Foto: Shutterstock
Bolo treba zaťať zuby a ku slávnostne prestretému stolu ste mali sadať v pokore. Len žiadne „prežieranie“. Ono to lákalo. Mastná kapustnica, štipľavé klobásy, údená krkovička, domáca zabíjačka, maslové torty, neodolateľné destiláty, lákavé tiché aj šumivé vína. Fajn, zvládli ste to, aj dve balenia pankreolanu vám zostalo v šuflíku...
Uskromnil som sa aj ja. Jedol som striedmo a tým horeuvedeným dobrotám som sa vyhýbal. Tradične „koncoročne“ som sa nechoval. Dal som prednosť cestovinám. Talianskym i našim. Fliačky s vajcom, farfale s tvarohom, kolienka so sušenými paradajkami, tagliatelle s tvrdým syrom a čiernymi olivami.
Na Štedrý večer, už skoro ráno, som pomaly a rozvážne pripravoval bažantiu polievku. Varil som ju pár hodín pri nižšej teplote. Vták bol dočista ošklbaný a nebol stiahnutý z kože. Tak to má byť, polievočka je potom slniečkovo žltá. Až na konci varu som do nej pridal na drobno, po anglicky, nakrájanú koreňovú zeleninu.
Celkom na záver som voňavú polievku ošetril frkacúľmi. Ide o modranskú špecialitu. Na prípravu hutného cesta potrebujete pol kila polohrubej, pol kila hrubej múky, desať vajec a dve lyžice masti. Cesto vyvaľkáme a nakrájame kosoštvorce 2x2 cm. To ešte nie je hotovo. Teraz potrebujeme ryhovanú doštičku zo slivkového dreva a zašpicatené drievko. Frkacúľu naň nakrútime, potom z neho zošuchneme a necháme ju uschnúť. Robota je to šipľavá a frkacúle (na Gemeri gágoríky) sú malé, drahé a vzácne. Mávajú rozmer cca 3x3 mm a do kila sa ich zmestí takmer tisícka! Nuž a cena? Ani sa nepýtajte, dvadsať euro...
Zo dve hrste frkacúľov mi zostalo. Uvaril som ich a na Silvestra som z nich naaranžoval koncoročný dezert. Pokvapkal som ich gréckym bielym jogurtom a posypal práškovým cukrom a škoricou. Bolo to chutné, zdravé aj osviežujúce. Prebudil som sa za svitania a rovnými nohami som sa ocitol v prvom dni, dúfajme že nádejného roku 2026...
Diskusia k článku