Na jednej strane nám dožičí hroznom obťažkané letorasty viniča a na druhej strane nás potrestá (?) stratou úrody. Tú stratu si môžeme zaviniť sami, ale môže nám ju spôsobiť aj blahosklonnosť Najvyššieho.
Panteisti to majú jednoduchšie. Bohom im je príroda. Nuž a príroda, to sú aj obrovské kŕdle škorcov na oblohe a stáda pasúcich sa jeleňov, srncov a danielov v našich viniciach. Ochrana ani modlenie nepomáhajú. „Príroda“ nám tohto roku tak zožrala v Šarkaperkoch a v Šnaudách dobrých desať ton hrozna! To ostatné sme obrali, vyprešovali a prekvasili. Uvidíme na jar, akéže to budú moky...
V Modre sa neoberalo iba hrozno. Aj jablone v našom chotári zarodili. Obrali sme ich a urobili sme aj už trináste slávnosti jablkobrania. Uskutočnili sa na dvore našej „vinárky“ a bolo fajn, bolo veselo. Päťdesiat stánkov ponúkalo svoje jablčné dobroty. Čerstvé aj pečené jablká, jablčné štrúdle, palacinky, jablkový mušt, bretónsky cider, jablčné víno, jablčné prosecco... čo už tá Slovač len nevymyslí.
Na slávnosti jablkového hodovania som prišiel o čosi neskôr. Tí najlepší boli už „vypredaní“. Škoda, neokoštoval som tie najlepšie gastrohity. Vraj to boli sušené jablká a hrušky v karameli a kürbisovo–jablčné chutney z majstrovskej ponuky Renaty Eder z Burgenlandu...
Slnko zapadalo za modranský Srnčí vrch a na pódiu si preberali ceny víťazi speváckej súťaže Malokarpatský slávik. Stál som pred stánkom školského majetku s básnikom Jožkom Trtolom a dopíjal som druhý pohár rampáša otonelu. Voňal a chutil. Tak ako voňala a chutila aj táto slávnosť dozrievajúcich jabĺk. Na pódiu už vypínali mikrofóny. Bardejovský talent Slávka Tkáčová už ťahala svoj posledný hit. „Na, na, na, nikdy nie som sama...“ Dovidenia, Slávka, o rok, príď a opäť nám čosi zaspievaj...
Diskusia k článku