslé. Pohľad bol natoľko výrečný, že pochopili na prvý krát. Nič sa nedozviete! Nám dvom bolo zas jasné tak tieto nám to nikdy neodpustia.
Prišiel deň „D“ a my sme vyštartovali smer Žilina. Nechali sme si časovú rezervu, aby sme stihli aj nejaký obed. Robili sme to správne a ešte sme o tom ani nevedeli. Od samého rána sme omieľali len Editu a boli sme strašne zvedavé. Aby to zas nebolo bez srandy tak sme si pomýlili miesto konania seminára. Na poslednú chvíľu sme dobiehali na miesto určenia. Vravím kolegyni dobre sa dívaj! Tam kde bude viac „dobre živených“ na 1 štvorcový meter tam sme správne. Hurá máme to! Zbadala som ju okamžite aj keď výnimočne nemala čelenku. Mňa porazí, hovorím: „Tá má naozaj 34, neklamala“! Kolegyňa kašle na moje číslovanie a vzdychá: „Aj ja chcem takto vyzerať !“ a moja odpoveď znie: „A čo si myslíš, že načo sme sem prišli“ ?
Edita bola skvelá a po chvíli si získala publikum . Predvádzala sa po vyvýšenom pódiu /veľmi vhodné najmä ak vieme, že prednášateľka nemieria 180 cm/ a keď začala predvádzať sto kilovú labuť ako zvádza svojho samca počas ruje tak sme sa už váľali od smiechu. Svoje nadšenie a neskutočné dávky estrogénu nám ponúkala plným priehrštím stačilo otvoriť „nádrž“ a tankovať. Súhlasím s Editou od prvej chvíle verím jej teórií o sile mozgu naozaj je to tak, akoby inak z tej „nenápadnej ženy“ mohla vyžarovať taká sila energie?
Na seminári sme sa dozvedeli kopec informácií, ktoré sme doslova hltali nespúšťajúc z Edity zrak. Seminár bol v tom týždni, keď bola vydaná kniha Vysoká škola chudnutia takže len máloktoré sme ju mali prečítanú. Keď som čítala knihu mala som stále Editu čerstvo pred očami a mohla som si počuté slovo umocniť s písaným slovom. Drzo som čítala v pracovnej dobe a rehotala sa nahlas a pre slzy smiechu som si musela robiť prestávky. Predstaviť si Editu ako šliape prvý deň do Blavy na stacionárnom bicykli bolo nad moje sily. V ten deň som určite schudla aspoň pol kilo a to od smiechu… :-D


Tento príbeh má už svoje roky, ale isto stále to isté čaro ...


@zareaguj


Diskusia k článku

jezibabka1
hihihihihihihihi už som dočítala, ale kútiky úst mi stále ťahá dohora, ja som tiež skúšala kadejaké diety, ale keďže rada papkám, bola som nervozna a protivná. Vyriešila som to po svojom. Zrkadlo , dovtedy zavesené na dlžku, som zavesila na šírku, tým pádom sa vidím len od hrudníka hore a môžem spokojne papkať ďalej
janazjarku
Ja som bola do 40-ky štíhla ba priam chudá 175 cm a 56 kg a tu zrazu som sa začala guľatieť, ale to nebolo z jedla, bol to hlúpy stres . Moja každá dieta vydržala maximálne tri dni a potom som si upratala v hlave a stav sa výrazne zmenil :-)
jezibabka1
to isté zažívam, do 40-tky 173/ 62 a teraz 75, viem, že to nieje až take hrozné, len to sadielko je nedobre rozložené, ale môj priateľ má aspoň začo konečne chytiť, ako sa stále vyjadruje, keď obdivujem štíhle postavy.
janadelfi
Nasmiala som sa ako malý poník..... ja som začala priberať po 43-jke, keď mi tragicky zahynul brat.... a akosi mi zostalo 10 kíl navyše... ale zase hovorím, hlavne že som zdravá.... takisto bol spúšťač stres... a ten liečim čokoládou...
cistinka
Ja radšej svoje rozmery neprezradím :-) Môj priateľ tiež vraví, že aspoň má : Pořádnou slovenskou robu! Ale štve ma to, hlavne v poslednej dobe, keď som za 4 mesiace pribrala desať kg. Dieta tiež neskúšam, lebo som protivná nielen na všetkých okolo ale aj sama na seba. Čítalasom knihu od Šipeky, pobavila som sa...že by som ju oprášila?
slnieckosom
Mladucha Janula, tebe stačí nazrieť do duše, nie na kilá, hneď každý uvidí milenú, dobrú, nápomocnú a veľmi šarmantnú ženu plnú života, skúseností a lásky... Skrátka a duplicitne, mladá duchom mladucha :-))))))))) :-*
hannah22
smejem sa s tebou a veru je to tak, trpíme keď sme chudé a aj keď je nás veľa, ale čo už , držím ti palčeky a píš píš častejšie ... :)))
frezia68
Vtipné podanie,nevtieravý humor a byť na Tvojom mieste Janazjarku,už by som vydala knihu poviedok :-)
janazjarku
Počúvajte dievčence čo keby sme len tak bezbolestne chudli smiechom? Od príbehu štíhlej lanky uplynulo ozaj kopec času a ja som sa stala oficialnou lektorkou Edity Šipekyč.8 /to som si preložila po svojom, že nekonečne dobrou/ a zažila toľko veselosti, žeby ozaj aj na knižku bolo. Edita /ozaj kde sa stratila ?/ často hovorievala niet situácie, aby Jana nemala príbeh a tak som sa ocitla aj v jej druhej knihe "Moje báječné ženy"..nooo zase až taká báječná nie som, ale zase sranda musí byť :-D
jezibabka1
súhlasím a myslím, že ťažké to nebude, pokiaľ tu budú podobné zážitky ako doteraz
brituska
Vtipný príbeh. Schuti som sa zasmiala. Máš talent a humoru na rozdávanie.
evas13
Vysokú školu chudutia som čítala okolo roku 2002-3 a poviem Vám,že ma veľmi chytila. jedla som každé 4 hodiny, posledné jedlo o 17-tej hodine a stále žiadne výsledky. Asi to bolo to, že som necvičila. Jedno je isté, že som sa pri tej knihe nasmiala habadej.



 



TOPlist