Pýtal sa ma Robo mailom z 28.2.2005:
ako tazis zo svojej anglictiny? . . . strasne. vzdy a vsade, kde sa len dalo som zdoraznovala ale veeelmi nenaaapadne, ze anglicky viem. ale v podstate naozaj viem. aj citat noviny a rozpravat do telefonu, co je obvykle zaujimave aj po slovensky. zacala som v miestnom kulturnom dome, kde som v 10-tich rokoch zvolila anglictinu preto, ze: nemecky sa ucili vsetci a ja som pomerne slusne vedela, ved jedna babka bola rakusanka, ale hlavne, anglina je lahka zozaciatku, pokracovanie s ktorym som ani nepocitala je uz horsie. u nemciny je to naopak, co ma znacne otravovalo. potom som isla do zds, kde sme mali 9 hodin tyzdenne anglictiny a moja prva profka bola anglicanka. ona sa ti zenska vydala za rusa a zili tu. Pôvodne vraj pracovala ako upratovacka, aspon tak nam povedala, pretoze slovensky sa naucila iba tym, co pocuvala. Takze to tak aj vyzeralo a jej jazyk bol znacne zaujimavy. (ty byt taaky slyy šiaak, ako skaredy to ty pisala - prelozene do jazyka sturovcov: ty si taky zly ziak, ako skaredo si to napisal :-)) ). skutocne tak rozpravala. aj s tymi sialenymi prizvukmi. neviem, ktoru pozehnanu hlavu napadlo ponuknut jej miesto ucitelky anglictiny na vyberovej skole, ale bol to goool. ta zenska mala dar od boha a dokazala nas naucit naozaj hrou. push = tlacit a ona tlacila stolicku po triede, pull=tahat a ona ju tahala a robila rachot ako na nadrazi, co jej vobec nevadilo. lihala si na katedru aby sme si zapamatali to lay on a ked prisla pani riaditelka, nasla nasu učku anžto vylieza spod katedroveho stola, pretoze sme sa ucili to be under. ani sa tomu nedivila. pani ucitelka si v pohode davala knihy na hlavu, behala po triede a robila ine psie kusy. ale to, co nas raz naucila, to bolo navzdy. mala som v zivote stastie na par profesorov, na ktorych budem spominat ako na bozich ludi a ona patrila medzi nich. a bola tak uprimne skareda, kostnata, bleda, pehava a rysava. :-) meno sice zopsula kazdemu, ale ked si ti klakla pri lavici, zopla ruky, oci obratila vzhůru k nebesům a predniesla vetu "ty byt taakyyy sly šiaaak..." no proste bola uzasna. Drahá naša missis Karlinská. Ak ešte žije, už má cez osemdesiat.
potom som sa uspesne ulievala z jazyka na gympli a chodila som do vecernej skoly pre pracujucich, kde sme mali pre zmenu profku kanadanku z vancouveru. tiez sa sem vydala. hovorila slovensky krajsie ako my a boli sme dobry kurz. jazykovka vtedy mala 4 roky + dva statnicove. my sme tam chodili v podstate nacierno 3 ci kolko rokov, lebo ona si nas vzdy nejako prepasirovala miesto prvakov. potom nam na to vrchnost dosla a kompletne nas vyrazili. statnicu som si spravila v 3. rocniku na gympli a ked sa vyberali volitelne predmety na maturitu, vybrala som si anglictinu z dovodu, ze aspon nieco sa nebudem musiet ucit. sice som sa potom ani ine nie, ale nevadi. a tak priebezne sa tu anglinu ucim cely zivot, lebo sa mi paci, bavi ma a vylepsovala som si ju aj tym, ze som vlastne uz na gympli doucovala spoluziakov za cigarety a iny mrzky obolus. mala som spoluziaka, on bol strasne jazykovo dreveny a vzdy si sadol ku mne aby mohol opisovat. ale chybicka se vloudila, moj krasopis nevedel citat, co mu znacne vadilo, tak ma stale dzubal, co zas vadilo mne. ja som sa kvoli nemu naucila rychlo pisat tlacenymi pismenami, aby mohol opisovat! dodnes sme dobri - velmi dobri - kamarati. v tretiaku mu hrozilo, ze prepadne, on bol naozaj duty ako bedna gitu, tak som isla k nim, sadli sme, babka napiekla plech buchiet a ja som mu foneticky prepisala polrocne ucivo z ucebnice, ktore sa on mal naucit. aj sa ho naucil. naspamat. Nie velmi vedel, co hovori ale vedel na aku otazku co priblizne odrecitovat. V tom momente to stacilo. i bol podla slubu p profesorky taseny pred tabulu, mierne koktavo ale vcelku uspesne zodpovedal vsetky dane otazky a ked mu slubila, ze ho teda prepadnut nenecha, cert ju potiahol za rukav a ona si vzala jeho ucebnicu, zlahka pohodenu na lavici. ked z nej vypadli tie komplet prepisane lekcie aj s vysvetlivkami, skoro ju porazilo, lebo moje pismo poznala. pravdaze. asi na mesiac nas vyrazila z hodin, potom ju to preslo a vsetko bolo o.k. ale tie tahaky ma dotycny predmetny schovane dodnes a dodnes sa pri vhodnych i menej vhodnych prilezitostiach na tom bavime. po case som este ucila deticky v skolke. dva roky. ucim kazdeho, kto sa ucit chce a kto sa nechce, toho kopem do hlavy, aby sa tu anglictinu ucil. asi tak. citam, mam celkom slusnu anglicku kniznicu pochadzajucu zo socialistickych antikvariatov - od knih pre deti az po child haroldovu put, sagu rodu forsythovcov a romantizmus vo versoch s teplym shellym na cele. a sejkspirove zobrane dielo. neviem, kto mu ho zobral ale som mu vdacna. takze asi tak. a co ma štve maximalne je to, ze aj ked som precestovala sveta kus, nikdy som nebola v anglicky hovoriacej krajine. fujtajbl!
