Sme v lokalite blízko Trogiru a domáci nás dnes ráno o 6.00 h. zobral s kamarátom na rybí trh - kam inam by som šiel. Ukázal nám od koho brať zeleninu, ryby, pečivo a komu sa radšej vyhnúť. Ale nie to je pointou. Keď sme obehli trh, zaviedol nás do blízkej malej kaviarne, evidentne navštevovanú prevažne domácimi. Každého pozdravil, prehodil pár slov a úsmevov, čašníčka nám doniesla kávu - čuduj sa svete tiež bola vysmiata. Posedeli sme, po-kecali o futbale, ženách, politike a po štvrť hodine odišli. On do práce, my dovolenkovať. Tá raňajšia pohoda mi vydržala celý deň. Keď si predstavím ako začína môj bežný pracovný deň ...
Je mi jasné, že u nás to nikdy nebude také ako tu, je to dané mentalitou, prostredím, klímou ale predsa - nedá sa deň začať aj takto podobne?
Ale ja aj doma rána začínam výbornou kávou, ktorú si vychutnám bez náhlenia, v pokoji (radšej si privstanem), len mi ju namiesto usmiatej čašníčky podáva usmiaty manžel.
A stačí tak málo - nadýchnuť sa,vyčariť úsmev a vykročiť!!!
Možno si poviete,tej sa to hovorí,nemá problém ako zaplatiť školné,nájom,za čo nakúpiť potrebné...Ale tým že budete nervózny,naštvaný sa nič nevyrieši.Skúste sa usmiať a potom rozmýšlať ako ďalej!Život bude zrazu krajší hoci skromnejší!
Tiež ďakujem za každý deň, kedy vstanem bez cudzej pomoci a môžem sa tešiť z vychádzajúceho slniečka a príjemného dňa.