Foto: Pravda - Ivan Majerský
Čo robiť, to zase povedal, našťastie už dávno, červený V.I.L.... Sadám do mojej starej audiny a odstavujem ju na parkovisku bývalých záhrad na dolnom predmestí. Dnes tam už stoja dva modranské supermarkety. Nedeľa-nenedeľa je tam plno. Ľudia sa hrabú v tovare a chamtivo nakupujú. Radím sa k nim. Akoby aj nie.
Som rodený oniomán a navyše mám v hlave aj želanie redakcie napísať príspevok na tému „rýchla poživeň“. Motám sa po obchode a zastavujem pri ryžovom pulte. Výber bohatý. Ryža lacná a bežná, ryža exkluzívna za nemalú cenu. Long-grain aj parboiled rice. Sypaná aj vo varných sáčkoch. Premium ryža s podielom predvarenej divokej ryže. Tú nemám rád. Pichá... Obdivujem ryžu červenú, aj ryžu čiernu. Tridsať dekov za dve eurá. Pre milovníkov rizota je tu ryža arborio. Pozor, podľa talianskych zvyklostí ju nesmiete pred tepelnou úpravou premývať vodou!
V rizote pokračujeme. Štvrťkilové balenie rizota so sušenými cherry paradajkami alebo so šafranom sa predáva za cenu štyri eurá. Dosť. A nakoniec ponuka, ktorej neodolal ani jeden dôchodca. Dvestoosemdesiat gramové balenie „Risotto with vegetables“, vegánsky výrobok „with potato, tomato, carrots, bell pepper&onion“. Záručná lehota do konca augusta 2026 a cena 0,87 eura! No nekúp to...
O pol dvanástej som prišiel domov a o dvadsať minút bolo „navarené“. Liter akurátne osolenej vody, dva struky Elenkinho cesnaku a jedno balenie sáčkového rizota. Bol to skromný no chutný dôchodcovský nedeľný obed...
Ospravedlňujem sa týmto Alvarezovi Mominu, autorovi skvelej knihy „Talianske rizoto“ (Marenčin PT, 2011), ktorý pripomína, že ryžu nemusíte podlievať vínom, avšak rizoto to robí oveľa chutnejším. Urobil som to aj ja. Použil som na tento účel našu mladú peseckú leánku a do kastrólika som pridal aj pár kvapiek zeleninového vývaru. Rizoto som jemne miešal drevenou vareškou z lipového dreva, pridal doň ešte kúsok masla a posypal som ho polhrsťou mletého tvrdého syra „gran misto“. Bol tuším lepší ako ten tradičný parmezán...
Diskusia k článku