Foto: Mesto Modra
Modra ostala malá a pôvabná, zároveň však moderná i autentická. Cisár Rudolf II. Modru aj vďaka vínu pred vyše 400 rokmi povýšil na slobodné kráľovské mesto. V zlato–červeno–striebornom erbe má aj silný zelený ker viniča s troma bohatými strapcami hrozna. Tamojšia stredná vinársko–ovocinárska škola má takmer 140–ročnú minulosť a patrí medzi najstaršie odborné školy na Slovensku.
Mesto však nežije len z tradície. Šikovne spája históriu a fortieľ generácií starých Modranov a nové, moderné trendy. Budúcnosti sa nebojí.
Kto sa v hociktorú sobotu vyberie na modranské námestie, ktoré z vyvýšeného podstavca prísne stráži biela socha jedného z najväčších Slovákov Ľudovíta Štúra, nestačí rátať nevesty a ženíchov. Pekné mestečko s vynovenými stredovekými domami, kamennými pivnicami, priateľskými reštauráciami s vyparádenými terasami či dvormi a elegantnými záhradami sa stalo vyhľadávaným cieľom zaľúbencov na štýlový sobáš. Na vysnívanú svadbu iba trištvrte hodinku autom od hlavného mesta sa čaká mesiace. Nie div: rozprávková atmosféra, tradičná i moderná gastronómia, rovnako hudba... Pokoj a romantika. Ale najmä – senzačné víno.
Otec a syn Kmeťovci vo vinohrade vo Folegruntoch.
Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Najlepšia kolekcia vín
Modra mala kedysi najviac viníc na Slovensku. Hoci výmera vinohradov už nie je to, čo bývalo, Modra aj dnes patrí medzi obce, ktoré sa pýšia najväčšou rozlohou viníc. Určite tam ochutnajte Veltlínske zelené a Rizling vlašský, najrozšírenejšie odrody, ktoré nechýbajú azda v nijakej vinici a pivnici. Ak vám niekto do pohára naleje ohnivé Dievčie hrozno, zbožne sa poďakujte vinárovi i svätému Urbanovi. Kedysi pre Modru typická biela odroda je v súčasnosti náramná vzácnosť.Víno v Modre a okolí dorábajú veľkí i malí. Známe vinárske podniky a značky dopĺňanú skromné, ale o to progresívnejšie rodinné firmičky. Desiatky výrobcov, stovky hobby vinárov. Vedno súťažia, porovnávajú sa a inšpirujú.
Miestna medzinárodná výstava vín Vitis Aurea má 21 rokov. „Krátku prestávku nám vnútil len covid, ale už sa opäť schádzame a teší nás, že tento rok sme prehliadku konečne mohli pripraviť,“ uvažuje Vincent Jakubec, predseda spolku Vincúr. Spolok organizuje súťaž spoločne s mestom, Bratislavským samosprávnym krajom a so strednou vinársko–ovocinárskou školou.
Dve generácie vinárov Kmeťovcov.
Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Na výstave súťažných vín pre verejnosť predseda súťaže a hrdý Modran profesor Fedor Malík víta hostí. Vedno s výtvarníkmi Petrom Cpinom a Martinom Kellenbergerom pchajú zvedavé nosy do čaší, ovoniavajú, s obradnou úctou upíjajú vínko na dne, vychutnávajú vzorky. Družná debata je od začiatku v plnom prúde. Víno a priatelia k sebe pasujú.
Cenu šéfredaktora denníka Pravda pre Najúspešnejšiu kolekciu vín modranského vystavovateľa získala rodinná firma Víno Kmeťo. Zároveň vyhrala aj Cenu Malokarpatskej vínnej cesty pre Najlepšiu kolekciu vín Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
„Veľmi si to vážime, konkurenti boli silní. Je to odmena za poctivú prácu,“ hodnotí Jozef Kmeťo, ktorý firmu založil v 90. rokoch, keď im z družstva vrátili hektár viníc. Spomína, že víno najskôr nechcel robiť: „Vinohrad je drina. Pamätal som si to ešte z detstva. Lenže nájomníci sa oň nestarali dostatočne, len ho v zime ostrihali, na jeseň obrali úrodu. Bolo nám to ľúto, tak sme sa do toho pustili sami, a poriadne, ako sa má.“
Kmeťovcom sa darilo. Vinica a víno ich bavili. „Bolo celkom prirodzené, že sme so sestrami vyštudovali miestnu vinárku, ako voláme našu strednú školu, a potom aj univerzitu v Nitre,“ dopĺňa syn, Jozef Kmeťo mladší.
Postupne rodina skupovala ďalšie vinice a dnes obrába 5,5 hektára. Ich víno ponúkajú hotely, reštaurácie a vínotéky. Tí, ktorým chutí, si ho pravidelne chodia kupovať aj priamo k nim.
Na Vitis Aurea Kmeťovci predstavili desať vzoriek, získali štyri zlaté a dve strieborné medaily. Najviac bodoval polosladký ryňák. Vyhral zlato a o čosi neskôr pridal druhé na Vínnych trhoch v Pezinku.
„Ryňáka máme najviac, zhruba hektár, popri novošľachtencoch pani Doroty Pospíšilovej, Rose, Toryse, Hrone a Dunaji, je to naša najobľúbenejšia odroda,“ hovorí Kmeťo junior, stúpajúc prašnou cestou okolo Kalvárie do vinice vo Folegruntoch.
Tajomstvo úspechu? Práca
Vinohrad v miernom kopčeku sa kúpe v lúčoch popoludňajšieho slnka. Je mladý, má len desať rokov. Stráži ho však starobylá kamenná búda, ktorá spolu s logom VK zdobí aj modré etikety na fľašiach.„Tu som drel odmalička. Nechceli ju ani do družstva, vraj je tu priveľa kameňa,“ šliape nahor vinicou Kmeťo starší, ukazujúc ku koreňom viniča. V žltohnedej piesočnatej zemine sa váľajú úlomky tvrdej žuly, drobulinké, ale i väčšie ako dlaň človeka.
Aké je teda tajomstvo ryňáka? Kmeťovci priznávajú, že ich poháňa sen o vlastnom rizlingu nemeckého typu. „Štepy sme preto doviezli z Geisenheimu v Nemecku. Tamojšie vína majú akurátnu kyselinku. Sviežu, hravú, pôvabnú. Bez kyselín pekné víno neurobíte,“ prezrádza otec a dodáva, že s otepľovaním je to čoraz väčšia výzva, kyselinky ubúdajú. „Nemci nám tiež garantovali, že materiál bude stopercentne zdravý,“ vysvetľuje, čo rozhodlo.
Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
„Chceme mať zdravé hrozno, to je základ,“ pokračuje Kmeťo mladší. „Striháme na jeden ťažeň. Snažíme sa dosiahnuť rovnomerné rozloženie cukru vo všetkých bobuľkách strapca. Všetko tomu prispôsobujeme. Striekame málo, ale naposledy ešte v polovici septembra. Okopávame aj štyrikrát za sezónu, aby sme minimalizovali použitie herbicídov,“ díva sa zamyslene na vinohrad. Potom sa usmeje, otočí hlavu k nám a povie: „Nie je to nijaká veda. Robia to takto aj inde vo svete. U nás to tiež všetci vedia, ale nie každý má čas a najmä chuť robiť to tak.“
Poctivá robota a súhra otca, syna, dvoch dcér a ich rodín je dobrá cesta. Sen o pôvabnom „nemeckom“ ryňáku z Modry sa postupne začína plniť.
Diskusia k článku