Hrubé pavučiny babieho leta zapadli do povrchu vlhkej pôdy. Vláknité huby si na nich už začali pochutnávať. Príroda zaspáva. Milióny rokov naprogramovaná upadá do anabiózy. Smutné dni, už aby napadol prvý sneh. Tá bieloba bude svedčať aj mojim milovaným Malým Karpatom, pitoresknému to kraju môjho detstva i staroby.
Konečne oddychuje aj vinič, zaslúži si to. Veď sa toho roku narobil ako kôň môjho spolužiaka Stana Gavorníka... Réva splodila moky, na aké sa bude spomínať dlhé roky. Boli sme netrpezliví, chceli sme ich čo najskôr okoštovať. Ledva sme to stihli.
Predposledný novembrový víkend boli pod našimi horami otvorené pivnice. Od Devína až po Smolenice sa v tom čase túlali a koštovali víno viac ako štyri tisícky ľudí. Mladého vína bolo v ponuke neobvykle veľa. Akoby aj nie. Tohto roku sa začalo oberať už koncom júla!
Boh sa usmieval a ľudia boli z toho „aut". K vínam, tým mladým i starším, sa podávali malokarpatské dobroty. Lokše, také aj onaké, také aj onaké pagáče, scískanice, cesnačky, smotanové osúchy, pečená hus i kačka, voňavá cigánska, divinové i bravčové guláše, pečené holuby aj moriaky, grilované i údené ryby...
O pár dní sa začína advent. Rýchle sa ešte „napakujme", bo sa začnú striedme, diétne dni. Ja osobne som ich naštartoval už cez „otvorené pivnice". Kúsok za modranským námestím mali otvorenú pivničku manželia Kováčovci. Ponúkali svoje slušné sudové vína. Ich pohostenie bolo zvláštne, netypické, nemalokarpatské. Napriek tomu bolo u nich plno. Podával sa írsky údený losos s kôprovým dipom a limetkou. Losos sa údil v domácej udiarni a bol skvelý. Pochutnával si na ňom aj francúzsky veľvyslanec. V pohári mal naliaty Kováčov Müller–Thurgau, ročník 2018. Mľaskal a pochvalne kýval hlavou. Nebol to jeho obľúbený Sauvignon z Loiry. No napriek tomu „adventný sobáš" lososa s bielym sa mu páčil...
Diskusia k článku