Ahoj, Bobčo, krasavec moj prudkomudry.
take ako si mi poslal poznam vo verzii: neexistuju skarede zeny, len my malo pijeme! :-))
vcera som ti slubila prehovorit par (cha-cha) slov o prerabke kupelne. takze,
pribeh o kupelni.
mala som v byte kupelnu klasickeho tvaru. obdlznik, na dlhej stene vana, na kratkej stene umyvadlo, oproti vani v kute dvere. tie boli mimoriadne sikovne urobene, pretoze sa privierali do 45° uhla a kolmo na kupelnu bol (vsak aj je) hajzlik. a obidvoje dvere sa otvarali von, takze aj obycajnemu cloveku, nielen tak sikovnemu ako som ja, sa bezne stavalo, ze sa proste zasekol. z hajzla sa vyliezt dalo, z kupelne nie. takze prva zmena bola, ze som operativne vyhodila kupelnove dvere, ktore sa mi aj tak zdaju byt zbytocnostou. voci dveram, najma zavretym, mam vo vseobecnosti silnu averziu. miesto dveri som usila roletu z uhladneho tenkeho pasikaveho a aj inac vhodneho materialu, ktoru si stahovali aj tak iba prilezitostne a hanblive navstevy. na flamoch, ktore sa u nas poriadavali sa totizto hanblivi ludia nevyskytovali. neskor, ked som zistila, ze prat na 5 ludi v pracke zvanej virena bez odstredivky je trochu namahave som sa rozhodla, ze chcem automaticku pracku. ale kam s nou? do kuchyne nie. na chodbe s odtokom do wc nie. jedina schodna cesta pre mna bola prerobit kupelnu a dat ju tam. pracku. kedysi mi kolega hovoril, ze len idiot si preraba v byte kupelnu. a ja som mu neverila. predtym. potom uz hej, ale bolo neskoro. ono to totizto bolo v 1991! ja som si vymyslela, ze chcem kratku vanu, aby som ju v tej kupelni mohla o 90°otocit. len tak by sa tam zmestila pracka. najprv sme zakupili pracku. pamatas, ako to bolo. kupit bolo treba vtedy, ked si dostal. pracka sa usidlila v obyvacke a zacala zapustat korene. ja som zacala zhanat vanu. intenzivne. po celej republike (csfr, ci co to este vtedy bolo). znami na to spominaju ako na obdobie, ked som ich nezdravila ahoj ale "nevies, kde zozeniem kratku vanu?" bolo to mile. a znacne zdlhave. po case som pracku (este bola v krabici) prehodila obrusom a ona mile zapadla do scenerie obyvacej izby. asi po polroku som uplnou nahodou v jednom zapadnutom ale sukromnom obchode nasla vanu. taliansku. kratku. netypizovanu na nase pomery. liatinovu. s tvarovanym dnom. a tmavohnedu. a jednu-jedinu, takze si nenavyberas. zakupila, priviezla a hore dnom ulozila do obyvacky vedla pracky. ved nech si na seba zvykaju, aspon sa neskor nebudu v kupelni vadit. kamarat robil u sukromnika, ktory predaval obkladacky. tak reku, lubosi, naval vzorkovnik, ideme vyberat. vybrala som si pekne, mramorovane, svetlobezove obkladacky 30x30. druhu triedu a vela, z ktorej mi dotycny vytriedil prvu triedu a pozadovane mnozstvo. nenadarmo sa k nam chodil - stary mladencisko - stravovat! nech sa predvedie. aj tie skoncili v obyvacke. az potom som mohla oslovit inych znamych, ze ideme na to. teda robit kupelnu. spravila som casovy harmonogram, ktory aj tak bol na figu, zavelila, co treba urobit, zbalila deti a odisla na tyzden smerom prec. ked som sa vratila, naivne dufajuc, ze muz dokazal tu kupelnu ustrazit a uz bude hotova, skoro ma prdlo. miesto kupelne bola jedna komplet vyburana diera a v nej nic. v obyvacke vsetko. tak ako predtym. vypila som zvysok ginu zabudnuty v chladnicke a uchranila som sa tak od smrti slaktrafenim. potom som zacala vsetkych majstrov, ktori mi neprozretelne slubili pomoc v ramci svojich vyucnych listov a zarobkovych cinnosti obhanat takym tempom, ze niektori ma aj