Poprvé

Ja som mala so spolužiačkou podobný zážitok, aj keď jedlo sme nevyhodili. :) Tiež sme mali 15 či 16, prišla k nám domov, tiež rodičia sprvoti neboli doma. Robili sme kuracie mäso na víne... teda, to sme chceli, ale víno doma nebolo... tak sme tak pozerali dookola, čo použiť, a našli sme fľašku slivovice, čo ocino dostal na narodeniny. Mala to byť dáka super fajnová jemná neviem aká (to som ja nevedela), proste taká, ktorú by ocino nechcel vidieť na panvici. :) Spravili sme k tomu zemiaky a poctivo sme to zjedli, aj keď to nebolo nejaké eňo-ňuňo. Rodičia sa dodnes na tom smejú, ako ich ovalil závan slivovice, keď prišli domov :) Ocinovi jej bolo tak trochu ľúto.

Ale čo vtedy, aj teraz mi nie vždy všetko vyjde ako si to predstavujem, väčšinou hlavne čo sa týka vzhľadu jedla... Ale beriem to tak, že ešte stále sa učím a raz to predsa vyjde, ako si napísala i ty. :)

Žienky moje, nemáte chybu. A ja sa asi vraciam do mladosti, lebo občas tiež varím ako po prvý raz. Nové jedlá vznikajú u nás tak, že hoci (súc poučená skúsenosťou) si všetky suroviny vopred pripravím na pracovnú dosku, do jedla sa nedostanú, lebo ich občas odložím skôr ako ich použijem. No čo už, asi by ma mal pri varení niekto vystriedať.

@pupava - prepáč neostal v tom kurati sáčok s drobkami, že tak chutilo?

@rulik Myslím, že som celkom jasne opísala, čo a ako... :)

:-)) to sa mi páči. moje prvé bola zemiaková kaša poliata opraženou cibuľkou. nič moc, ja viem, ale podarila sa. akosi sa mi to, čo bolo prvýkrát vždy podarilo. skôr som dodžubala to, čo som robila už miliónkrát a mala som pocit, že veď to už spravím ľavou zadnou. ale vyhadzovala som iba parené knedle, ktoré sa mi zúfalo zdrcli a kedysi špenát - ale aj s hrncom, tak prihorel. :-))

ja som tiež začínala variť v takých 13- 14 tich s kamarátkou ked mama doma nebola, varením pudingov, krupicovej kaše, palaciniek, sme sa ich navarili,napiekli, aj puding na studeno sme varili, čo veľké kuchárky návod nečítali. Toho smiechu pri tom, doteraz pamätám, ani pripálené hrnce sa nám nelenilo umývať, taká zábava to bola. Ozajstné prvé jedlo a vdačný stravník bol otec, bolo omeleta a zemiaková kaša. Ako ma tešilo, ked vždy všetko zjedol. Prvé kysnuté cestá, sliepky sa tiež mali dobre pri mne. Pekné začiatky to boli. Dnes už varím, pečiem, aj dve, tri jedlá naraz, nie vždy a potom to vyzerá tak, napr.ako v piatok večer som zamiesila jerikine pagáčiky k vínu a v sobotu ráno som pár sekúnd zaváhala, kým som si moje pohyby pri miesení cesta nepremietla,ako film v hlave, že či som dala do cesta droždie. prášok do pečiva už kontrolujem podľa prázdneho sáčku v koši.

Oj,ako ma potešilo,že @havino kontroluje v koši :-))),najprv som pozrela vek a potom s uspokojením sama v sebe skonštatovala,že už mám nárok na podobné veci.Lebo minule som ráno nenašla v chladničke maslo,tak pátračka ma doviedla do špajze a tam si hovelo medzi múkou.U nás v kuchyni má každý hrniec svoje miesto,ale v poslednej dobe sa miešajú,musím hľadať aj na neobvyklých miestach.Aj obsah zásuviek v linke sa mieša oproti poriadku a to ma štve,lebo siahnem tam,kde má byť( veď aj naslepo by som inokedy našla) a nieto!Maličkosť,len trocha zdržiava.....,ale nakoniec sa najde.Nie ako škrabka a malý nožík skončili v koši so zbytkami očistenej zeleniny,ale do kontajnera sa mi nechcelo :-) Som zvedavá,čo vyhodím a stratím v blízkej budúcnosti.Pri varení sa mi ešte darí :-) ,len som nedávno urobila celozrnné knedle,že dám aj na Varechu.Veď z bielej múky sú síce nadýchané...,ale celozrnné zasa zdravé,nie? Ale boli akési gumové,nepodarené,nesúce k obedu...:-( Ak začiatočníčky občas niečo pokazia,tak aj my,ktoré veľa pamätáme,už máme na to nárok,no nie?

Máte pravdu, prvé varenie je naozaj zážitok. Ja som ako prvé jedlo varil koláč, čo som ako 11 ročný považoval za správny postup. Varenie si síce dobre nepametám, ale následne vysvetľovanie mame, že čo sa odohralo v kuchyni, ako napríklad prečo je v trúbe plný hrniec oleja a cukru s vajciami. Nebol som skvelý kuchár v jedenástich, ale dnes, po absolvovaní kucharského kurzu viem aj deťom navariť, aj rum do koláča zamaskovať aby ho žena necítila a mohli si aj haranti dať(ale iba trošku) :D

jáj, krásne spomínanie... my so sestrou, mali sme 11 a 12, sme prvý raz varili - vtáčie mlieko. nič svetoborné, ale podarilo sa, chutilo nám aj bratovi. potom som ho robila ešte párkrát, ale 20rokov už určite nie. a v 18. som prvýkrát úplne sama piekla tortu kámoške na svadbu. mama bola v kúpeľoch a ja čerstvá maturantka som sa na to odhodlala. zvládla som to, veď mame som pri pečení asistovala často... podarila sa, aj keď ozdobená nebola práve dokonalo. a ináč sa mi darí celkom dobre uvariť prvýkrát nové jedlá. ale párkrát mi aj nechutili, ale zato sa ešte svet nezrúti...