Foto: Pravda - Ivan Majerský
Vína boli nápadité, inšpiratívne a ani ten zatracovaný ročník 2014 neukázal svoju krivú tvár. Diskutovalo sa, bola pohoda, bolo fajn. Po práci sme zasadli v miestnom vinárskom hoteli na námestí k spoločnému stolu. Podávali sa kačacie prsia na šípkovej omáčke. Pripravil ich šéfk uchár Igor.
O kačacine si myslíme, že ju treba hotovať hodiny. Igor nás presvedčil, že to môže byť aj „rýchlovka“. Chutná rýchlovka. Mal to pripravené za necelých dvadsať minút. Darmo je, skúsenosť a Igorova šikovnosť dokázali presvedčiť... Kačacie prsia i s kožkou napred nasolil a „nasucho“ z oboch strán krátko opiekol. Potom ich uložil pri 200 °C na osem minút do rúry. Výpek zhomogenizoval pohárom šípkového lekváru, „orechom“ masla a pohárom vyzretého kabernetu. Prsia nakrájal na plátky, podlial a podával so žemľovými knedľami.
Dobre to vyzeralo a bolo to chutné. Niektorí však frflali, že mäsko bolo tvrdé. Francúzsky degustátor Jean-Daniel si však Igorove prsia nevedel vynachváliť. Oblizoval sa až po uši a na Francúza bol i trochu neslušný. Vyžiadal si dupľu. Keď dojedol, stroho pripomenul: „Len škoda, že v čaši nemám naliaty dobrý francúzsky kabernet.“ Ten náš, i keď bol „víťazný“, mu jednoducho neučaroval. Ani sa mu nečudujem...
Diskusia k článku