Foto: Pravda
Fedor Malík
Navštívil som zopár vinárskych haciend, prekoštoval desiatky skvelých vín a pričuchol k lákavým gastronomickým špecialitám. O jedinečných tvrdých syroch a sušených šunkách sa zmieňovať nebudem. Pozri recepty na správne dobroty pre chlapov Zaspomínam si však na špecialitu horolezca Luigiho. Prečo horolezca? Nuž preto, že degustácia i časť gastronomického programu sa uskutočnili v priestoroch talianskeho alpského klubu. Vína sa koštovali pod umelou horolezeckou stenou a papkalo sa postojačky v podkroví.
Takmer ako v „základnom tábore“. Horolezeckej kuchyni šéfoval Luigi, chlap ako alpský velikán. Bol v peknej zástere a na hlave mal bielu čapicu. Zvŕtal sa pri panvici a hosťom sa zbiehali slinky.
Napred osmažil do zlata veľa na drobno nakrájanej cibule. Potom na ňu naložil zo tri hrste nakrájanej pančety, vysušeného bravčového bôčika. Luigiho vareška sa zvŕtala v jeho obrovských rukách a z panvice sa odparovali úžasne lákavé vône.
Po štvrť hodine bolo všetko pripravené. Bôčik s cibuľkou sa podával so žltučkou polentou. Bol to sýty horolezecký pokrm. Vďaka nemu vraj Taliani s ľahkosťou zliezajú všetky osemtisícovky na našej planéte...
Diskusia k článku