Perky s Vierkou

sovka62 - fotkasovka62, 19. septembra 2014
Tento zážitok mi pripomenul @mesiar50 , svojím receptom na perky.
Prázdninovala som u tety. Bývali vtedy v železničiarskom domčeku pri trati, malý dvorček, na ktorý sa vošiel tak kurín so sliepkami, predsieň, kuchyňa, dve izby. Napriek tomu v ňom v láske a spokojnosti nažívali teta s ujom a s ich piatimi deťmi a zmestila som sa ešte aj ja.
Večer sa ma teta pýtala, či by som vedela spraviť lekvárové perky. Mala som zo štrnásť rokov, ale sebavedomia na tridsať a hrdo som vyhlásila, že to pre mňa bude malina. Veď som najmenej sto razy videla ako ich robí mama. Tak sme sa dohodli, že Vierka, najstaršia z dievčat a o dva roky mladšia ako ja, mi pomôže. Na obed spravíme lekvárové perky, ale len toľko, čo my, deti, zjeme, zo zvyšku cesta spravíme šúľance, tie sa budú dobre ohrievať na večeru.
Teta chodievala do práce ráno na piatu, vracala sa okolo druhej popoludní. Pred odchodom ma zobudila, ale len aby mi stihla pošepkať, že zemiaky z pivnice vyniesla (lebo ani jedno z detí do pivnice chodiť nechcelo).
Keď sme vstali, v predsienke naozaj čakal hrniec plný zemiakov. Asi tak 10 litrový. Aj sa mi zdalo veľa, ale aj ľudí bolo veľa, tak som zemiaky poumývala a uvarila. Nechala som ich vychladnúť, ošúpala a postrúhala, to už asistovala aj Vierka a mohli sme miesiť. Aj som začala, keď ma Vierka zaskočila otázkou, či som do cesta dala kvasnice. Kvasnice? Nedala. A treba dať? Vierka mierne zneistela, ale potom vyhlásila, že asi áno. Najmladšiu sme teda vyslali so obchodu, po jej návrate spravili kvások a pustili sa miesiť. Na doske, lebo nádobu, do ktorej by to množstvo zemiakov vošlo, sme nenašli.
Pridali sme kilo múky, ale cesto teda tvarovateľné nebolo! Postupne sme pridali ďalšie kilo, ale cesto nám pod rukami pomaly rástlo a redlo a ešte stále sa z neho perky robiť nedali. Najmladšia sesternička si zopakovala cestu do obchodu a po pridaní ďalšej múky som povedala dosť! Ide sa na perky, o chvíľu je obed. Rozvaľkala som časť toho cesta, na polovicu nakládla kôpky lekváru a pokúsila som sa prikryť ich druhou polovicou. Ani náhodou, cesto bolo ako blato a zdvihnúť ho v kuse bolo nemožné. Tak sme pokrájali na štvorce cesto s lekvárom i bez lekváru a polepili do kopy. Potom už len uvariť.
Nestačili sme sa diviť. Už to, čo sme dávali do vody, bolo za mamine štyri perky, ale to čo sme z vody vytiahli by bez problémov prikrylo dlaň môjho otca a to teda bol riadny chlap.
Pri obede si chlapci, najväčší jedáci, naložili po dve perky, jedna sesternička tiež dve a najmladšia vyhlásila, že ona chce len jednu.
Pýtala som sa, či jej aj mama nakladá len jednu, pripustila, že mama jej ich dá viac, ale sú oveľa menšie. Po obede zostala misa plná a to sme ešte nezačali so šúľancami. Šúľali sme a varili a plnili hrnce, kastróle, plechy a keď ich už načisto nebolo kam dať, prišla teta z práce, perky aj zvyšok cesta hodila sliepkam a vyhlásila, že na klzisko sa pôjde až potom, čo si tie šúľance rozdelíme a zjeme.
Svoj mierny neúspech som pred ňou zdôvodňovala tým, že to ona nachystala toľkých zemiakov! Až potom sa mi priznala, že do tej hnusnej pivnice chodí aj ona nerada a keď tam už ide, donesie zemiakov aspoň na tri razy.
Na to klzisko sme nakoniec šli, aj keď sme šúľance nedojedli. Ale zjedli sme ich toľko, že sme si korčule ani neobuli, načo? Korčuľovať by sme sa nevládali s takými plnými bruchami. Tak sme sedeli na lavičke a počúvali ako nám Milan Drobný z platne vyspevuje: Jestli se slečno nepletu, my musíme se znát.......
@zareaguj


