Lajko Štúr sa z mohutného podstavca na to všetko pozerá. Je bledý a biely ako ten sneh, čo začal práve padať. Pred mestskou vežou už stojí košatá jedľa. Obídem ju a pravou stranou námestia kráčam k Hornej bráne. Pred bývalými Smolenickými zakopávam o pomyselný „stolperštajn“. Tu bývali kedysi Gutmannovci. Stará pani a jej dcéra Jolana i s bábätkom v brušku, v tom strašnom roku 1944, zostali naveky v Osvienčime...
Pani Sára bola skvelá kuchárka. Taký mriežkový koláč nevedeli nik v Modre ukuchtiť. Bolo to možno i tým makovým olejom, na ktorom piekli a varili modranskí Židia...
V miske vymiešate pohár slnečnicového oleja, jeden žĺtok, štyri polievkové lyžice cukru prichutené vanilkou. Do tejto zmesi potom prisypte štvrť kila polohrubej múky, prášok do pečiva a trochu vody. Z dvoch tretín cesta vyvaľkajte pol centimetra hrubú pľacku a vysteľte ňou vymastenú antikorovú formu. Cesto potom potrite lekvárom. Pani Sára používala hroznový džem s mletými orechmi. Ja zvyknem používať lekvár drienkový alebo kivi-citrusový. Povrch koláča napokon ozdobíme mriežkou zo zvyšnej tretiny cesta. Pečieme do zlata, do chrumkava.
Židia ku koláču popíjali presladké košer víno a modranskí kresťania zásadne svoj otonel. Ten najlepší bol vraj zo Starých hôr a Folegruntov...
Diskusia k článku