Ako som hľadala a hľadala ...

@Babidka
veľmi milé..slza v oku..takéto boli môjho detstva bezstarostné šťastné chvíle..
kačky..húsky..všetko vyliahnuté spod ich mamičky z vajíčok-ooo-to sledovanie deja:kedy..??ako..??
a potom starostlivosť o ne-bavilo ma..nemuseli ma nútiť-to nie...
s kozičkami na pašu..húsky tiež-nech sa na lepšom popasú..
oj..časy krásne..kdeže sú..??..!!
:-)

Odkiaľ tie milé a malé koťuhy vedia,kde je v blízkosti stojatá a bezpečná voda?Z toho plynie poučenie,že každý si musí zpríjemniť život aj vlastnými silami a dôvtipom a nečakať,že všetko im zabezpečí starostlivá,ale úzkostlivá gazdinka,ktorá nechce už teraz naplniť bazénik.Naplňaj @babidka ,veď sa neutopili?Ale asi nevojde do klietky...Milý príbeh a vtipne podaný,dobre že som tu zablúdila na chvíľu,pobavila si ma :-)))))

potvorky male :-)))))

radosť čítať, píšeš veľmi pútavo, @babidka :)

@babidka , krásne píšeš, naozaj. Aj u nás pri povodni v 65 zvery odplávali, niektoré zahynuli, ale kačky, keď voda opadla, sa pekne vrátili do dvorov, podrastené, spokojné.

Ďakujem za spríjemnenie dňa.Veľmi dobre sa čítala tvoja story.:-) Hlavne, že sa ķáčatká našli všetky a zdravé.

Tie malé záškodníčky vraj cítia vodu aj zďaleka .Suseda mi vravela , že kačky jej babky chodievali samy do potoka cez pol dediny ...iba tak , samy od seba . Nikdy sa nestratili a večer si prišli k babke po zrno - zhromaždili sa pod oknom kuchyne a spustili náramne hlasné kač-kač-kač ktoré sa nedalo prehliadnuť :-) To iste som počula aj o húskach - mojim však stačí bohatá pastva a pár vedierok vody strategicky rozmiestnených po záhrade .A je pokoj . Ale na kačky už musím dávať lepší pozor :-)))))

to je ale mila prihoda :) pekne si to napisala

tvoja príhoda sa mi veľmi páči, je to také príjemné čítanie, aj keď to hľadanie bolo asi všelijaké, len nie príjemné. ja ako prudko niekoľkogeneračne mestský človek som nikdy nemala možnosť niečo také zažiť ani vidieť, vykľúvanie vtáčat z vajec a podobné veci poznám iba z telky. toto je pre mňa tá skutočná exotika. :-))

Krásne podané....živo som si všetko predstavovala:-))

Pripomenula si mi mladosť. Aj my sme chovali čínske kačky, husi. malé kuriatka, kozy a ovce. Tiež mám kopu zážitkov. Ale najväčší mám, keď sme chovali husi. V kuchyni pod stolom sme mali hus aj s malými húsatkami zakryté dekou. Keď niekto prišiel a sedel za stolom a pohol dekou, hus ho za každým ďobla. A keď mama dávala húsatkám žrať, tak hus vypustila na dvor. Ja som chcela ísť domov, ale ani za svet sa dostať. Keď som otvárala bránu, milá hus už bola pri nej a syčala. Tak som sa rozhodla, že pôjdem zo zadu. Tam tiež bola bránička, ja neviem, či ma tá husisko sledovala, ale kým som prišla k bráničke, už ma tam čakala. Ja som kričala na mamu a otca. Len oni ma nepočuli. Tak som pri bráničke čakala, kým sa húsatká nažerú a mama príde pre tú protivnú hus. A ja sa konečne dostala domov. Keď húsence podrástli, tak ich dali do dvora ku humnu. No mne to nepovedali. Keď som prišla zo školy, išla som k mačkám, a bola som v strede dvora, tak tá potvora, začala za mnou utekať a syčať. Mne by ste sa krvi nedorezali, tak som sa bála. Chytro som vbehla do humna a zatvorila vráta, aby sa tá hus za mnou nedostala. Keď som nechodila dosť dlho domov, došlo im, že ma asi hus nechce pustiť. Mama prišla pre mňa. Aj ona mala čo robiť, aby sa ku mne dostala, tak si preventívne vzala metlu. Milá hus dostala metlou a ja som sa konečne dostala domov.

@torticka , to teda bola hus :-))) Moje su mierne , ziadne sycanie ani stipanie . Ale tiez ma raz ustipol susedov gunar .Modrinu som mala azda mesiac :-)

pekne napísané, tiež spomínam na podobné zážitky... gunár, morka aj kohút strážca....milé spomínanie.... :))

No, nase kacicky sa dnes zasa vybrali na vylet :-) Nasli si novy otvor na unik- prave dnes sme planovali renovaciu ich klietky :-) Uz som vedela kde ich hladat a tak som rovno tam sla kde boli predvcerom ...bolo ich vsak iba 5 . Tak sme hladali dalej a dalej ....az som zvysne dve nasla na opacnom konci :-) Asi sa pustili naspat domov , obisli nasu branku a sli dalej . Neviem , ci boli stastnejsie kacicky alebo ja ked sme sa uvideli :-) Tak sme im uz nainstalovali bazenik a vecer pred spanim ich k nemu zavediem .No co uz s takymi tvrdohlavymi kacickami ????:-))

