Foto: Pravda - Ivan Majerský
Vraciam sa do čias pre vyše polstoročím a premietam si obrázky z tých čias. Čiernobiele aj farebné. Tie z modranského chotára sú bez výnimky živé, pestré, farebné. Často sa mi sníva o viniči, o drienkach, mišpuliach, orechoch, gaštanoch. Apropo gaštan jedlý (C.sativa), pochádzajúci z mediteránskych oblastí. K nám ho priniesli Turci a stáročia sa im darilo.
Až prišlo globálne otepľovanie a gaštanových stromov už takmer niet. Umreli a v modranskom chotári ich dnes zrátate na prstoch dvoch rúk. Po druhej svetovej vojne ich bolo na stovky. Po štyridsiatom ôsmom roku už nikomu nepatrili a Modra lašovala v Starých horách, Folegruntoch, Šarkaperkoch, Firígľoch, Búrkach.
Najmohutnejší gaštan rástol v našich Mesíkovských Folegruntoch. Bol taký „tučný“, že jeho kmeň neobjalo ani pol tucta ľudí. Navyše rodil nádherné a sladké plody. Oj, tajomne sladká gaštanová Modra! Každú druhú nedeľu bola na stole gaštanová čokoládová roláda. S gaštanmi bola však robota. Najprv ich bolo treba prebrať a uvariť. Nuž a keď ako-tak ochladli prišla na rad pracovná tortúra. Z vrchnej šupy sa dostali zľahka. Šúpanie plodov z vnútorného obalu bola však „šipľačka“. Ako deti sme to mali veľmi nerady. Reguly našej matky boli však neúprosné. Kto nešúpal, ten ani roládu neokoštoval...
Akoby zázrakom mi v záhrade ešte dnes rastú tri gaštany. Jeden maďarský a dva folegruntské. Tie rodia ako divé. I tohto roku ich bude dostatok. Čaká nás gaštanové predstavenie. Urobíme si gaštanovú roládu.
Olúpeme a ošúpeme varené gaštany. A potom ich zhomogenizujeme, masu vylepšíme kúskom masla, pár kvapkami karibského rumu a hrsťou práškového cukru. Gaštanovú hmotu rozotrieme na vlhkú utierku, nanesieme na ňu maslovo-čokoládovú plnku a zvinieme ju do rolády. Okraje rolády zarežeme a polejeme ju roztopenou horkou čiernou čokoládou. Roládu dáme na pár hodín do chladničky a na druhý deň ju nakrájame a podávame so šľahačkou. Deti budú pochlipkávať šípkový čaj a vy si skontrolujte či ešte vo fľaši zostalo pár kvapiek rumu...
Diskusia k článku