Metropola je to však čistá a disciplinovaná. Na zemi i pod zemou. Metro je tlačenkou, funguje však neuveriteľne presne. Pozeráte sa do tváre ľudí, vo väčšine mladých a okate sebavedomých. Miesto vo verejnej doprave vám neuvoľnia. A hovoria výhradne po čínsky. Akoby vám vnucovali svoj názor. Hovor po našom, veď na zemeguli sú viac ako dve miliardy našich krajanov...
Za ten týždeň môjho čínskeho pobytu som sa ich reč, samozrejme, nenaučil. Mnohým veciam som sa však priučil. Ešte hore v lietadle boli napríklad moje predstavy o čínskej gastronómii veľmi pochabé. Všetko sa to však za pár hodín zmenilo. V Číne sa dá chutne najesť i zasýtiť. Odštartoval som hutnými polievkami, sladko–korenistou zeleninou, ryžou, rybacinou a hydinovým mäsom. Bolo to viac ako dobré...
S pietou sme obišli obrovské Námestie nebeského pokoja, pozreli sa do očí veľkého Maa a zabočili do uličiek za múrmi Zakázaného mesta. Tam to žilo, tam to bublalo. Vzduch bol v pevnom objatí kulinárskych vôní. Sladké, korenisté, kapustovo–kyslé, štipľavé aj zázvorovo–medové molekuly sa vám tlačili do nosa. V žalúdku to škŕkalo, hlad sa hlásil o slovo.
V reštaurácii u Dvoch psíkov bolo útulne. Jedálny lístok bol v čínštine aj v angličtine. A bol aj s obrázkami. Fajn. Všetci sme si objednali „Hovoriace kurča". Trhance bieleho mäsa restované na vňati mladej cibuľky, arašidoch a s kúskami ananásu a červenej feferónky. Bolo to karamelovo–ostré a žiadalo si to čosi kvapalné. Víno sa v Číne pije pomenej. Pivu však Číňania holdujú.
Odmietli sme moky nemecké i české a objednali sme si pivo domáce. Bolo citrónovo–žltkavé, malo „říz", bolo harmonické, dostatočne alkoholické a ovocno– horkasté. Veľmi dobré pivo. Dojedli sme „Talking chicken" s lepkavou ryžou a požiadali ešte o fľašu piva. To sa opäť pilo z fľaše. Originálne po čínsky...
Diskusia k článku