zdravit prestali. na cas. rozumies, mala som tri relativne male, cize znacne vodospotrebne deti a ja som potrafena (okrem ineho) fobiou cistoty tela, takze som schopna sprchovat sa aj patkrat denne. o umyvani zubov nehovorim, minikefku nosim v kabelke. a v kupelni ani kvapka. co kvapka, suchom popraskany beton tam bol! ale po vyburani vsetkeho som s udivom zistila, ze kupelna je takmer stvorcova! a bleskovo sa zacalo makat. bola som vtedy kvoli synovi doma, takze nikto nemal sancu skryt sa alebo zatajit! kazdeho som nasla, vytiahla spod zeme ci od frajerky. slubil si, tak rob! :-)) kto ma este dobre nepoznal a myslel si ze som slusna, ticha, zdvorila, no proste taka ako vyzeram, rychlo zistil, ze sa prudko mylil! a okrem toho, ze vyzeram seriozne ako pani skolni inspektorova (cely zivot z toho tazim!), mam mimoriadny slovnik. nadavat viem v niekolkych jazykoch, kosato, sirokospektralne a kvetneto, so zjavnym zmyslom pre metaforu. v kupelni to hucalo. hucali majstri, hucala som ja na majstrov. obyvacka sa zacala vyprazdnovat a zvacsovat. este bolo napinave medziobdobie, kedy vana stala na tehlach a v lufte, lebo bola neobmurovana, takze ked sa niekto kupal, iny mu musel vanu podopierat, ale zial, vtedy sa u nas ziadna navsteva nevyskytla. skoda. poslednym krokom bolo slavnostne instalovanie predmetnej pracky. ta ti mi normalne chvilu v tej obyvke aj chybala, tak som si tam na nu zvykla. :-)))) potom zacali chodit vsetci susedia, lebo sme boli prvi, kto nieco prerabal a vsetci pospolito vzdychali, lebo cele schodiste malo obdlznikovu kupelnu, len ja stvorcovu. a v nej neobvyklu vanu, umyvadlo a este aj pracku! bola som hviezda!
ozaj, hovorim prerabali SME a zhanala SOM. to bolo tak: nieco som vymyslela, muz to odsuhlasil a pripadne sa spolupodielal na tej najlahsej praci, aj to iba 1-2x. potom som uz mala vsetko na krku, pod heslom „ved ty si to chcela“. ja som nechcela, aby nieco robil, ale aspon pozhanat majstrov, a tak. ved to robili takmer vsetko znami. nie. ked niekto prisiel a ja som nahodou nebola doma, tak sa s dotycnym opil alebo presedeli kym som neprisla. a take drobne prace ako napr. novy rozvod elektriny v tej kupelni, to som si rovno robila sama. on vsetko dokazal vyriesit vyhlasenim "ved vies, ze to neviem"! nebola to pravda, bola to len lenivost ale rezignovala som. uz teda chapes, preco som onehdy tvrdila, ze ja chlapa potrebujem iba na robenie deti a na ... pretoze vsetko ostatne si dokazem urobit a obstarat sama.
Maj sa ako chces ale podla moznosti radsej dobre. jana
uz sa tesim na tu kuchynu ;)
No a s prerábkami máme skúsenosť dlhé roky, je na ne vyhradený mesiac v roku - august, či je to maľovanie, pokládka podlahy a iné. Potom mám " leháro " od veľkého riadenia na celý rok.
@rea1 - vždy si rada prečítam Tvoje príspevky, lebo mnohé sa podobajú i tomu u nás.
V treťom týždni nášho pobytu začali byť zaťove správy mierne nezrozumiteľné, napriek tomu, že je to inteligentný chlapec.
Deň pred odchodom nám zavolal, že vnučky sa nás už nemôžu dočkať, lebo nás milujú a tri týždne nás nevideli a najlepšie by bolo, aby sme po návrate z kúpeľov prišli rovno k nim a zostali pár dní, nech si nás vnučky užijú. To som už cítila čerta, takže z cesty rovno do bytu. Vaňa ešte ani donesená, WC síce áno, ale len položené, nefuknčné, v strede obývačky na parketách igelit a zvyšky malty, ktorú zarábali priamo tam, lebo veď je to bola najväčšia izba v byte. Tak sme šli prejavovať lásku vnučkám a áno, aj zaťovi, robil čo mohol.
