Foto: Pravda
Fedor Malík
V tých časoch ho chovali aj riaditelia, náčelníci, predsedovia, sudcovia, učitelia, úradníci... Len tajomníci okresného výboru strany svine nechovali. V kalendári mali totiž poznamenané, v ktorom družstve v okrese sa kedy zabíja...
Malé prasiatko sme si každý rok zadovážili z „Maďarov“ ešte na jar. Strakaté boli najlepšie. Potom sa zháňal šrot, chodilo sa na žihľavu, ba aj so zemiakmi sme sa so sviňou delili. Prasa utešene rástlo.
V zime sme mu museli ukončiť život. Prišiel mäsiar, svinke strelil do hlavy, obaril ju, pre štát vyrezal krupón. Na obar sa každý tešil, na jaternice a jelitá ešte viac. Mäso sa upieklo, vyúdilo, porozdávalo...
Mrazničky vtedy neboli. A ešte tu bola tlačenka a skvelé paprikové klobásy. Na salámy v rodnej Modre nebolo špecialistu. Dávali sme si ich robiť na Myjavu. Vydržali až do jari. Keď sa nakrájala posledná, išli sme zase na „Maďare“. Opäť sme tam kúpili malé prasa...
Diskusia k článku