Diskusia k článku

smejkad
:-))))))))))))))))))))))))))
to bol krasny zazitok, velmi mile :-)))))))))))
hubata
hehe .... že kvasnice! Milý zážitok ti zostane navždy v pamäti, lebo najlepšie sa učí na vlastných chybách. Vďaka za pobavenie.
sovka62
Nuž, teraz je do smiechu aj mne, zopár razy sme sa zasmiali, aj keď sme to so sesternicami a bratrancami spomínali. Hlavne s jedným bratrancom. Teta nám totiž šúľance ani nenakladala na taniere (také veľké nemala), ale poprideľovala dvojiciam pekáč, alebo kastról, v strede spravila hraničnú čiaru a každý sa džgal zo svojho konca. Keď sa bratranec nepozeral, prihodila som mu z mojej polovice, ale musela som byť v strehu, lebo som zistila, že zvoli rovnakú taktiku boja.
Ale nepohnevali sme sa, doteraz sa máme radi, komunikujeme, len sa stretávame zriedka, žijú až v Poprade (tam sme s Vierkou varili aj tie úžasné perky).
1x anan
denyany
Krásne opísané spomienky! Pobavila si ma. A i pripomenula šúľance, tie som vééľmi dávno nevarila a veru by som si aj dala. Pekný víkend ti želám.
denyany
Krásne opísané spomienky! Pobavila si ma. A i pripomenula šúľance, tie som vééľmi dávno nevarila a veru by som si aj dala. Pekný víkend ti želám.
babkamt
Vidieť, že máš na čo spomínať. Vtipne si opísala vaše varenie. Ešte mám úsmev na tvári.
1x finczi
kuchticka
Mila @sovka , ja bych v tych mojich 14. rokoch nevedela stvorit ani z dvoch zemiakov take perky ci sulance. Vzdy som z kuchyne utekala a radsej som stiepala drevo ako bola pri vareni, no teraz varim kazdy, kazdy den - skutocne.
Obdivujem tvoju znalost a sikovnost v kuchyni. Ved je to poznat na vsetkych tvojich receptoch - vzdy vyborne.
sovka62
Kuchticka, veď sa nepodarili, dopadli tak akurát primerane môjmu veku a veku mojej pomocnej kuchárky, chacha... Na druhej strane dobrá škola, naveky viem, že do nich kvasnice nepatria.
Je to milá spomienka, hlavne na tú moju tetu. Žiadna hystéria, brala to s humorom, veď aj na tých plných pekáčoch sme sa nasmiali. Bola výnimočným človekom a mojím vzorom, vždy som sa jej chcela podobať.
zolik
Sa tu rehnim. Len ta predstava mnozstva z 10kg zemiakov a 3kg muky je ohromujuca. A este aj kvasnice. Mila Sovka, pekne a sviezo si vase perkove varenie opisala. Dakujem.
evanaaa
Takéto príbehy a spomienky na detstvo sú hádam najkrajšie a dnes ich deti nezažívajú......ale ak ste perky mohli jesť, tak asi neboli najhoršie, ale keď som si predstavovala to varenie a šúpanie, o ostatnom ani nehovoriac, tak ste sa museli poriadne narobiť a už le za to česť vašej práci :-)) Ak si nájdem čas, tak sem dám aj ja prázdninovú spomienku na to, ako sme na dedine sobášili mačku a spálili pritom dolky.......
sovka62