Dorobili, vrátili sme sa tam a nestačila som žasnúť, že susedia z pol sídliska ma zastavovali a chválili, ako dobre som to vymyslela, že som kus chodby pripojila ku kúpeľni, aká je pekná, priestranná, aké pekné sú obklady a ako priestor kúpeľne o chodieb opticky rozširuje šikmo položená dlažba........
Vysvitlo, že páni majstri každý deň ráno vyvesili vchodové dvere a späť ich nasadili večer pred odchodom, čo im majú zavadzať. Občas odišli pre materiál, občas sa najesť a po našom byte korzovalo celé sídlisko. Dodnes nechápem, že nič nezmizlo.
A zlatým klincom bolo, že asi po pol roku sme zistili, že elektrinu prerobili len v kúpeľni, kuchyni, obývačke a na chodbách, troch spální sa ani nedotkli, lebo "panyčka, šak ste tam mal šecky veci a chodzilo tu moc ludzí, tak sme to len zamkly"!
Odvtedy na nič (a to rekonštrukcia chalupy je tretia stavba, ktorú odvtedy realizujeme) firmu nepotrebujeme. Len živnostníkov, každého na konkrétnu robotu, ktorú zvláda a pekne na nich dozerať, aby všetko bolo ako má byť.
Vyučený strojný zámočník, pivní kamaráti od murára až po upratovača, ale keď bolo treba zavesiť obraz na stenu, tak som siahla do mojich šijacích potrieb, ustrihla kúsok suchého zipsu a sekunďákom prilepila na stenu. Nielenže ten môj mal neskutočný bordel vo vercajchu a radšej vždy išiel kúpiť novú súčiastku kým niečo našiel, ale znervóznil celú rodinu otázkami typu: nevideli ste niekto kladivo, kto mi zobral šroubovák, tu som mal ešte včera kliešte ..... a podobne. To sa ešte len chystal a už som mala nervy na dranc. No a na chalupe? Keby že sme nemali okolo seba šikovných dôchodcov, ktorým sme dali kľúče a cez týždeň makali za stovečku. Hororr bol keď sme mali nahadzovať brizolit, to sme sa niekoľkokrát pohádali, predávali chalupu, čakali dva roky .....
Až raz som to spomenula tiež jednému dôchodcovi, ten skočil domov pre taký ručný mlynček kde sa dal rozrobený brizolit, dedko sa naširoko rozkročil aby mal pevnú ruku a začal mlieť - obhádzal dom brizolitom s tým mlynčekom kým si muž stačil dať "U koňa" jednu orosenú dvanástku.
Vtedy som tiež nevydržala a vypustila okrídlenú vetu: keby som sa vedela sama po .....ť, tak ťa fakt nepotrebujem!
Moj manzel mal ,,zlate ruky", vedel urobit vsetko.V domacnosti stihal vsetky denne prace a pokazene veci alebo reparatury boli jeho parketou.Zariadil nas spolocny byt, kupil zaclony, doplnky....A zrazu zomrel a ja som sa prestahovala do noveho bytu, ktory som si chcela zariadit podla svojej predstavy.
Pouzivanie sporaka mi vysvetlila suseda, tak isto aj pouzivanie umyvacky riadu, sused zapojil televizor, pocitac a aj pracku. Podarilo sa mi vyvrtat jednu dieru do steny ale po hodine obraz aj s klincom padol dolu a tak odvtedy nova vrtacka lezi na polici v komore. Nabytok ktory som vlastnila,som darovala , lebo ho nemal kto poskladat a radsej som kupila novy, kde bolo v cene zahrnute aj zmontovanie. Praskla stena v izbe, a tak na radu kolegyne som ju chcela zaspachtlovat! Nooo, podarilo sa, ale vyzera to dost neesteticky. Ale som optimisticka, na buduci rok si objednam maliara. Takze takto bojujem s mojim bytom a preto obdivujem vas vsetky, ktore toto dokazete zvladat lavou rukou...s pozdravom Anenka