@babidka , krásny pribeh, hlavne ze opatovne so stastnym koncom, male mile potvorky su to :-) aj nasi chovali, ale nastastie im stacili prirodne bazeniky vykopane vo dvore :-)

Narodila som sa na horárni, vtedy ešte obklopenej hustými lesmi a chovali sme všetky domáce zvieratá. Keďže som tam nemala žiadne kamarátky, urobila som si ich z mačiek, húsat, kozy, zajacov. Najkrajšie to na našom dvore bolo na jar: pásla sa koza z kozliatkami, batolili sa kuriatka, húsatká, kačiatka, mačiatka, zajačiky. Aj už ako slečna som chodila k babke vždy na jar pozerať ako sa ďobú z vajíčok kuriatka, húsatka a kačiatka. Nádherné detstvo aké by malo byť dopriate každému dieťaťu. Len @babidka ty vieš koľko roboty, starostí a citu potrebuje človek aby vychoval prasiatko na pečienku a zajaca na paprikáš, ale určite si nikdy nedovolila aby zviera trpelo, bolo týrané, hladné alebo smädné. Prvá vstávaš a pokiaľ nie je postarané o zverinec, neješ ani ty, nevieš čo je to dovolenka alebo pospať si dlhšie. Aj pre tento milý príbeh ťa obdivujem.

jeeej, to je krásne, ja som si to teraz o polnoci prečítala ako takú rozprávku na dobrú noc.. ešte šťastie, že mala šťastný koniec, aspoň môžem ísť s úsmevom spať :)

Aj mne to pripada ako rozpravka :-) Ja som dievca z mesta , doma sme nemali ani sliepky .@hubata , mas pravdu . Vstavam o piatej rano a moje prve kroky hned vedu na zahradu k mojim zvieratkam. A spokojna si vecer vydychnem az ked je vsetko v poriadku , vsetka hydina je poriadne nakrmena , ulozena a je v bezpeci :-)
Ale - taky zivot som si dobrovolne vybrala sama :-)))))

Vidíš, @babidka , o takom živote som vždy snívala, preto som študovala poľnohospodárstvo, ale nakoniec všetko dopadlo inak. Uviazla som v centre mesta, hoci vždy som sa najlepšie cítila u starkých na dedine.
Čo mi pripomína, že aj oni mávali vodnú hydinu, kačičky i husi. V to leto mali kačičky akosi neskoro, húsky už boli odrastené. Tie som chodila s ostatnými deťmi z dediny pásť "do potoka", maličké kačičky dostal na starosť môj mladší bratranec, ktorý sa s prútikom v ruke mal postarať o to, aby neodišli z bazénika a hlavne nie z dvora. Mal hádam zo päť rokov a vyriešil to po svojom. Každú nezbednicu, ktorá chcela utiecť, riadne stisol, kým sa neprestala hýbať a uložil k bazéniku na trávu. Asi boli od prírody neposlušnice, lebo starká ich tam našli všetky do jednej, pekne v rade a bratranec sa zabával tým, že starkému do kláta na drevo zatĺkal klince téráky (také tie s veľkými plochými hlavami, tie sa mu dobre triafali). Veď čo už mal robiť, keď kačičky mal na poriadku, pravda?

Poradil si - len ci boli aj tie kacicky spokojne ...to neviem:-)

@babidka , aky krasny, mily zazitok. A tak pekne napisany, ze som tam normalne bola s tebou. A tak trosicku ti to aj zavidim (nic v zlom...). Tak pekne si tam zijes, s prirodou, so zvieratkami...Krasne :-). @torticka , ta hus mohla byt namiesto strazneho psa, aj som sa zasmiala :-).

Dakujem vam vsetkym - aj @sovka , @janger , @livinka , @alex aj @hubata...aj ostatnym :-) Ano , taky zivot na dedine ma svoje caro ...ale vidi ho tam iba ten , ktory to chce vidiet . Niekto za tym vidi iba tu pracu - vlastne od rana do vecera je stale plno prace aj na zahrade aj okolo hydiny ci inych zvieratiek , okolo domacnosti . Ale ak ma to bavi , chce sa mi a este vladzem : je to pre mna zabava a aj stastie :-)

@babidka : slovo na záver:
Mladí ľudia patria do mesta aby mali blízko do škôl, do práce, ku kultúre, ale každé malé dieťa by malo mať babku na dedine aby sa naučilo vcítiť do potrieb starého človeka, zvieratka a rastliny. Pre mladé rodiny babky a dedkovia s láskou vychovajú prasiatko, kuriatko, zajaca na mäso, dopestujú zemiaky, zeleninu a ovocie, poskytnú priestor deťom na dovolenku a vnúčikom na krásne, nezabudnuteľné prázdniny. Mladí si len autom hotové odvezú. Tak to bolo vždy a malo by to tak byť aj teraz - vtedy možno hovoriť o spokojných generáciách, dobrých vzťahoch v rodine a v neposlednom rade aj o zdravom životnom štýle mladých, starých a aj tých najmenších. Dedina by mala zostať dedinou so všetkým čo k tomu patrí: záhrada, chov domácich zvierat a tým sa zabezpečí aj prirodzený kolobeh v prírode (odpad sa znova zlikviduje na dedine a nie v továrňach). Je bohatá a šťastná tá krajina kde to takto funguje a pritom stačí tak málo: nechcieť z dedín urobiť mestá.