Jakub

zajomato - fotkaZajomato 6. septembra 2017 o 07:38

Stalo sa to tak dávno, že sa na to už nikto nepamätá. Len v jednom tmavom zaprášenom kúte čosi odrazilo slnečný lúč a rozsvietilo myšlienku. Ale stalo sa, že malý chlapec Jakub býval v malom domčeku pod horami ďaleko od dediny. Len málokedy prešiel tadiaľ nejaký človek. Každé ráno sa chodieval poumývať k potôčiku v ktorom veselo žblnkala a poskakovala zdravá voda. Potôčik vyvieral vysoko v horách a kľukatil sa popod jediným oknom na Jakubovom domčeku. Nabral do dlaní sviežej vody a napil sa. Pobral sa do lesa aby si našiel niečo pod zub. Popri chodníku vo vysokej tráve rástlo mnoho voňavých kvetov a lietali pestrofarebné motýle. V korunách stromov vyspevovali vtáci. Po chvíli prišiel pod vysokú stráň kde rástlo malinčie. Najedol sa sladkých a voňavých malín. Hore pod jedľami si nazbieral čučoriedky Keď sa naťahoval za modrými zarosenými bobuľkami zbadal pod kameňom hada. Bol malý a tenký ako prst. Jakub k nemu priložil ruku a hadík mu vliezol do dlane. Stočil sa a pozeral na Jakuba žltými očkami, akoby mu ten chcel niečo povedať. Jakub si čupol a nadvihol kameň. Oslepil ho slnečný lúč, ktorý sa odrážal od zlatej mince. Zdvihol ju a strčil do vrecka. Od teraz už Jakub nebol sám. Jakub vzal hada so sebou a ostali spolu. Had chytal myši a robil Jakubovi spoločnosť. Prišla jeseň, prešla aj zima a do jari z hadíka vyrástol poriadny hadisko. Raz do mesiaca chodili spolu ku kameňu a vždy tam bola zlatá minca. Bolo im veselo a dobre sa im vodilo. V sobotu bol v meste jarmok a Jakub sa svojho hada opýtal či tam má ísť. Had mu pohybom hlavy dal súhlas. Jakub si obliekol čistú košeľu, otočil si hada okolo krku, do dlane sa mu už nezmestil a šli spolu na jarmok. Na jarmoku bolo rušno. Každý ponúkal svoj tovar a dohadovali sa s kupujúcimi o cene. Hádali sa a vykrikovali. Jakub so svojim hadom vzbudil okamžitú pozornosť a záujem trhovníkov. Niektorí sa okúňali a frflali, ženy pišťali a schovávali sa za chrbty svojich chlapov ale deti obkľúčili Jakuba a dotýkali sa hada. S prekvapením zistili, že nie je studený ani slizký ale že jeho šupinaté telo je mäkké a poddajné. Potom sa osmelili aj dospelí a dávali mu za možnosť pohladiť hada drobné mince. Jakub si potom mohol nakúpiť čo potreboval. Keď sa blížilo poludnie pristavil sa pri ňom dobre oblečený urodzený pán a opýtal sa Jakuba, či mu svojho hada nepredá. Jakub sa pritúlil k hadovi akoby sa svojho hada čosi pýtal a pánovi prikývol. Neznámy pán si nechal naložiť hada do koča a odišiel nevedno kam. Jakub sa sám vrátil domov stále mysliac na svojho druha. Pán Moris býval na hrade vysoko na skalnatom brale. Hadovi dal zariadiť izbu vedľa svojej spálne. Lovil preňho lesnú zver a v noci si ho brával do postele. O polnoci z hadej kože vystúpila neobyčajne krásna žena a tancovali až do svitania. Tak sa to dialo do jedného roka. V jedno ráno Jakub otvoril dvere na svojom domčeku a stŕpol. Na prahu dverí bol položený košík a v ňom zavité dieťa. Jakub zašiel do hory na miesto kde pred časom našiel hadíka a pod kameňom ležalo zlaté vajce. Vzal ho domov, rozbil ho a nakŕmil ním dieťa. Zlaté škrupiny nosil kováčovi do dielne, ktorý z nich odlial zlaté mince. Dieťa rástlo ako z vody, Všetko dobre dopadlo. Keď dieťa dorástlo bola svadba na ktorej sa podávali jedlá pripravené podľa VARECHY.
Komentáre k článku:
  • kukulienka71 - fotkaKukulienka71 7. septembra 2017 o 13:16

    Ďakujem za pekné čítanie a teším sa na pokračovanie. Aj na tvojich receptoch vidno, že máš umelecké cítenie. Jednoduché a predsa bohaté, práve preto sa mi páči tvoja tvorba:-)
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarRadost 7. septembra 2017 o 13:27

    ...niečo podobné si na starobu vychutnávam..až na toho hada-trpím strachom už pri pohľade v teráriu..:-)teda ani poklad mincový som nenašla..ale pokoj a radosť áno..v lone hôr..s ľuďmi len vtedy-kedy chcem..aj s tými,o ktorých stojím..príroda má svoje zákony-ich prijatím a poznaním človeka nezaskočí..
    ale ľudia..??..zaskočia ZLOM nečakaným..
    pokračuj..
    @zareaguj
  • mitzy - fotkaMitzy 7. septembra 2017 o 13:34

    Vykreslil a navodil si atmosferu lesa velmi prijemne. V lete sme boli tiez dva tyzdne v lese, kam planujeme nadalej chodit cez cely rok. Clovek tam zisti, kolko malo potrebuje k stastiu a k zivotu.
    @zareaguj
  • evanaaa - fotkaEvanaaa 8. septembra 2017 o 20:59

    Pekná rozprávka, tak trochu som sa do nej "vžila", len sa mi nepáčilo, že Jakub hada predal, boli mu peniaze prednejšie? Alebo možno nevedel, že sa v noci mení na ženu? Ale prečo sa premenil pri tom pánovi, a nie aj pri Jakubovi, ktorý sa o neho staral? Ináč by som ukončila rozprávku, s lepším koncom......ale fantázia ti pracovala naplno, len píš aj ďalej, nech je to tu pestrejšie.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 10. septembra 2017 o 20:46

    Perfektná rozprávka. Aj ja si vymýšľam podobné a z viacerých urobím jednu. Niekedy sa až sama čudujem, čo som si to vymyslela. Aj naši novodobí autori to tak robia, veľmi sa mi páčia najmä rozprávky pána Feldeka.
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 13. septembra 2017 o 22:07

    Nemám rada hady! Viackrát sa mi stalo, že som si tak bezstarostne kráčala s kopou vypranej bielizne a pri dverách domu zbadala užovku. Zrevala som tak strašne, že môj manžel si myslel, že ma uhryzla. Minulý rok to bola dokonca vretenica. Bola dlhá cez šírku celého prahu. Ležala pod rohožkou, keď som zametala ani sa nepohla. Syn ju nabral na lopatu a hodil do vysokej trávy na konci záhrady. Záhradu sused pokosil a tohto leta bol pokoj, až včera mi suseda oznámila, že na ceste leží zabitý had. Autá ho asi namotali na pneumatiku, lebo večer tam už nebol. Darmo rozhlas hlási, aby si záhrady ľudia kosili.
    @zareaguj


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist