a tu, hľa, je celý príbeh:
znamy, taky trosku roztrzitejsi ako priemer, dostal od manzelky, odiduvšej na sluzobku jednu jedinu ulohu: vyzdvihni maleho z jasli, pridi s nim domov a daj mu jest! ja sa vecer vratim. pravdou je, ze on pre syna nikdy nechodil, lebo - neviem, preco. nedolezity fakt. bolo leto, pekne, vyzdvihol maleho, v bugine isli na elektricku (tou istou cestou na tu istu zastavku, ako chodieval obvykle z prace domov) a ostali cakat na zastavke. vraj stretol kamarata, s ktorym sa zarozpraval, normalny clovek, ked niekde caka, odparkuje buginu aspon k vykladu, nech sa decko neotravuje - no, proste, mamlas netrenovany, prisla mu elina, nastupil, prisiel domov, najedol sa, vykonal vsetky obrady ako obvykle po prichode z prace a zacal pracovat na niecom, co mal doma rozrobene. vecer prisla manzelka, zvitali sa, vsetko v poriadku, kym nezacala hladat syna. a toho nebolo! koniec - skratena verzia: kde je maly? neviem. ON TU NIE JE? bol si v jasliach? bol. kde je decko? neviem. stretol si niekoho? jana/joža/fera. tak volala dotyčného predmetneho kamarata, ktory potvrdil, ze ano, na zastavke bol aj s malym v kočári. co bolo dalej neviem, mne prisiel spoj a odisiel som. zasadna otazka: BOL TRIEZVY? (vzdy bol triezvy, prijemny pan, trochu divny pavuk, vedec, takmer abstinent. ale co keby.) nakoniec ho vykopala z domu, bola to velmi energicka dama, co sa jej pri jej manzelovi ani necudujem a isli k jasliam s jasnym prikazom - pojdes presne tou cestou, kadial si isiel domov! ked nic, zacneme obiehat policajtov. prisli z palisád až na zastavku (pre bratislavcanov - obchodna na krizovatke s poštovou, kedysi tam bolo masiarstvo), bolo nejak pred osmou, chlap hystericky, zena na nervy a u masára sa svietilo a vnutri sa hral maly aj s panou, ktora tam robila v tom case pokladnicku. ta im potom vysvetlila, ze okolo pol piatej si vsimla kocik s deckom odparkovany pri vyklade a ked tam bol este aj o piatej, povedala to veducemu a davali nan pozor. o siestej sa zatvaralo a ked dovtedy nikto neprisiel, vzali maleho dnu a "povedali sme si, ze pockame do osmej, a potom to ohlasime a pred chvilou pan veduci isiel na policiu a my tu spolu cakame, ze co keby niekto ... a ked sa pan veduci vrati, bola by som vzala maleho ku mne a ..." . on nam to znamy potom niekolkokrat rozpraval, poznam aj verziu jeho manzelky (dokonca aj verziu tej pokladníčky, lebo to bola kamarátova mama, len to oní rodičia netušia dodnes, chvalabohu), v podstate sa lisili iba v jednom. manželka nikdy nepriznala, ze mužovi vraj v tej masiarni taku jednu strelila, ze mu hlava podskocila. On sa tým netajil, ale iba keď ho drahá nepočula. a odvtedy, az kym dieta nebolo schopne samostatnej cesty odkialkolvek kamkolvek, pani manzelka na sluzobnu cestu nesla. ktovie, preco?
Ináč – je to naozaj mily, prijemny pán ale zije v takom trosku svojom svete. je to presne ten typ vedca, ktory je schopny hladat okuliare, ked ich ma na cele. nesmierne inteligentny a rozhladeny clovek ale pre prakticky zivot uplne nepouzitelny. myslim, ze keby ho jeho pani poslala na postu s jednoduchou prosbou "chod zaplatit sek", najst postu by pomocou otazok zdvorilo kladenych okoloiducim snad zvladol ale urcite by sa so zaujmom informoval, co je to sek a co sa s tym robi. :-))
myslím, že som toto už niekde spomínala, nuž ale keď som si už zabudla tie rukavice . . . :-))
Príjemný deň.
