Foto: Pravda - Ivan Majerský
Zobral som papier, pero a písal: maslová tekvica, mladá kapusta, cuketa, patizón, karfiol, kel, mladé uhorky – nakladačky (urobím delikatesné „kvašáky“ s kôprom), skorá karotka, skleníkové paradajky, paprika pécerka…
V sobotu ráno som si privstal a už o siedmej som sa topil v zeleni pezinského trhu. Som hrdý Modran, ale náš trh stojí za fajku močky. Pezinok je v tomto ohľade kniežatstvom čerstvých vitamínov. Naplnil som dve veľké kabele zeleninovými dobrotami a nie celkom spokojný som sadol do auta. Na trhu som totiž nezmerkoval karfiol.
Ten milujem a v sobotu mal byť k obedu! V jednom z pezinských supermarketov však bola jeho ponuka viac než dostatočná. Karfiol biely, bradavičnatý, zelený aj fialový. Ponuka ako v Hainburgu. Zostal som verný bielemu… O dve hodiny bolo na stole kompletné karfiolové menu.
Napred sa podával švajčiarsky karfiolový šalát. Ružičky karfiolu som napred sparil v horúcej vode, potom ich posolil, okorenil a pokvapkal citrónom. Napokon som ich zľahka premiešal s jogurtovo – horčicovým dipom. V chladničke si šalát odležal pol hodiny a potom sa podával s noblesou so syrovými hriankami. Niekoho to zasýtilo, iného nie.
Pre hladnejších bolo pripravené hlavné jedlo. Opäť karfiolové. Išlo o „poľský“ karfiol v cestíčku, podávaný už s mladými slovenskými zemiačkami. Petržlenovú vňať som vymenil za kôpor. (Tento rok sa mu darí, mám ho plnú záhradu…) Pre „majonézové“ povahy bola pripravená domáca tatarská omáčka… Všetkým chutilo.
Vnuci pochlipkávali limetkovo -bazovú limonádu a my starší sme zostali verní malokarpatskému moku. Jednotkou nášho jarno – letného pitia nádejného roku 2024 bolo kyselkavo – svieže a tak trochu „ananásové“ Veltlínske červené skoré z modranského honu Dolné Lazare. Skvelá kombinácia, vzorné partnerstvo vína a jedla. Brillat Savarin by mal radosť, Bélu Hamvasa by to až tak nepotešilo...
Diskusia k článku