Vonku bolo príjemne, len málo pod nulou. Ulica bola poprášená silvestrovským snehom a obloha sa začala trhať. Slnko nesmelo vykuklo spoza oblakov. Akoby sa usmialo a zašeptalo čosi príjemné a nádejné o tom, čo nás tohto roku čaká. Dúfam, že sa nemýlilo...
Vstal som o čosi neskôr. Zvony modranských kostolov už zvolávali veriacich do studených lavíc svätostánkov. Zostal som doma. Najmä kvôli novoročným raňajkám. Nemali byť také moje, také tradičné. Bylinkový čaj a vianočka s maslom. To teda nie. Urobím si čosi iné. Nezvyklé, chutné a ľahké. Urobím si „hotelové“ raňajky! Raňajky dobrého hotela. Česi majú na to taký svojský názov: sázená vejce. U nás je to volské oko...
Väčšie vajce som opatrne rozklepol a premiestnil na horúce maslo na panvici. Žĺtok som neporušil a bielok pomaly tuhol po okrajoch. Žltučký stred mal skupenstvo newtonovskej kvapaliny. Po troch minútach som ho prikryl pokrievkou a potom opatrne premiestnil na tanier. Až potom „prišla“ soľ, čierne korenie a posekaná vňať petržlenu. „Oko“ som decentne pojedal s čerstvou bagetou, tenkými plátkami volovca a zapíjal voňajúcim indickým asamom. Striedkou bagety som na záver vyutieral tanier dosucha. Po raňajkách som vyšiel do záhrady. Slnko sa na oblohe už presadilo. Nech nám teda svieti celý rok naplno...
U nas sa tie volské oka jedli so struhanym cerstvym chrenom, casto boli na veceru, ale len ked sliepky niesli; To su moje povojnové spomienky, no a chut toho cerstvo nastruhaného chrenu mam este stale v pamäti, ako stipal a hnal slzy do oci. A to som nemala ani 5 rokov. Vase ranajky su moja oblubena vecera este aj dnes, len to zajedam ciernym raznovym chlebom. Bagety neboli !
Vsetko najlepsie v novom roku ! a vela chute do dalsich clankov o Slovensku a okoli Modry.
Velmi rada ich citam a predstavujem si to v mysli; Boli to stastné casy, vsak ?