A majstrom sveta v zabúdaní sa stáva . . .

no viem si predstaviť,čo by som robila ja, keby sa to stalo môjmu manželovi, neviem či by to vôbec rozchodil. no našťastie nám sa to chválabohu nestalo, ale hlavne, že sa ten príbeh skončil šťastne. ale rea1 mať takého chlapa v dome, veď to je boží trest. no ale asi ako píšeš mal iné dobré vlastnosti, pre ktoré mu to bolo odpustené, ved čo už iné s takým jedincom.

:):):):) Spomínala si to už na nete dávnejšie :):):):) ale na spestrenie dňa je to ozaj dobré... Ale zaujímavé by bolo počuť verziu aj od dotyčného zabudnutého dieťaťa -teraz už veľkého určite, keďže to muselo byť dávno... nuž ktovie akú verziu pozná to dieťa od rodičov :):):):):) Určite to viackrát doma počulo...
Príjemný deň.

Cudujem sa , ze sa to obislo iba s jednou fackou :-)))) Jeden moj znamy zabudol syna v kociku v jaslickarskej kocikarni :-))) Objavila ho veduca jasli ked isla zamykat branu do jasli ....Zavolala matke ktoru nastastie poznala / nieco ako mobil bolo este iba hudbou buducnosti/ a mily otecko dostal hned pred domom kde ho dohonila manzelka taku nakladacku s dazdnikom hlava -nehlava , ze "otecko" si musel zobrat na niekolko dni dovolenku lebo mal pomliazdeniny nielen na tvari :-))))) Ale prezil to aj syncek a aj manzelstvo.....

Podobný príbeh - mamina mala predĺžený čas pracovný, poradu, alebo čosi také, tak nakázala manželovi, aby šiel pre malého. Tiež ho asi trápila tá -ako sa ľudovo vraví - Sklená Róza, on ho totiž z jasiaľ vyzdvihol, posadil ho do auta vzadu a šiel domov. Auto zaparkoval v garáži a šiel do bytu. Keď sa vrátila manželka, hneď sa pýtala na malého, muž sa capol po čele, v prvom momente si ani envedel spomenúť, či ho vybral z jasieľ ( či škôlky,), musel si najprv vduchu premietnuť čo všetko robil po odchode z pracoviska, až prišiel na to, že malého ozaj vyzdvihol, druhý krát sa plesol po čele, keď si uvedomil, kde ho asi nechal. Obaja utekali do garáže a tam malý, uložený na sedadle spal. A tretí krát sa už neplesol počele, to ho pleskla jeho žena, aby nezabudol........

Nepochopiteľné asi pre každú ženu, ktorá má deti. Ale chlapi sú asi inak stavaní.
Náš otec miloval futbal, v mladosti hrával, chytal a neskôr bol z neho aktívny rozhodca. Mama mala futbal tiež rada, chodievala fandiť, ale keď začali pribúdať deti, púšťala ho pískať s mierne stuhnutou sánkou. A nie div, deti rok narodenia 1940, 1942, 1943, 1945, 1947 a teraz môžem dať bodku. Otec sa opäť raz v nedeľu chystal pískať, vtedy mali deti ešte "len" tri, ale mama si postavila hlavu. Buď berie najstaršieho syna, alebo môže zostať doma! Ja jasné ako to dopadlo.
Lenže futbalový rozhodca má počas zápasu iné starosti ako sa starať o dieťa! Tak trojročného brata posadil na tribúnu, prísne mu nakázal, aby sa odtiaľ ani nepohol a šiel za povinnosťami.
Domov prišiel v celkom dobrej nálade, zápas sa vydaril, ale nálada ho prešla, keď mama chcela vedieť, kde má syna.
Cez pol Bratislavy letel späť na štadión. Náš zlatý Ivko sedel tam,kde ho otec posadil, našťastie.
Chodievali sme s ním na zápasy postupne všetci, ale až keď sme vyrástli natoľko, že sme sa vedeli sami ozvať, keby na nás zabudol.

Vaše príbehy mi už pripomínaju hororový scenár, pri ich čítaní sa mi vybavilo, ako som vždy poobede cestou z práce nebola na čistom, kto dnes vyberá deti, manžel, či ja? nakolko sme sa striedali. A majstrom sveta v zabudaní s pribudajucimi rokmi......stále zabudnem a hladám okuliare, mobil, kluče, vlastne tým hladaním denne kolko stratím času?

Som na tom podobne ako baculatá, a to už dosť dlho., okuliareNosím dvoje, jedny do dialky, druhé na čítanie a kľúče, s mobilom je to vyriešené, máme aj pevnú linku, tak stačí zavolať a mobil sa ozve.

