Očakávali sme nadmernú úrodu a viac ako uspokojivú sladkosť. Sladkosť bola priemerná a úrody boli ozaj obrovské. Oberalo sa dva–tri razy týždenne. Hrozno sa triedilo, odzrňovalo, mlelo, mušt odkaloval a kvasil. Burčiak sa u nás veľmi nepije. Čakáme na rampáš a iskrivé mladé víno. Až to ukáže, akýže to bol ročník 2018...
Počasie prialo a posledná oberačka nás čakala až druhého októbra. Dolné Šnaudy, vyše hektára burgundského bieleho. Skvelá odroda. Budeže to vína. Tichého aj šumivého. Už sa mi snívalo o bublinkách nášho sektu Modragne. Všetko však bolo inak.
Ráno spŕchlo, zozimilo sa. Do vinice sa išlo akosi s nevôľou. Päť áut oberačov a nebolo takmer čo zberať. Oldomáš vo vinici si deň predtým urobili škorce. Striasli a zožrali dobrých päť ton zlatých bobuliek. Oči slzili, dušu zvieralo a posledná oberačka bola smutná.
Náš oldomáš bol však pripravený. Varil som oberačom celé týždne a aj posledný raz to nebolo inak. „Veliteľ" oberačov Rudko Srnánek vyslovil želanie tovarichárov. Žiadali smotanovú kapustu. Nemala žiaden maďarský prívlastok. Aby nedošlo k nedorozumeniu. Už v predvečer som nakrájal hodne cibule, orestoval som ju na bravčovej masti a vo veľkom hrnci som pomaly v nej dusil kocky bravčového mäsa. Veľa mäsa. Pridal som papriku, takú aj onakú, potom soľ, za hrsť sušených dubákov, čierne korenie, mleté i celé, zopár bobkových listov. Ani na rascu a dve–tri čili papričky som nezabudol. Všetko som to zalial horúcou vodou a nechal prebublávať do polomäkka. Až potom som do hrnca pridal zmes kvasenej kapusty, biele sterilizované moravské „zelí" a dve–tri deci cyrifandla. Obsah hrnca bublal ešte dobrú hodinku. Kapusta s mäsom sa cez noc zhomogenizovala.
Na druhý deň som ju zohrial a zapravil do nej dva poháre kyslej smotany. Šestnástky. Horúca oldomášová smotanová kapusta všetkým chutila. Vyšlo aj slnko a prestal fúkať nepríjemný vietor. Pohodu narušil až obrovský kŕdeľ škorcov na oblohe. Krúžili nad Modrou a hľadali ten posledný neobratý vinohrad...
Diskusia k článku