Zemiakové placky „na blaše“ sa piekli v takýto dreveničkách priamo na platniach sporáka.
Foto: Shutterstock
V oblasti hraničnej dedinky Mosty u Jablunkova, podobne ako u nás na severe Slovenska, bolo odjakživa pestovanie zemiakov životnou nevyhnutnosťou. A práve najväčším kulinárskym zážitkom tohto regiónu sú dodnes zemiakové placky, ktoré sa pečú na „blaše“, teda na tradičnom sporáku, v ktorom sa kúri drevom.
Tajomstvo ich prípravy som sa snažila odkukať priamo v dedinke, kde ich kuchtili miestne gazdinky v krásnej dreveničke v pôvodnom štýle s pôsobivým názvom „Dřevěnka na Fojství“ a všade to len tak rozvoniavalo. Piekli ich z úplne najemno nastrúhaných, akoby rozmixovaných zemiakov priamo na sporáku, pomaly, aby zostali krásne mäkučké a vláčne. Ochutnala som ich s kyslou smotanou aj so škvarkami a bol to dokonalý kulinársky zážitok.
Na hraniciach troch krajín
Vychodiť zemiakové placky som išla pekne do kopca na historické opevnenie Velká šance, ktoré slúžilo už od polovice 16. storočia až do 19. storočia na obranu horského priesmyku – najnižšieho bodu hrebeňov Beskýd, a teda najľahšieho priechodu smerom od severu na juh. Systém opevnenia je unikátnou pamiatkou, ktorá sa dnes nachádza na území troch štátov – Českej republiky, Slovenskej republiky a Poľska.V návštevníckom centre Velká šance som objavila kus histórie, vierohodne nám predviedli, ako táto pevnosť vyzerala aj kto v nej žil v období jej najväčšej slávy a dokonca som videla na vlastné oči skutočný výstrel z dela. Dnes toto miesto, ktoré patrí k najzelenším regiónom našich susedov, poskytuje prekrásne výhľady v každom ročnom období, možnosti na pešiu turistiku, ale aj na cykloturistiku. Krásna je napríklad desaťkilometrová trasa z Lomně do Mostov u Jablunkova cez Muřinkový vrch, na ktorej sa dajú navštíviť horské chaty s miestnymi špecialitami, rozhľadňa Tetřev aj miesto s veľkým geniom loci – kaplnka pod Muřinkovým vrchom.
Rozprávkové kúpele
Druhé miesto, ktoré ma v tomto regióne doslova zmagnetizovalo svojou krásou, architektúrou, ale aj chuťami, boli kúpele Karlova Studánka nachádzajúce sa v Jeseníkoch. Očarili aj filmárov, preto tu nakrúcali kultovú komédiu S tebou mně baví svět a pred hotelom, v ktorom na filmových záberoch spievala legendárna Zdena Studenková, sa dodnes fotia znalci zlatého fondu českej kinematografie. Samozrejme, jednu takúto fotografiu už mám vo svojom mobile aj ja.Svojou krásou si podmanili aj svetových znalcov, pretože noviny The New York Times zaradili tieto kúpele aj Jeseníky do prehľadu turisticky najzaujímavejších svetových miest pre rok 2013. Moderné, a pritom starobylé kúpele sú obklopené prekrásnou prírodou, ležia na východnej strane najvyššej hory Jeseníkov Praděd, v údolí horskej riečky Bielej Opavy. Sú vsadené do krásneho, akoby nekonečného lesa a pýšia sa najčistejším vzduchom v strednej Európe.
Kúpele Karlova Studánka
Foto: Shutterstock
Počas prechádzky po tomto mieste som sa kochala krásnymi drevenými domami v empírovom štýle pripomínajúcimi skanzen, v parkoch a na úbočiach z plných pľúc dýchala horský vzduch, objavila som umelý vodopád, ale aj geologickú expozíciu hornín z oblasti Jeseníkov, kaviarne a výletné reštaurácie. Kúpele založil v roku 1785 na mieste pôvodnej železiarskej osady najmladší syn Márie Terézie Maximilián II. František, názov Karlova Studánka získali až v roku 1803. A to na počesť vojvodcu Karola Ľudovíta, ktorý v bitke pri Asperne v roku 1809 porazil Napoleona.
