Ako som nakupovala v Taliansku

čo odniesť, ale kedy by si to zjedla?

Ešte že si ho zastavila, tých 10 kíl by si asi naozaj ťažko odniesla. Nedostatky v jazyku prinášajú humorné situácie (teda po čase sa zdajú humorné, v danej chvíli by sa človek radšej prepadol). V roku 1981 sme boli na dovolenke v Rakúsku. Začínali sme vo Viedni, obdivovali centrum, múzeá, operu, Štefanský dóm a popoludní sme si, ustatí a smädní, sadli na jednu z terás a objednali dve pivá. Zarazilo nás, že nám doniesli dve malé, trojdecové, ale povedali sme si, že iný kraj, iný mrav. Manžel platil, vytiahol dvadsať šilingovú bankovku (na devízový prísľub nám predali šiling za 3 koruny, teda 60 korún). Čašník nevydával, tak manžel mávol rukou, že je to dobré. Čašník mu niečo vysvetľoval, manžel veľmi nepočúval, len tvrdil, že to je v poriadku. Až na tretí raz pochopil, že čašník mu vysvetľuje, že to nie je v poriadku, že ešte musí dostať ešte 5 šilingov. Trapas ako hrom!

ja som kupovala v poľsku v mäsiarstve a v tom zmätku som pýtala zadné nohy z kurčaťa :-)

Ja som si kupovala 10 vodičských preukazov miesto 10 cestovných lístkov - (10 Fuhrenscheinov miesto 10 Fahrscheinov).
Už nezabudnem do smrti.

ako študenti sme boli v Berlíne, v jednej reštaurácii som na čašníka zavolal miesto Her Ober(pán hlavný) pekne Her Obst(pán ovocie)

Hiii-hihi .... pekná téma s vtipnými trapasmi.

:-)) az nato,mila slecna,ze" 1 etto" nieje 100,ale iba 10gramov...ako nase deko-,dekagram.

A ja viem,že je to 10 Dg.

Mne sa v Taliansku stal trošku väčší trapas :-) Slovná zásoba ešte nič moc a ešte aj strach k tomu. Brigádovala som v kaviarni a chcela som sa zákazníka spýtať čo si dá. Zo mňa v tom strese (druhý deň v práci) vyletelo niečo v tom zmysle, či si to so mnou rozdá. Tie oči čo na mňa vypleštil, mne hned došlo že som niečo doplietla :-) A to som až potom zaregistrovala kamošku čo sa od smiechu krčila pod pultom. Ešte, že ma nepočul majiteľ :-)

Ja som raz ,,kupila" miesto jedneho kurata /chicken/ jednu kuchynu /kitchen/ :) tiez boli trochu ,,vedla"...

priateľka kedysi v snahe pochváliť francúzsku hostiteľku jej miesto ste kráľovná koláčov povedala ste kráľovná bláznov. a dosť dlho trvalo, kým sa dozvedela, prečo na ňu predtým taký priateľský kolega zazerá.

Ja som hľadala v talianskom supermarkete zápalky, s takým milým starším pánom som komunikovala po anglicky, on ani slovo anglicky, ja ani slovo taliansky. Skončilo to pantomímou, ukázala som že "škrrrt... fajer..." A zápalky sme našli! Keď sa chce, dohodnúť sa dá...

@sovka62 :D To presne sa stalo aj mne tu v Nemecku zo začiatku :)

@evaann mnoho ľudí by si zas v nemčine kúpilo kuchyňu (Küche) namiesto koláča (Kuchen) :)

Take jsem "zaperlila" , ovsem nekolik let mi to v podvedomi pracovalo nez jsem pochopila, jak uzasna byla prodavacka ! Jezdivali jsme do Drazdan pro detske obleceni a ja hlavne pro detska tricka (unterwäsche). V tu dobu jsem se docela domluvila, a tak jsem hrde hovorila a trvala na tom, ze hledam "unterwäsche mit lange rock" :-) Chudak prodavacka mi snasela oblecky od dupacek pres saticky a ja si myslela neco o tuposti nasich sousedu ! :-) Samozrejme, ze tricko s dlouhym rukavem (ärmel) ji prinest nenapadlo, kdyz jsem si prala tricko s dlouhou sukni, ze? Ovsem nechapu, ze mi to naskocilo jednou v hluboke noci, kdy jsem se probudila a nemohla neusnout !? Dnes si o kafe jeste rict umim, ledacos bych rekla, kdyby slo o zivot, ale tricko s dlouhou sukni nezapomenu nikdy!

Aj mne sa zadarilo,hlavne v zaciatkoch komunikovania v anglictine...Chcela som povedat svojmu anglickemu kolegovi,ze sa tesim,ked pridem domov vylozim nohy na stol a dam si dobru kavu...ked som dopovedala,zliezol z traku prelomil sa vo dvoje a zvijal sa v krcoch a padali mu slzy, ale nie od placu....som mu povedala,nieco v tom zmysle,ze si vylozim nohy,ale asi takym sposobom ako sa to robi vo verejnych domoch a nalejem si tam kavu...dalsie tri roky sme sa na seba ani pozriet na sebe nemohli,sme sa v kuse rehotali...ale vdacim mu za vela,vzal ma do parady a za 6 rokov ma naucil slusne komunikovat a doteraz sme v kontakte...dakujem Keith..

dodnes mi je trapne, ked si spomeniem ako ma sporiva domaca pani vo Francuzsku posielala kupovat polku cibule, dodnes si uzivam ten pocit, ked si dovolim kupit az cele kilo cibule a tiez si spominam ako som si v lepsej restike vypytala doslovne vodu, ktora picha, tak ju totiz volail deti a mne to doslo, az ked si ma casnik spytavo pobavene premeral a domaci ma opravili, ze asi myslim mineralku :-)