Môj otec ledva stál na nohách, lebo tých chvíľ keď som upadla do „bezvedomia“ vyčerpaná od revu a hladu bolo akosi málo, keď som už po mesiaci schudla celé kilo /úspešná diéta / otec tackajúc sa z roboty zbadal v lekárni SUNAR a od tých čias sa stal mojou druhou mamou, lebo mi konečne dal najesť a na prvý krát som vyzunkla celú fľašu a zaspala na dva dni vďaka čomu som sa zase nemohla prejedať. Tento zvláštny začiatok môjho stravovania zapríčinil, že v tej malej hlave som sa rozhodla, že treba jesť to čo mi chutí a nie to čo chutí mojej mamke. Tam bol úspech štíhlej potvory. Vďaka tomu som si žila životom kde ani jediná myšlienka nepatrila problému s telom a to napriek tomu, že celá moja rodina s obezitou bojovala :-) Žila som si životom štíhlej ženy a svojich synov som naučila počúvať svoje telo a nikdy v živote odo mňa nepočuli vetu . „Musíš to jesť !“ Nemusí ! Ako som to vedela ? Naučili nás to v škole predsa /škoda, že moja mamka do takej školy nechodila/ súdružka psychologička vravela : „Zapamätajte si ! Žiadne dieťa ešte nezomrelo od hladu pokiaľ malo čo jesť !“ Hej, svätá pravda hejže ? Tu by som mohla prestať a mysleli by ste si, že píše „Štíhla potvora“, ale pravda je , že píše už len „potvora“ ! Byť štíhlou potvorou totiž súvisí tiež s mužmi /aleeee je to tak nebráňe sa !/ aj moja štíhlosť skončila druhým rozvodom, lebo som si chcela nahovoriť takú hlúposť, že iné vydržali, vydržím aj ja ..hm hm..
A tak som sa začala zaokrúhľovať ! Konečne som mala vytúžené „trojky“, ale fučala som pri zaväzovaní šnúrok, lebo sa mi odrazu skrátili ruky :-D . Tento problém som vyriešila šalamúnsky začala som si kupovať mokasíny a kúpila som si metrový obuvák a tiež som si začala šiť gate na gumu /aby ma netlačili a netušila som, že priberám/ na zagumované gate som si ušila „malý stan“ a ozdobovala som si ho šálikmi pestrofarebnými /tučná segra ma naučila výraz vraj nedbalá elegancia/ podľa vzoru Béďa Bednárika :-) Keď ma prvotný hnev na mužské pokolenie prešiel zdalo sa , že by nepomohlo, keby ma v rámci štíhlenia prešiel aj parný valec ! Som spoločenský tvor a tak ani v časoch môjho „zviditeľnenia“ som sa neprestala stretávať s priateľmi a dokonca pribúdali noví , ktorí ani netušili, že sa smejú so „štíhlou potvorou“ a ja som si akosi zvykla. Našla som nový svet. Svet internetu o ktorom niektorí hovoria a píšu je svet skazenosti, ale ja tomu neverím , lebo je to svet neobmedzených možností ,však ? Jedného dňa mi začal cez RP kurizovať voľáky šuhaj smelý a netrvalo dlho, keď sme zistili, že sme boli roky kolegovia. Najväčšia zábava bola moja fotka v profile, lebo ho ani pri najhoršom sne nenapadlo, že TOTO !! je tá štíhla potvora, ktorá mu spôsobovala ťažkosti s preĺlganím v závodnej jedálni :-) /to som však vôbec netušila!/ Slovo dalo slovo a my obaja osamotení na internete sme si dohodli kamarátske stretko pri kávičke. Prišla som zahalená do svojho obľúbeného „vreca“ a môj bývalý kolega na mňa hľadel ako na siedmy div sveta . Dlho neváhal a rovno sa opýtal : „ A to si čo so sebou urobila ??? Čakal som jednu a vy ste prišli dve ??!!“ Jeho vytreštený pohľad ma rozosmial a tešila som sa ako malé decko ako som ho zaskočila. /Inak váhu uhádol presne vážila som rovno dva krát toľko ako si ma pamätal/ Moja odpoveď : „Rozhodla som zistiť či mužov zaujíma aj duša, alebo len telo !“ ho však v tej chvíľke nepresvedčila, lebo ho stále mátali dlhé štíhle nohy a dlhé zvodné vlasy …. asi… No a práve s týmto mužom som odriekala svoje posledné ÁNO pred polrokom. Som šťastná, že u nás prijali ten zákon tri krát a dosť, lebo ktovie dokedy by som sa ešte vydávala ?? No , ja sa vraciam do stavu „štíhla potvora“ a ON pribral , asi aby sa uistil či ozaj dávam prednosť tej duši :-)
všetky dievčence to povedali predomnou ... výborné čítanie od ženy plnej optimizmu ... :)
A ktovie, ci neskor si tato "rodinka varechy" nebude moct dopomoct aj k samostatnemu vydaniu niecoho, ak sa zabehame...
Viacere Pribehy, ktore som tu citala v poslednych mesiacoch su krasne napisane a tvoje Janka, padnu ako dobra lyzicka tej spravnej medeciny denne! Vdaka za usmevy, ktore vyvolavas na nasich tvarach a ktore ohreju dusiku aj nadlhsie, lebo ked si na nieco z pisaneho spomeniem, je mi do smiechu a ten predsa lieci kazdeho! (pozri ti pise Cistinka)...