Celá Karlova Studánka dnes pôsobí ako vystrihnutá z rozprávky, v ktorej sa dá užiť aj relax v kúpeľoch. To som nestihla, pretože som sem zavítala, ako inak, na foodfestival Pojez, ktorý sem prilákal tých najlepších kuchárov, cukrárov a výrobcov miestnych špecialít z celého okolia. A tak som ochutnala chrumkavé tradičné pečivo štramberské uši, čučoriedkové knedličky, medové aj tradičné kysnuté koláčiky a dokonale sa rozpadávajúce pomaly pečené mäsko. V stánkoch sa dalo nakúpiť aj do zásob, napríklad džemy, sirupy aj výborné mäsové špeciality.
Tento kraj je skrátka aj rajom gurmánov. A aby som si domov neodnášala kilá navyše, vybrala som sa po modrej značke na nenáročnú túru na Rolandov kameň, ktorý poskytuje prekrásnu vyhliadku na okolité Jeseníky vrátane vrcholu Praděd s televíznym vysielačom.
Región technických pamiatok
Okrem prekrásnej prírody je moravsko–sliezsky región známy aj svojimi baňami a továrňami, industriálnymi pamiatkami, ktoré sa tiež oplatí navštíviť. Pre verejnosť sú otvorené napríklad svetovo unikátne Dolné Vítkovice, kde sa v rokoch 1828 až 1998 ťažilo uhlie a vyrábalo surové železo. Všetko o ťažbe uhlia na Ostravsku sa od bývalých baníkov dozviete v Landek parku, v najväčšom baníckom múzeu v Čechách a zároveň v najstaršej ostravskej šachte. V štôlni Michal budete môcť fárať nielen počas dňa, ale aj v noci a spolu s deťmi môžete preskúmať aj Flascharovu štôlňu, ktorá je jednou z dvoch verejne prístupných bridlicových baní v krajine. Parným vlakom sa povozíte po úzkokoľajke malebnou krajinou Osoblažska, ktorá sa pýši titulom najkľukatejšia železnica v Česku.V Studánke objavíte jediné vagonárske múzeum v krajine, ktoré zaznamenáva vagonársku výrobu a obsahuje aj expozíciu histórie železnice a výroby lietadiel, je súčasťou expozície miestneho zámku. V tomto regióne je aj múzeum Tatra Kopřivnice, kde v interaktívnej expozícii uvidíte aj automobil, s ktorým Karel Loprais vyhral Rallye Dakar.
V dielni sklára
Na vlastnej koži som zažila tradičnú ručnú výrobu skla, ktorá je od roku 2023 zapísaná do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Pred pecou rozohriatou na 1 200 stupňov stál sklársky majster Petr Slavkovský, ktorý priamo pred mojimi očami vyrábal sklenené kvety pre filmárov seriálu Duna. Ručne vyrábané diela z jeho Sklárne Jakub, ktorá sa nachádza v obci Vrbno pod Pradědem, už účinkovali aj v iných hollywoodskych filmoch, napríklad so slávnym Jeanon Renom či s Orlandom Bloomom. Popri veľmi náročnej práci, ktorá vyzerala skôr ako kúzelnícke predstavenie, rozprával o tom, ako tvorí a ako vznikajú prekrásne tvary. Dokonca mi umožnil aj to, aby som si mohla vyskúšať fúkanie skla, počas ktorého treba rovnomerne fúkať aj točiť sklárskym náčiním.
Vyskúšala som si prácu v sklárskej dielni.
Foto: Archív J. Štrbkovej
Od sklára som si odniesla pochvalu a ja som len poznamenala, že som sa len sústredila presne tak, ako keď navíjam cesto na formičky na šamrolky. Na otázku, koľko vody musí v tej horúčave pred pecou vypiť, odpovedal, že minerály, čo vypotí, mu najlepšie nahradí poctivé české pivo.
Diskusia k článku