Fedor Malík:
Prasa pána riaditeľa

Fedor Malík, 3. decembra 2009     2 minúty čítania

Nepreháňam, ale ak dnes idete do mäsiarstva, až sa vám hlava zakrúti. Pod mäsom sa prehýbajú regály, neviete, čo si vybrať a ľudsky priznajme, že hydinové i bravčové nie je až také drahé. Nebolo to vždy tak.


Foto: Pravda

Fedor Malík


Pred takým polstoročím – storočím mäso bolo vzácnosťou v kuchyni chudobnejších. K chudobnejším v päťdesiatych rokoch patrila aj stredná vrstva. V tej som vyrastal i ja, takže viem, že mäso bolo raz – dva razy do týždňa. Pozri recepty na chutné zabíjačkové špeciality V stredu fašírky a v nedeľu „šnicľa“. Aby sme si trochu prilepšili, chovali sme každý rok prasa. Neboli sme jediní.
V tých časoch ho chovali aj riaditelia, náčelníci, predsedovia, sudcovia, učitelia, úradníci... Len tajomníci okresného výboru strany svine nechovali. V kalendári mali totiž poznamenané, v ktorom družstve v okrese sa kedy zabíja...

Malé prasiatko sme si každý rok zadovážili z „Maďarov“ ešte na jar. Strakaté boli najlepšie. Potom sa zháňal šrot, chodilo sa na žihľavu, ba aj so zemiakmi sme sa so sviňou delili. Prasa utešene rástlo.

V zime sme mu museli ukončiť život. Prišiel mäsiar, svinke strelil do hlavy, obaril ju, pre štát vyrezal krupón. Na obar sa každý tešil, na jaternice a jelitá ešte viac. Mäso sa upieklo, vyúdilo, porozdávalo...

Mrazničky vtedy neboli. A ešte tu bola tlačenka a skvelé paprikové klobásy. Na salámy v rodnej Modre nebolo špecialistu. Dávali sme si ich robiť na Myjavu. Vydržali až do jari. Keď sa nakrájala posledná, išli sme zase na „Maďare“. Opäť sme tam kúpili malé prasa...

Diskusia k článku

Jeden komentár k článku
Môj otec mal 10 hektárov v blízkej dedine pri Trnave.Okrem tých 10-tich hektárov tam boli aj ďalšie a ako to v minulosti bolo,jeden súrodenec ostal na celom majetku,ktoré obhospodaroval,ale otec a samozrejme aj my-jeho deti a manželka sme chodili každý rok na zabíjačku prasiatka - pamätám si na tie časy - boli to vlastne rodinné stretnutie.Všetci pomáhali,jedli,popíjali a keď sme išli domov - do mesta- mali sme plný kufor mäsa a rôznych výrobkov.Na druhý deň moja mama zavolala susedov,aj tí si pochutili na zabíjačkových špecialitách.Žiaľ,už na to iba spomínam.Pamätám si aj na varenie slivkového lekváru vo veľkých kotloch.My-deti sme pomáhali,ale aj sme sa vyšantili na dvore a v sade plnom stromov.






TOPlist