Niečo Vám prezradím !!

Janka, si spisovateľka na slovo vzatá. Tak sa to dobre číta a krásne predstavuje, že sa tým môžeš živiť. Ja si pametám za sociku, keď otvarali náš OD tak tam hrala rezká pochodová hudba a malo to na zákazníkov tiež dobrí vplyv, lebo nakupovali ako diví. :)))

@evas13 ďakujem :-) ja som samozrejme tiež nechýbala pri otváraní obchodného domu v BB a potom ma tam tiež poznali na každom oddelení pomáhala som "preberať" tovar :-D Obdivovala som dobré tety predavačky a spolu s nimi neznášala prieberčivé bezúsmevové zákazníčky. Som obdarená schopnosťou vcítiť sa do druhého človeka a možno aj toto pozorovanie po obchodoch /zjavne som neštudovala len tovar/ ma naučilo žiť spôsobom nerob druhým to čo nechceš, aby robili tebe a ono to funguje :-)

:-))))) nádherné, úplne si ťa viem predstaviť v tých situáciach, čo si opísala :-) moja 15-ročná dcérka si tiež užíva s kamarátkami nájazdy do najnovších super obchodov, no oni robia iné, pre mňa tabu- akcie a to, že si skúšajú značkové, drahé oblečenia a vyfotia sa v tom oblečení, potom vecičky vrátia na vešiaky a sú spokojné:)))))

no čo ja som stará baba a v IKEI som zistila,že som asi neni normálna,d:čo som si tam ja pokúpila...

Hm, aj sem by sa hodil ten citát, čo si napísala k môjmu zážitku
milá Janazjarku, že: "kto sa sám zo seba nevie smiať... veď vieš.
Páči sa mi ako píšeš, si dobrá konkurencia:-)))))

@sairaam tak vieš čo ? Tak som ti teda okomentovala aj tie haluške na miske nak je sranda ta ňe ?

@jani pripomenula si mi detstvo, my sme tiež bývali na námesti a obchádzanie obchodov bol môj denný rituál,mala som prehľad ako nikto,mama len krútila hlavou "po kom to decko je?" Dokonca som chodila aj pomáhať do obchodov a hlavne do trafiky jednej tete, tá ma nechala aj vydávať peniaze, ale fascinovala ma tá vôňa tabaku a potom keď som bola dospeláčka mama mi veľakrát vykričala, keď som fajčila "ja so to vedela" preto si furt bola nasáčkovaná ako decko v tej trafike. No a napodiv sveta teraz obchody priam neznášam.

Do potravím a mliekárne som chodila z príkazu, tak som si vždy drančala aspoň na šumienku za dvadsatpäť halierov, alebo cukrík Sisi, čo nám predávali na kusy za dvadsať halierov. Z ostatných ma zaujímalo železiarstvo spojené s elektrom, hlavne pre rôzne elektrospotrebiče, tými som bola fascinovaná. Ale najmilovanejším obchodom bola trafika (ahoj Tinca), ktorá bola strategicky umiestnená neďaleko nášho domu a tesne vedľa detského ihriska. Pôvodne ma tam posielali po noviny, časopisy, cigarety (vtedy ich predali aj deťom) a to nemali robiť. Bolo tam toľko krásnych krabičiek, papierových s cigaretami, zápalkových, ale najviac sa mi páčili cigary a cigarové kovové krabičky. Pani trafikantka mi ich dovolila brať do rúk (mama pracovala na podnikovom riaditeľstve, preto bola taká ústretová) a mne pripadali ako najkrajšie hračky. To som mala asi päť rokov a práve som sa naučila čítať. A až potom to bol ten pravý raj: Roháč, Dikobraz, časopisy a noviny Pravda (tú mimochodom čítam celý život až doteraz). Jediné, čo ma nezaujímalo, boli detské časopisy, pripadali trápne a mala som dojem, že si redakcia myslí, že deti sú blbé. Môj denný rituál sa narušil až 1.septembrom a prvou triedou. Nechápala som na čo ma tam nútia chodiť, čítať, písať a počítať som dávno vedela a kvôli takej hlúposti ma pripravili o krásne dopoludnia medzi tabakom.

janka je to super a pekné spomienky, napíš ďalšie ... :))

janazjarku - krásne:) , s tebou si stretávku viem predstaviť:)) - mliečko vo fľaškách si veru pamätám, aj jogurtíky:)
O tej hudbe v obchoďákoch veru viem, sú to dobrí fiškusi, vedia, ako na nás! Minule som si to v obchode schválne všimla, čo hrajú - pomalá skladba, pri ktorej mal človek chuť len tak " se ploužit" s vozíkom popri regáloch. Predstavila som si, ako by to pôsobilo na mňa, keby spustili rezkú pesničku - to by ma vyslovene poháňalo:) Takže som si to odskúšala sama na sebe:)
Veľmi rada si čítam vaše príspevky - aj Vaš, Sovka - je to super, zaspomínať si. Pedro žuvačky, Vitacit, Ohník...:))
Tiež som mala ten pocit v prvej triede, kde som namiesto učiteľky musela deťom čitať rozprávky v družine....a na hodinách som sa rozčuľovala, ako to tie decká čítajú...:)))

...ak môžem budem pokračovať. Veľmi rada som vstávala aj o piatej ráno a išla som mame kúpiť mlieko a to som ešte nemala 6 rokov, ostalo mi to pokiaľ som nezačala robiť v potravinách. Ale tie krásne voňavé rána na bicykly a vôňa čapovaného mlieka do konvičky a dobré lekvárové šátočky, ktoré sa rozplývali na jazyku, tak to cítim ešte aj teraz.

@janka , kto je v tvojej spolocnosti ani nemoze snadno zostarnut. Ved smiech nam predlzuje zivot (napisala som to spravne "predlzuje")? Ucisa spravnu slovencinu. Clovek sa musi smiat len zacne citat tvoje slova. Pis casto! Ja mam vela zazitkov, len neviema ko to spravne napisat.

@kuchticka však o to ide , aby sme boli stále duchom mladé nie ? Mala som jednu kolegyňu , ktorá prišla ku mne do kancelárie sadla si a povedala :"No rozprávaj!" a reku čo? Ona, to jedno hlavne niečo rozprávaj :-D Ďaľšia jedna taká jedovitá vedúca mi cez zuby precedila : "Teba je ľahko nájsť, lebo ak sa odniekiaľ ozýva smiech tak tam si určite prítomná !" Bolo to v časoch hromadného prepúšťania a ľuďom skôr smiech zamrzal na perách..Keď sa mi za deň podarí rozosmiať aspoň troch ľudí tak večer zaspávam s pocitom dobre vykonanej práce :-)

Janka - a bodaj by takých ľudí, ako si Ty bolo na svete čo najviac!

Nemáš ty za muža neznámeho brata môjho manžela? Aj ten veľmo miluje obchody a vždy to tak zaonačí... akože poď na kávu do nákupného centra... aby do Tesva alebo Hypernovy, alebo Kauflandu (nehovoriac o Baumaxe, Hornbachu a všetkých šróbikových kráľovstvách) mohol aspoň nakuknúť (rozumej pobudnúť tam minimálne hodinu)...