Fedor Malík:
Jahoda s koňakom

Fedor Malík, 4. júna 2024     2 minúty čítania

Konečne tu sú naše jahody. Ten čarovný prívlastok „naše“ treba zdôrazniť. Veď jahody dnes možno kúpiť v regáloch supermarketov po celý rok. Chutia vám však tie „kalerábové“ z Maroka či Argentíny? Dáte si z chuti do úst jahodu veľkonočnú zo španielskej Huelvy?



Foto: Pravda - Ivan Majerský

Ak ste úprimný, dáte mi za pravdu, že nie. Nie je nad našu júnovú či júlovú jahodu, dozretú v rodnom kraji. Má šťavnaté bruško, slastnú chuť a o vôni ani nehovoriac. Čuchové aj chuťové poháriky sa vám roztancujú a slinky vám potečú dolu bradou. A to vôbec nemusíte byť mlsný, stačí keď ste len trochu „jahodový“…

Jahodu v miske musíte mať len čerstvú. Najlepšie práve odtrhnutú. Vo vode opláchnutú, (možno) posypanú cukrom, či ozdobenú šľahačkou. Jahoda je najvoňavejšie a najlahodnejšie ovocie aké ma v živote stretlo…

Jahodu nevarte, nepečte. Aj v koláči musí tróniť v čerstvom stave. Urobíme si preto koláč so „surovými“ jahodami. V rúre sa bude piecť len krehké cesto. Pripravíme ho z 200 g múky, 100 g masla a pohára vody. Všetko dobre premiešane, po hodine cesto rozvaľkáme na placku a zložíme ju na trikrát ako obrúsok. Počkáme ešte 10 minút, opäť ho rozvaľkáme a opäť na trikrát zložíme. A znovu valček, znovu placka.

Tú uložíme do vymastenej jenskej misy, popicháme vidličkou, prikryjeme papierom a upečieme v rúre. Keď vychladne, cesto pomažeme šľahačkou, poukladáme naň tie najkrajšie plody, ktoré pokvapkáme ríbezľovým želé. Hneď prvé sústa sú úžasné. Koláč sa vám podaril. Vám zostal len posledný kúsok. Kalištek koňaku nezaškodí...



Diskusia k článku







 



TOPlist