Hoci ovládam niekoľko jazykov na celkom slušnej úrovni, základ, ten najzákladnejší základ mojej celoživotnej lásky k angličtine, ten mi dala učiteľka na základnej škole. Ďakujem, pani Karlinská.
Ja som sa angličtinu začala seriózne učiť ako 50-ročná, pekne v jazykovej škole, zarovno napr. s maturantmi alebo vysokoškolákmi. Dosiahla som stupeň intermediate (stredne pokročilí) a tento rok som chcela pokračovať na univerzite tretieho veku. Žiaľ, otvárali angličtinu len pre začiatočníkov, tak si rok počkám.
A už ti napíšem len to, že to stálo za tú námahu, najväčší rozdiel pri cestovaní do zahraničia, dohodneš sa, vybavíš, vyreklamuješ, informuješ sa, skrátka si sebestačná.
marianne, nemčina ani mne nejde do "huby",xixi
Bola to výnimočná žena, ostala mi vzorom. (Ako 36-ročná ovdovela a zostala sama so 4 malými deťmi, takže uznáte, že nemala život ako prechádzku rajom).
@marianne , hovorí sa, že ľudia, ktorí majú hudobný sluch, sa ľahšie učia cudzie jazyky. možno je to aj pravda. a áno, aby sa ti dobre učil, musí sa ti páčiť. ale čo, keď mne sa páčia všetky. :-))) v 50-tke som sa začala učiť rusínsky - len tak, lebo sa mi tá divná reč nesmierne páči. no a čo, beriem to ako ďalší cudzí jazyk, veď ani francúzovi či talianovi som kedysi nerozumela a teraz už hej. len francúza či taliana dnes stretnem oveľa častejšie, ako niekoho, kto rozpráva rusínsky. nevadí. :-)))
@lusinkab , ľudí, ako bola tvoja učiteľka angličtiny by mali zo školstva vykopať svinským krokom, nech si svoje komplexy liečia niekde inde, nie na deckách. taký pseudopedagóg dokáže dieťaťu znechutiť predmet niekedy doživotne.
Anglictinu som sa zacala ucit privatne,rok pred odchodom zo Slovenska , moja ucitelka bola ako britva,ale jazyk ovladala perfektne .Na kazdu hodinu som chodila s brucha bolenim ,
aj ked som uz vtedy ucitelsku profesiu praktizovala sama.Nikdy nezabudnem ,ako mi so smiechom napisala do zosita moju reakciu
"ja sa z toho zblaznim",ked sa ma spytala ,"What are you talking about?"a ja som sa to snazila prelozit doslovne,co nedavalo zmysel.
Tym sa snazim povedat,ze cudzi jazyk sa treba ucit vo vetach ,nie slovkach ,nemat strach komunikovat ,aj ked ho este neovladame dokonale...co je aj tak nemozne.Najlepsie sa ho clovek nauci ked ma moznost hovorit v prislusnej krajine s "native speakers",tak ako ked neplavca hodime do hlbokej vody.Bud vyplava,alebo sa utopi;-)
Vsetkym ucitelom drzim palce,aby strajk pomohol,aj ked mi je luto studentov za strateny cas v skole...nikdy ho niet nadostac .Zial, pochopia to az ked sa dostanu do pracovneho zivota plneho povinosti a starosti .Potom radi spominaju na stare dobre casy v skolskych laviciach.
Poziadaj par ludi ci by s tebou v tyzdni apon 1-2x neprehovorili.
Oni sa dozvedia veci od tebaako funguje zivot a ty ziskas dolezitu informaciu ucit sa anglictinu "do ucha".
Accent ma takmer kazdy.
Ci uz regionalny, alebo zahranicny takze nevadi, aspon skor porozumies kazdemu, lebo hovorova a knizna anlictina sa nedaju porovnat.
P.S.: Tvoje clanky su uzasne ;-) Vdaka
na tilgnerku chodili moji synovia v r. 1996 - +/-2002. pani riaditeľku som permanentne nasierala a robilo mi to veľmi dobre. škola chcela stále peniaze, peniaze, peniaze ale zlepšenia akéhokoľvek vidno nebolo. len pani riaditeľka mala stále iné auto a rôzne vymoženosti. ja som zásadne finančne neprispievala, ale napríklad som povedala synovej triednej: pani učiteľka, ja škole peniaze cash nedám ale pozrite, aké sú tu ošklbané a vyšisované závesy ... a do triedy, v ktorej sa učil môj syn som dala spraviť nové závesy. alebo som obstarala niečo iné, užitočné a potrebné, ale cielene pre triedu, v ktorej sa učil niektorý z mojich potomkov. :-) riaditeľka nemohla povedať ani mäkké f ale nemala ma rada. nemala. ani sa jej nedivím. :-))
ak sa ti moje príbehy a zážitky páčia, som len rada a ďakujem. rada bavím ľudí - hoci aj na vlastný účet.
rozpraval mi o nej kopu príhod napriklad ako hovorila jeho bratovi Petrovi ked sa smial na jej prízvuku ,,Pepi nesmej,, odvtedy sa na tom smejem ja
Vďaka za tento článok