Myslím ovocinárov a vinohradníkov. Úroda bude len polovičná a kvalita priemerná. I drobní záhradkári zachraňujú, čo sa len dá. Treba sa len poponáhľať. Dozrieva to všetko akosi rýchlo... Zavlažil som záhradu a porozprával sa so stromami a rastlinami. Plody mnohých treba pozberať, „schosnovať“ a za úrodu poďakovať.
Minulú sobotu sa u nás zišla celá rodina. Bolo nás takmer dvadsať. Z toho šesť detí. Všetko vnuci, jeden školák, traja škôlkari, ročný Oliverko a batoľa Tobiáško. Tí starší boli zvedaví, čo im dedo na rozlúčku s letom pripraví. „Oprel“ som sa o domáce zdroje. Modranské lečo z neštipľavých baraních rohov a žltých cherry paradajok bolo delikátne. Akoby aj nie. Vlastná cibuľa bola šťavnatá a bio – vajíčka od priateľa Mirka voňali. A k tomu chrumkavý žitný chlebík. Deti lečo zapíjali odkaleným iršajovým muštom a dospelí minuloročnou leánkou. Všetkým chutilo. Po pol hodine sa podával dezert. Košíčky s černicovou penou a čučoriedkami. Sladká šľahačka a drvené tohtoročné lieskové oriešky boli nepovinné.
Veľkí i malí boli spokojní. Tí prví si otvorili ešte jednu fľašu „kamienkovej“ leánky a ratolesti sa jašili po trávniku. Zjednotili ich až pražené slané mandle. Pripravila ich manželka z našej vlastnej úrody. Boli sladučko-horké a chrumkali ako tá kôrka z chlebíka zo Šenkvíc. Recept na ich prípravu neprezradím...
Objala nás pohoda. Končí sa leto a o týždeň, o dva budeme chodiť vo vetrovkách. Privítame jeseň...
Stale sa snazim drzat leto za chvostik aby aspon trochu pockalo. ,Utieklo velmi rychlo a bolo skutocne rozmarne - "leto pockaj trochu!".
A co uz sa da na doma urobených mandliach pokazit. Robím to uz roky nepravidelne, ako pride chuť. Pobabre iba ten, kto to robit nevie.