Ono to začalo tak pred dvadsiatimi rokmi. Cez týždeň sa veľmi obedovať spolu nedalo, ale mama dodržiavala aspoň nedeľný obed. Keď dovarila - raz o jedenástej, inokedy až o pol jednej - otvorila dvere na chodbu a jedným dychom zavolala na mňa, sestru a ocina. Chodbu máme velikánsku, ozvena ako v jaskyni a to mamine jednodychové zvolanie jej zostalo po dnes deň a je celkom vtipné:
- Dankamartinkalojzíííí, obedovááááť! :-D
Tak sme povyliezali zo svojich izieb, prípadne z garáže, alebo kde už boli jednotliví členovia rodiny zalezení a šli obedovať. Obed začínal tým, že mama položila pred každého tanier mäsovej polievky a hneď na to otec otvoril PRAVDU.
Dnešní dvadsiatnici si už asi nespomínajú, ako PRAVDA voľakedy vyzerala - mala formát A, ak niečo také existuje, proste, noviny veľké ako plachta od voza.
Ocino si oprel milú PRAVDU z vonkajšej strany taniera a tak sme počas obeda z neho videli iba končeky prstov a počúvali jeho komentáre k tomu, čo čítal. Mama celý čas frfľala, ale mne sa to celkom páčilo, napriek tomu, že rožtek zadnej strany PRAVDY sa mi pravidelne kúpal v polievke - takú opachu jednoducho nebolo možné udržať jednou rukou v celku. A druhou ocino jedol.
Potom do dospelého, alebo skorodospelého veku prišla aj moja sestra. Obedný rituál sa zmenil z pôvodného stavu
1. polievka
2. dnešná PRAVDA - otec
3. rezne
na
1. polievka
2. dnešná PRAVDA - otec
3. včerajšia PRAVDA - Danuška
4. rezne
Frfľanie počas obeda sa zdvojnásobilo, rovnako ako počet novinových rožtekov v mojej polievke. A potom to prišlo. Do dospelého veku som prišla i ja, najmladší člen rodiny. Viete si predstaviť, ako potom náš nedeľný obed vyzeral, je to jednoduchá matika:
Na stôl sa štyri taniere polievky a troje PRAVDY proste nevošli. Mama sa naštvala a vyhlásila.
- Keď tu mienite všetci rozťahovať noviny, v mojej polievke ich máčať nebudete!!!
A obedy zrušila.
Odvtedy sa na kuchyni nezatvorili dvere. Jeden raňajkoval o šiestej, druhý o siedmej, tretí o ôsmej, štvrtý o pol deviatej a o pol desiatej ten prvý vyhladol a šiel si niečo drobné dzobnúť... Obed - otec v obývačke pri telke, mama v kuchyni, sestra schmatla hrniec a lyžicu a zdrhla k sebe do izby a ja som na stojaka pri chladničke zbaštila, čo sa mi chcelo ( lebo sa mi nechcelo umývať riady :-D ). Večera prebiehala rovnako chaoticky a v štyroch rôznych časoch, kedy komu ako vyhovovalo.
Kuchynský stôl je večne zaprataný novinami a keď všetci poprichádzame z práce, zvykneme sa k nemu usadiť, náhmatkovo vybrať aj dva týždne staré noviny, začítať sa a komentovať. Popri tom si pokecáme aj o tom, čo sa v ten deň udialo.
My dievčatá sme sa povydávali, ja som zostala aj s manželom a dcérou pri rodičoch, sestra o dedinu ďalej, ale PRAVDU čítame denne u našich naďalej. Manžel si na začiatku nevedel zvyknúť, že spolu nejedávame, iba ak na Vianoce, ale teraz si chváli - naje sa vtedy, kedy je hladný a hotovo.
PRAVDA od tých čias zmenila formát, je menšia a skladnejšia, ale všetci sme si akosi zvykli na ten náš chaotický systém stravovania, takže spoločné obedy sme neobnovili a nikomu nechýbajú. Zato máme spoločné čítanie PRAVDY. A to nám zostalo dodnes.
a s PRAVDOU sa najlepšie čistili okná. teraz to už neplatí, nielen formát, aj papier je iný.
v mojej domácnosti sme pri jedení čítali knihy. 5 tanierov, 5 kníh. ja to robím dodnes, priznávam. a moje najobľúbenejšie knihy podľa toho aj vyzerajú.
U nas ako-kedy sa obeduje,ale ked sme doma vo dvojici,tak obedujeme vacsinou spolu.Inak ako kto pride z prace,a k sama,tak pri knihe....
a rozprávame sa spolu až po obede, ked sa dojedlo, žiadne noviny sa však pri obede nečítajú - to je neprípustné.
radi sa venujeme jeden druhému :-) a vychutnáme si dobré jedlo spoločne.
dobre chápem však aj iných, kde to nie je možné z najrozličnejších dôvodov.
čítanie..novinovanie-nám čiastočne vzal tento tu-internet=zlodej času..
na okná používam len čistú vodu a švedsku utierku..
Kauflandové reklamné noviny sú super-nosím ich mame na podkurovanie...:-)
Manželka: - Ako môžeš čítať pri jedle, veď potom ani nevieš, čo ješ!!!
Manžel: - No vidíš, aspoň vieš, prečo pri jedle čítam... :-D
Manželka: - Dve jedlá viem najlepšie: fašírku a štrúdľu.
Manžel: - Aha. A toto je ktorá?
Aj u rodičov, aj v mojej domácnosti, sa spoločne večeralo cez týždeň, v nedeľu obedovalo i večeralo. Čítať pri jedle mi nedovolili a ani ja som (asi zo zlomyseľnosti, keď som nemohla ja, nebudete ani vy) svojim nedovolila. Zato ak som jedla sama, bez tlačených písmen to nešlo a ani doteraz nejde. Čítam všade, knihu si nosím aj do kúpeľne, na každý výlet, dovolenku....
A viete kam ideme v apríli na pár dní? Do KNIŽNIČNÉHO PENZIÓNU, vraj jedinému na Slovensku, v každej izbe knižnica k dispozícii hosťom! Veď to je sen, nie? Nechcelo sa mi veriť vlastným očiam, keď som na to v jednej knihe naďabila. (A tajne dúfam, že tam sa nebudú pohoršovať, ak budem čítať aj v jedálni).
Na PRAVDU mám krásne spomienky, lebo do školy som cestovala vlakom cca 40 minút, vlaky voľakedy pravidelne meškávali no a tak som sa uvelebila na Hlavnej stanici v čakárni kde boli aj noviny a časopisy na takých vešiakoch. Podobné si pamätám aj z bratislavskej Luxorky, mali ich aj niektoré holičstvá. Víkendová PRAVDA prinášala veľa zaujímavého čítania, receptov, románov na pokračovanie, krížovky, vtipy ..... Dodnes mám povystrihované recepty a minule som robila utopencov podľa receptu z PRAVDY. Mama nezniesla aby sme pri obede čítali (ale sme to samozrejme robili kedy sa len dalo), ale od detstva mám v pamäti ako môj otec vysoký 2m sedí na malom štokrlíku a vo veľkých rukách veľká PRAVDA, naširoko roztvorená. Aj vo vlaku bola PRAVDA praktická: jeden ju čítal spredu a druhý šport zo zadu ......