Náš otec miloval futbal, v mladosti hrával, chytal a neskôr bol z neho aktívny rozhodca. Mama mala futbal tiež rada, chodievala fandiť, ale keď začali pribúdať deti, púšťala ho pískať s mierne stuhnutou sánkou. A nie div, deti rok narodenia 1940, 1942, 1943, 1945, 1947 a teraz môžem dať bodku. Otec sa opäť raz v nedeľu chystal pískať, vtedy mali deti ešte "len" tri, ale mama si postavila hlavu. Buď berie najstaršieho syna, alebo môže zostať doma! Ja jasné ako to dopadlo.
Lenže futbalový rozhodca má počas zápasu iné starosti ako sa starať o dieťa! Tak trojročného brata posadil na tribúnu, prísne mu nakázal, aby sa odtiaľ ani nepohol a šiel za povinnosťami.
Domov prišiel v celkom dobrej nálade, zápas sa vydaril, ale nálada ho prešla, keď mama chcela vedieť, kde má syna.
Cez pol Bratislavy letel späť na štadión. Náš zlatý Ivko sedel tam,kde ho otec posadil, našťastie.
Chodievali sme s ním na zápasy postupne všetci, ale až keď sme vyrástli natoľko, že sme sa vedeli sami ozvať, keby na nás zabudol.
a ani som im nechybala.. az kedysi vecer si spomenuli, ze nikto pre mna nebol... och... !!! keby som tomu vtedy tak rozumela :)
Alebo iný: Hovorí manžel manželke, ja neviem , čo je to s tým naším synom, celú cestu zo škôlky reval. No to bude tým, že to nie je náš syn, odpovedá manželka.
Môj manžel je programátor a preto vždy ked mal niečo urobiť museli byť informácie absolútne presné. Napríklad recepty, ktoré som písala , ked som odchádzala niekam začínali takto: Vezmeš 5litrový hrniec, ten modrý s kvietkami, položíš ho na sporák a zapneš plyn na stredný stupeň. Naleješ tam 3PL oleja a pridáš cibuľu nakrájanú na kocky rozmerov cca 0,5cmx0,5cm. atd nasledovalo podrobné opísanie celého postupu aj používaného náradia. Ešto to mám odložené, vytiahnem ich na vianoce , ked prídu deti s rodinami a máme o zábavu postarané.
@zvoncek , to s tou pevnou linkou a mobilom je dobre, pokial ho nemas vybity.
ja tvrdím, že sú choroby vyliečiteľné a nevyliečiteľné. a narodiť sa ako mužský patrí k tým nevyliečiteľným. :-) ale aj tak ich mám rada, chlapov mizerných, veď kto by mi dvíhal adrenalín. :-)))
@silvia , muž programátor nie je, ale písanie receptu u mňa vyzerá podobne. napr. Praženica
pripravíš si " potrebné náradie:lopárik na cibuľu, nožík, strednú panvicu, varechu, zažigalku, menší smaltový hrnček, habarku, lyžicu-PL., čiernu veľkú lyžicu, tanier.,
suroviny: 2 vajcia, mlieko, cibuľu, olej, soľ, mletú rascu, mletú papriku., krajec chleba
1. vezmeš smaltový hrnček, rozbiješ 2 vajcia, pridáš 2 PL mlieka, štipku soli a dobre rozhabarkuješ.,
2. očistíš menšiu cibuľu, a na lopári nožíkom na zeleninu nakrájaš ju na jemno
3. zažigaľkou si zapneš plyn na trojke(označenie horákov na sporáku je od 1 do 4 podľa polohy) , položíš tam strednú teflonovú panvicu,
dáš 1PL slnečnicového oleja, 1 min. necháš ho zohriať a dáš na neho cibuľu, varechou miešaš, pokým cibuľa nesklovatie ., nesmie Ti začať hnednúť!!!!!!! a naleješ rozhaberkané vajcia, miešaš, pokým nie je takej konzistencie, akú máš rád., odstavíš z plynu a plyn zhasneš!!!!!
4. Pomocou čienej lyžice prenesieš obsah panvice na tanier., posypeš rascou a mletou paprikou a lpolevkovou lyžicou zješ spolu s krajcom chleba. Kúskom chleba vytrieš zbytok z panvice.
5. Všetok použitý riad včetne panvice umyješ v Jarovej vode a po odkvapkaní utrieš a uložíš na miesto.,
Najhoršie na tom je to, že keĎ niekedy v nejakom recepte zmením poradie, ale surovinu podľa sezóny alebo obsahu chladničky, hneĎ
je tu poznámka" ale pred mesiacom si mi napísala(povedala), že .....
,