Ako sme s babkou piekli štrúdlu

:))) U nás piekli štrúdľu mama s tatom. A keď raz bola mama v práci, zachcelo sa tatovi čosi napiecť a just štrúdľu. Zarobil cesto, vyplieskal ho ako sa patrí a na kuchynskom stole naťahoval. Nik z nás detí sa nesmel ani priblížiť, ani slovo povedať... Keď bola štrúdľa natiahnutá, šumne poobrezoval konce a na náš údiv ju naplnil makovou plnkou s čerešňami. Pamätám si, že som prvýkrát vtedy videla koláč cez celý kuchynský stôl.
Potom nám povedal: Tu si sadnite a ani nemuknite, držte palce, idem ju zamotávať..."
Potom toho hada opatrne presúval na veľký plech, kolom dokola, pekne pomaličky, potichu sa mu prihováral, chvíľami vyhrážal, než nepoložil aj koniec dlhého chvosta, ucapkal a šup s tým do šporáka.
Bol veľmi hrdý na to, že to dokázal, potom sa vyobliekal, vzal obedár a plnú krabicu nakrájanej štrúdly a osobne to odniesol cez dve ulice k mame do krajčírskej dielni , aby baby vedeli, že sa mama dobre vydala.
"Lajko, a ako ste to naťahovali?"
"Normálne, vybral som bicykel z pitvora a cesto som naňho ponaťahoval".
Keď som bola teraz na tých jarných trhoch v Orešanoch, po mnohých rokoch som ochutnala pravú ťahanú štrúdľu od pani Gabiky - just jak tatova. Aj som sa jej spýtala, ako ju "naťahovala".

@arasidka - to bolo skoro ako u nás - ani nemuknúť - ale Tvoj tato bol šikulko. Aj môj varieval - s obľubou škvarkové pagáčiky, guláše, vývary - rezance sa dakedy robielali len doma - ale to boli cibulové šupky a rezance aj v izbe na posteli, všade múky. Keď mama prišla z roboty - vždy sme si mysleli, že tatu pochváli, že sa tak snažil a ušetril jej robotu. Ale práve naopak - dostala hisák, lebo to upratovanie kuchyne a izby jej trvalo veľakrát dlhšie, ako keby bola varila ona sama.

..pekne si to opísala ,viem si živo predstaviť celkom som sa dobre pobavila....

zlatučké :) nie je nad takéto spomienky

Naša rodina (aj tá z priženenej strany) je štrúdľová. Mama na ňu bola majster, ale toto nadanie som po nej nezdedila a moja svokra, ktorá u nás bývala, ju nevedela tiež. Raz sme tak so svokrou špekulovali, čo by sme maškrtili a veru už neviem, ktorej z nás napadlo, že raz by sa nám tá štrúdľa mala podariť, veď teóriu ovládame dokonale. Ja som sa pustila do cesta, kým som ním trieskala o misu, svokra bielila jablká, mlela mak a miešala tvaroh. Cesto sme uložili pod vyhriate kastróliky (čo som raz videla, ako to mama robí?) a keď postáli pustili sme sa naťahovať. Svokra radila najprv trochu rozvaľkať, čo mama síce nerobila, ale poslúchla som. Potom som začala ťahať, pekne chrbtom ruky. Potiahla som, cesto sa pohlo za rukou, ale celé, takže som ho len premiestnila o kúsok ďalej. Skúsila som z druhej strany, to isté. Tak ho svokra ťahala z jednej strany, ja z druhej, veď s ním nejako vybabreme, ale vybralo ono s nami, v strede sa pretrhlo na dve časti. Keď sa pretrhlo aj druhé, všetko cesto skončilo v svinskom vedre, svokra zamiesila kysnuté cesto, naplnili sme, upiekli a pri jedení sme si predstavovali, že to chutí naozaj tak ako tá pravá najštrúdľovitejšia štrúdľa.

My s manželom v nasich zaciatkoch sme bývali v jednom dvore s jeho babkou, bola som na materskej doma, babka na dochodku a práve ona ma zasvatila do tajov tahanej strudle.Ja ako 22 rocná som sa ju naučila a aj robila, najviac som sa tesila, ked mi povedali, že je chutnejsia, ako strudla mojej svokry, ktorá bola vynikajúca kuchárka, presli roky a ja už tahanu strudlu nerobím, zostala som pri valkanej.Asi sa mi dvakrát tahaná nepodarila a zobralo mi to chut, ked bola moja svokra u nás na návsteve, robila som valkanu,a ku podivu recept sa jej velmi pačil. Ale v kutiku sa stále chystám na tahanu strudlu, myslím, že už muka nie je čo bývala, preto to tažké tahanie.

@sovka62 - perfektné - krásne si to opísala - najmä to roztrhnuté cesta - xixixixixixi - ale ste vynaliezavé - náhrada bola, suroviny nevyšli navnivoč - gazdinké slovenskje

@sovka62 až som si ťa predstavila :-) Aj moja krstná mama zo Serede bola štrúdlová umelkyňa a vždy keď som prišla na prázdniny ma s ňou potešila, lebo moja mamka ju vedela piecť tak ako ty :-)

Ďakujem, ešte že v tom nie som sama. Ale vaľkanú spravím parádnu, verte mi, aj to kysnuté cesto som sa už doučila (lebo musela, keď svokry už niet).

Moja maminka ju vedela robiť vynikajúcu. Ona mi to všetko ukázala ako sa to robí. Mám aj recept ale keďže máme veľký stôl, mám obavy, že by som to nevytiahla na celý a to by nebolo ono. Ja robím z kupovaného cesta a je na nerozoznanie. Z jedného balíčka mám 2 nohy. Takže kupujem 2 balíčky a to je na jeden pekáč. Zvyčajne robievam tvarohovú s hrozienkami, tá je najvyhľadávanejšia a potom buď orechovú, makovú alebo krupicovú s višňami, prípadne slanú kapustovú - tú mám zase ja rada. Vždy sa rodinka poteší, keď ju urobím.

pamatam sa , ako mamicka tahala strudlu na posteli!!! lebo aj stol jej bol maly:-) a hoci bola hlboko veriaca a unas sa nesmelo hresit , tak pri kazdej trhlinke bolo pocut "ci bohynu, Ancijasa, Fras by ce trimal!":-)))

Sranda, maminky nás nenaučili len štrúdle robiť, ale aj nadávať.... mne zostalo: kúúrnik !

A ja dzifčence moje, zajtra odchádzam na ďalšie jarné trhy - a bude aj štrúdla, aj tak si v duchu vravím, ej ty,hačapírka jedna, nejdeš tam ty vlastne pre tú štrúdlu makovú? Keď sa vrátim, tak vám poviem, či bola a ako mi chutila. Už teraz mám z nej pri myšlienke na ňu malý čemer a slintám jak Bernardín.

Tak...a už som sa vrátila. A štrúdľa nebola! Bolo to pre mňa veľké sklamanie, ako keď príde do dediny kolotoč , ale vonku tak prší, že sa nedá kolotočovať. Gabika na trhy neprišla. Ktohovie prečo. Hádam veľa práce, alebo niečo iné...Aj keď štrúdľa nebola, miestne kuchárečky prichystali domáce dobroty a dnes viedol prím pravý smotanový slaný osúch. Takže - bolo dobre, bolo veselo. A stretla som tam veru starých známych, ktorých som už roky nevidela. Pekný deň to bol! N ale keby tam bola aj štrúdľa, bol by ešte krajší.