
Svoje umenie nám Majka Laurincová predviedla aj v relácii Slovenské dobroty v TV Varecha.
Foto: Nora Krchňáková, TV Varecha
Majka Laurincová pochádza z Brezna a vyštudovala Strednú priemyselnú školu, ale odbor, ktorý študovala, nikdy nerobila. Na materskej dovolenke objavila vášeň pre pečenie – najskôr piekla pre priateľov na oslavy. Jej koláčiky mali veľký úspech, preto sa rozhodla venovať sa pečeniu naplno. Aj keď boli začiatky náročné, už štyri roky má úspešnú cukráreň s názvom Vaša Koláčikovňa, ktorú považuje za to najkrajšie a najlepšie, čo mohla spraviť.
Kedy ste v sebe objavili vášeň pre pečenie? Pomáhali ste doma v kuchyni, či je to neskoršia „láska“?
Moja láska k pečeniu sa nedá ani opísať. Je to útek od reality. Príležitosť vypnúť a nechať sa unášať kombináciami chutí, ale aj testovaním vlastných limitov, skúšaním nových vecí a posúvaním hraníc možného aj nemožného. Mňa k pečeniu priviedla moja mamina a aj starká. Obe sú úžasné cukrárky a pri ich pečení som, samozrejme, vždy pomáhala aj ja. Naplno sa to však rozvinulo, keď sa mi narodila dcéra a každý rok som jej chcela spraviť krajšiu a väčšiu tortu.
V TV Varecha ste nám upiekli makovú tortu. Je u ľudí populárny mak?
Tento recept som našla na webe, ale, samozrejme, som si ho upravila podľa seba. Vždy dolaďujem gramáže a obmieňam suroviny tak, aby som docielila jedinečnú chuť. Maku sa ľudia ešte trochu stránia a často ich musíme prehovárať. Ale zatiaľ nikto neoľutoval.
Aký bol váš prvý zákusok či pekársky kúsok, ktorý ste upiekli?
Úplne prvý koláč, môj najobľúbenejší z detstva, bol klasický perníček s lekvárom. To je zároveň aj prvý koláčik, ktorý učím piecť moju dcéru. To je rodinný recept, ktorý si odovzdávame už niekoľko generácií. Znie jednoducho, ale je to ten najlepší koláčik.
Máte obľúbené cukrárenské recepty?
Ja zbožňujem piecť takmer všetko. Čo nerobím rada, sú to takzvané roztieračky – koláče, ktoré sa skladajú z piatich a viac ciest. A keď nám príde objednávka na viac takých koláčov za deň, tak vtedy sa mi až „pretáčajú oči“.
Vymýšľate si aj vlastné recepty?
Áno, a veľmi rada. Mám to šťastie, že mám voľnú ruku a môžem pripraviť to, čo ja chcem a čo sa mi páči. Vždy večer pred pečením už rozmýšľam, čo nové pripravím, aké chute dám dokopy. Každá torta, čo od nás odchádza, je svojím spôsobom jedinečná. Keď niekde niečo vidím či ochutnám, potrebujem si to hneď odskúšať a, samozrejme, spraviť po svojom.
Stalo sa vám, že sa niečo nepodarilo podľa vašich predstáv?
Spomínam si na jednu „raw“ tortu, ktorú som robila na poslednú chvíľu. Samozrejme, ako to v takýchto prípadoch chodí, zákonite sa musí niečo pokaziť. Tak sa aj stalo. Celá ovocná zložka sa s kokosovým olejom zrazila a už nebol čas na opravu. S veľkou nevôľou som tortičku odovzdala. Ale pani ma o týždeň na to ubezpečila, že lepšiu „rawku“ ešte nejedla, a hneď objednala ďalšiu. Od toho okamihu ich robím rada.
Pečiete na objednávku, aké sú požiadavky klientov?
Extrémy sú najmä pri svadbách, keď to buď totálne preženú s koláčmi, alebo práve naopak. Je fajn, keď dajú ľudia na naše rady. My im chceme pomôcť nájsť to správne množstvo a chute. Potom je tu ešte kategória svokry, starké a mamy. Tie majú svoju predstavu o koláčoch, a tak treba byť diplomat a celé to uhrať tak, aby boli spokojné aj ony, aj nevesty.
Čo najbližšie chystáte vo vašej cukrárni a na čo sa najviac tešíte?
Postupne sa končí svadobná sezóna a prechádzame do vianočných príprav. Už teraz zostavujeme ponuku vianočných koláčikov a chceme nájsť tohtoročnú hviezdu vianočnej škatuľky. Každý rok je to niečo iné. Minulý rok to bol náš milovaný perníček, ale ozdobený jedlým zlatom. Tento rok sa ešte stále rozhodujeme.
Diskusia k článku