Nuž veru, moje sebavedomie sa zmenšovalo po každej hrsti pridanej múky, kopa sa už nechcela zmestiť na dosku a bolo mi jasné, že "chybička se vloudila", ale čo sa už dalo robiť? Priznám sa, že najradšej by som bola sadla na najbližší vlak a ťahala domov, ale moja skvelá teta všetko obrátila na žart a zas bolo dobre. Možno preto si na to tak rada spomínam.
margaretka28
:-))) tak to bola dávka ako pre školskú jedálen, aspoň je na čo spomínať, milé, pobavila si ma , dakujem ...
babav
:-)).Tomu sa hovori skola zivota a ty mila @sovka si ju absolvovala
uspesne.
jerica
:-) milé pobavenie , ešte teraz sa usmievam, tie zemiačiská dali zabrať, už len očistiť, viem si predstaviť ako si sa tešila, že prekvapíš tetu, to sa ti aj podarilo, prekvapenie bolo, možno aj pre teba na tanieri :-)
rea1
super zážitoček. :-))) veď vravím, spomienky sú príma vec. aj šúľance sú príma vec. :-)) už pri predstave vedra plného zemiakov som sa začala baviť a neprestala som až do konca. teta musela byť fajn ženská, určite mala iskru a nadhľad - koniec koncov, pri 5-tich deťoch mať musela. mám rada takéto spomienky. spomínaj ešte. :-))
a @evanaa , ja chcem vedieť o mačacej svadbe, prosííím, nájdi si čas a pridaj. :-)) jana
sovka62
Ach, dievčence moje, tá teta veru bola naozaj poklad, takúlen tal ľahko nenájdeš. Poprad- brána do Tatier a celá rodina na dolniakoch. Hádam nebolo leta, aby sa k nej niekto nenakvartíroval, aj celé rodiny a každého prijala s láskou a radosťou. Úplne mám chuť pridať ďalších pár zážitkov, aby ste mali predstavu, ale tie by už neboli o varení.
rea1
@sovka , pridaj, ak aj nebudú o varení, my ti to odpustíme a admini to určite prežijú. nenechaj sa dlho prosiť. :-))))) jana
babidka
Mila @sovka , tu tvoju prihodu som uz raz citala davnejsie tu - na Vareche :-) A uz vtedy som sa tak smiala , ze sa mi az urobilo nevolno a ja som takmer spadla pod stol na ktorom stal moj PC :-) Podla mna to bola a aj je najzabavnejsia historka aku som na Vareche kedy citala a doteraz si na nu spominam . Odvtedy vzdy ked robim zemiakove pirohy a sulance , tak si na tu tvoju prihodu spomeniem a iba tak sama pre seba sa usmievam :-)
babidka
Pre tych , co by tu historku hladali v minulych Zazitkoch - nie je tam . Pamatam si iba , ze to bolo v niektorej diskusii ...mzno k nejakemu cudziemu zazitku alebo k receptu .
sovka62
Áno, @babidka , spomenula som to už kedysi v komentároch, ale keď vidím, či len počujem "perky", vyvolá to tú spomienku (a teraz už aj úsmev na tvári). Na tú horu cesta v živote nezabudnem, hádam bola na stole vyše mojej hlavy, lebo ja som vtedy bola krpatá, až na strednej škole som sa natiahla o cca 20 cm na výšku 1,7 metra. A tie perky s hranou asi 20 cm, to si normálna gazdiná asi ani nevie predstaviť.
ababa
chystám sa variť niečo sladké, žeby perky s kvasnicami? :-)
sovka62
Vrele odporúčam, hlavne si nezabudni uvariť dostatok zemiakov, aby ten zážitok bol dokonalý, hehehe....



 



TOPlist