Staráš sa o svoju záhradu od skorej jari, príde horúce leto a je po všetkej tvojej námahe. Zalievať treba ráno aj večer. Štátna voda je drahá a studne vysychajú. My máme dve a vody je v nich tak po kolená. Vyjdeš z domu a je ti do plaču. Ó, Bože, už nás tak netráp..., vďaka Ti, tuším si nás vypočul.
Konečne sa zablyslo a celú noc padal na krajinu tichý, teplý dážď. Všetko zelené sa rozhýbalo a aj ľudia sa začali usmievať. Už o pár dní sa začervenali aj paradajky. A paprikám narástli tučné brušká. V hriadkach som vytrhal burinu a pôdu som pohýbal škrabákom. Pozberal som posledný hrášok, fialové aj žlté struky fazule, pretrhal mrkvu aj paštrnák. A v obchode prikúpil kaleráb, karfiol, mladý zeler. Na stole sa ocitla fúra voňajúcej zeleniny.
Napred som urobil polievku. Vyvaril som v nej kuracie krídla, tak akurátne som ju okorenil, osolil a v závere pridal osemvaječné cestoviny z Veľkého Krtíša. Z tej fajnovej polievky sa parilo a moji vnukovia sa išli potrhať. Boli však hladní. Polievka ich nezasýtila. Šéfkuchár bol na to pripravený. O pár minút bude lečo. Prvé tohtoročné, panenské. Vlastná paprika, zelená, žltá, baranie rohy natenko, na slížiky nakrájaná kapia. Plus mladá cibuľka, pokrájané paradajky, soľ, čierne korenie a pár vajec.
Čosi tomu však chýbalo. Čosi nezvyčajné, lákavo chutné. Zamyslel som sa a po chvíli vyriekol „áno, mám to!“ Do už takmer hotového leča som pridal kúsky konzervovaného čierneho koreňa. U nás sa mu veľmi nedarí. Tento mal D. O. C. Kanaal–Nord a bol z belgického Bree. Panenské lečo malo úspech. Aj nabudúce použijem ten chutný „schwarzwurzeln“...
Diskusia k článku