@zvoncek , dvoje okuliare som už dávno vzdala, vyriešila som to multifokálnymi (stáli ma síce dva dôchodky, ale sú stále tam, kde patria, na nose) a na mobil a kľúče mám vyhradené miesto a nikdy ich nikde inde nepoložím. To síce znamená, že keď mobil zazvoní, letím za ním z obývačky cez jedáleň ku dverám, ale nevadí. takto vždy viem kde ho mám.

mna zabudli v skolke:///
a ani som im nechybala.. az kedysi vecer si spomenuli, ze nikto pre mna nebol... och... !!! keby som tomu vtedy tak rozumela :)

Tieto príbehy mi pripomenuli jeden vtip: Manželka ukazuje manželovi fotku, vidíš toho človeka? Áno, odpovedá manžel. Dobre si ho zapamätaj, zajtra ho pôjdeš vyzdvihnúť zo škôlky!
Alebo iný: Hovorí manžel manželke, ja neviem , čo je to s tým naším synom, celú cestu zo škôlky reval. No to bude tým, že to nie je náš syn, odpovedá manželka.
Môj manžel je programátor a preto vždy ked mal niečo urobiť museli byť informácie absolútne presné. Napríklad recepty, ktoré som písala , ked som odchádzala niekam začínali takto: Vezmeš 5litrový hrniec, ten modrý s kvietkami, položíš ho na sporák a zapneš plyn na stredný stupeň. Naleješ tam 3PL oleja a pridáš cibuľu nakrájanú na kocky rozmerov cca 0,5cmx0,5cm. atd nasledovalo podrobné opísanie celého postupu aj používaného náradia. Ešto to mám odložené, vytiahnem ich na vianoce , ked prídu deti s rodinami a máme o zábavu postarané.

:-)) kamarátka svojmu tiež programátorskému manželovi napísala do nákupného zoznamu ... šľahačka. keď prišiel a nepriniesol, znadala mu a on sa obhajoval: bola tam iba smotana na šľahanie, žiadna šľahačka. druhýkrát sa vyjadruj exaktne, buď taká láskavá! :-))

áno to poznám, oni sú asi rovnako školení, aj mne sa ušla presne taká odpoved

aj ja už zápasím so sklenou rózkou, ale na tomto príbehu ma ospravedlňuje to, že som išla od zubára a po injekcii. takže bola som u zubára, ani po druhej injekcii mi huba nezdrevenela, a tak milý zubárko mrkol na sestričku a zub vytrhol za živa. po zákroku som išla do obchodu , potom hľadám mobil. tak som sa vrátila do ordinácie, všetci mi pomáhali hľadať mobil, nebolo ho . potom ma čosi napadlo, buchla som sa po čele a bol na svete. uložilasom ho tam, kde nikdy predtým, a taká ubolená som na to samozrejme zabudla.a vôbec mi akurát nikto nevolal. tak veru.

Chlapi maju v hlave "nothing box". To je uplne zbytocne sa nad nimi aj rozculovat.
@zvoncek , to s tou pevnou linkou a mobilom je dobre, pokial ho nemas vybity.

@yana , súdiac podľa mojich skúseností majú muži v hlave iba nothing, žiadny box k tomu ani nepotrebujú. simply nothing. :-))
ja tvrdím, že sú choroby vyliečiteľné a nevyliečiteľné. a narodiť sa ako mužský patrí k tým nevyliečiteľným. :-) ale aj tak ich mám rada, chlapov mizerných, veď kto by mi dvíhal adrenalín. :-)))

Milá @sovka , ono je to tak už dlhé roky máme s mužom vyhradené miesto na okuliare, kľúče, peňaženku, atď...... lenže čoraz častejšie učinkuje teta Rózka, ideme ich tam dať, niečo nás vyruší, a hneď je problém.,
@silvia , muž programátor nie je, ale písanie receptu u mňa vyzerá podobne. napr. Praženica
pripravíš si " potrebné náradie:lopárik na cibuľu, nožík, strednú panvicu, varechu, zažigalku, menší smaltový hrnček, habarku, lyžicu-PL., čiernu veľkú lyžicu, tanier.,
suroviny: 2 vajcia, mlieko, cibuľu, olej, soľ, mletú rascu, mletú papriku., krajec chleba
1. vezmeš smaltový hrnček, rozbiješ 2 vajcia, pridáš 2 PL mlieka, štipku soli a dobre rozhabarkuješ.,
2. očistíš menšiu cibuľu, a na lopári nožíkom na zeleninu nakrájaš ju na jemno
3. zažigaľkou si zapneš plyn na trojke(označenie horákov na sporáku je od 1 do 4 podľa polohy) , položíš tam strednú teflonovú panvicu,
dáš 1PL slnečnicového oleja, 1 min. necháš ho zohriať a dáš na neho cibuľu, varechou miešaš, pokým cibuľa nesklovatie ., nesmie Ti začať hnednúť!!!!!!! a naleješ rozhaberkané vajcia, miešaš, pokým nie je takej konzistencie, akú máš rád., odstavíš z plynu a plyn zhasneš!!!!!
4. Pomocou čienej lyžice prenesieš obsah panvice na tanier., posypeš rascou a mletou paprikou a lpolevkovou lyžicou zješ spolu s krajcom chleba. Kúskom chleba vytrieš zbytok z panvice.
5. Všetok použitý riad včetne panvice umyješ v Jarovej vode a po odkvapkaní utrieš a uložíš na miesto.,

Najhoršie na tom je to, že keĎ niekedy v nejakom recepte zmením poradie, ale surovinu podľa sezóny alebo obsahu chladničky, hneĎ
je tu poznámka" ale pred mesiacom si mi napísala(povedala), že .....
,