Jako sme sa s dzetkom

"Počasí nám vyšlo pěkné, aj v Londýne aj u nás..." :) Dakujem za rozveselenie, tetulka

Na tieto príbehy si vždy vyhradím čas, uvarím si kávičku a vychutnávam si ich čítanie. Vďaka za ne, robia nám krajšie dni :-D

@tetulka , dakujem za lahodiace čítanie, odreagujem sa, lebo sa musím sustrediť na prízvuk, ktorý tak velmi rada počujem a čítam

straasne milene citanie,chvilu mi to trva,kym sa cez zahoractinu preluskam,ale presne tak to ma byt,ma to ohromny vtip a smrnc a kludne toho moze byt aj viac:-)vyborne si oddychnem pri takomto citanicku

Zdravím ca, kmotričko!:)))
Tak veru, došlo to smutné období - cinteríny nám opeknejú, svíčky to tam trochu ohrejú, ale na duši ostane nejako smutno.
aj já sem bola fčéra trochu obrídzit šecky tý smutné místečka. A čím dál - každým rokem smutno konštatujem, že uš tej rodzuiny je vác za tým smutným plotem, jak tutok venku. Vypulírovala sem hrobeček tatenov, privázala sem k pomnýčku posledné štyri ružičky ze záhratky, jako to robívam už celé roky, tý posledné patrá jemu. A na jar tý prvé též, tato mal ruže rád, vedzel ich aj ščepit, ludé ho volávali, a on rád išol každému.
Potom sem sa vybrala hore vŕškem k mojím svokrovcom, babena s dzetkem na mna smutno kukali ze zarámovaného "okénka", a pokaždé, jak sem sa zohla a kopkala tú černú zem, ždycky sem sa stretla z jejich očama- a jak sa tam aj usmívajú trošku, jako kebych čítala babke z očú:Nále, Ančika, volako sa tažko dvíhaš....veru, veru, už aj ty víš o čem je ten život...
Tento rok sem prvýkrát stretla našich "susedof z vedlajšého hrobu", on a ona to tam drhli, omývali, zametali...A jak sme si tam šeci robili to svoje, tak susedka - ešče dzifča v rozpuku mi povedzela: Susedka, keby ste potrebovala metličku, zeberte si, máme tu šecko, aj nožnyčky...
A tak sa začala naša debatka. A to poznáš, veru mi to aj dobre padlo. A tak slovo dalo slovo, a vyprávali zme sa, jako keby zme sa poznali celé roky.
A reč sa točilo okolo čelyčeho, čo sa týka, hrobu,svíček, kvecinek, metlyček, krhlyček...
Any nevím jako, sem sa ich opýtala, jestli kukávajú tú ružovú ordynáciju. Mladá pritakávala z hlavu, že šak istotne, že to rada kuká.
A tak sem sa jej opýtala, jestli si pamatá tý scénky pri hrobe. susedka mi hnet povedzela, že kukala a istotne to moselo byt negdze blýzko naších hrobečku, lebo poznala to okolí. Reku, kuknyte sa na naš hrob - to je on. Markíza si ho nekolkokrát požičala na nakrúcaný.
Trošku sme sa na tem zasmáli, lebo jej hovorím, jak sem sa stretla nakonec s Milku Vašáryčku a jak sme si pod tým velkým gaštanem dobre povyprávali. Reku, any sem nevedzela, jaká je to fajn baba, jako keby zme sa poznaly už dlho. Ale šak jakož, na padesát percent to aj tak je, šak já ju poznám "od malyčka",.
Reku, ket si tak prectavujem tú moju svekrušku, jak ona bývavala žárlyvá na dzetka jak čert, jako tam negdze na tem druhem svece kuká dole a strašlyvo sa jeduje na dzetka a neodpuscí si poznámku: "Ná očúvaj, dzedo, a čo si ty mal s tú Vašáryčku, ha? Ket ci nosí na hrop parádne kveciny a kukny na tý svíčky, kolko ich je!!!"
No, čo ci povím,nekedy sa aj na cinteri dá trošku zasmát, aj ket cez slzy.
A já si myslým, že takto by zme si maly pospomínat na šeckých, kerý už "vedzá o čem ten život bol", tak já idem - kurňa, aj my smutno došlo, ket to takto píšem, ale čo už....

... život ide ďalej...

Pekné čítanie, treba sa troška niekedy aj zastaviť, žijeme veľmi hekticky.
Je dobré, že je tento sviatok, ktorý nás prinúti zastaviť sa na chvíľu a spomenúť si na blízkych ktorí už nie sú medzi nami, ale zostali nám po nich vlastnoručne napísané ušmudlané recepty. A mnohí si aj v ďalekej cudzine dokážu celkom živo predstaviť jednoduché zariadenie babkinej alebo maminej kuchyne a úplne naživo ucítiť vôňu jedla alebo koláčov - tak vonia domov.

bože, ja som sa tak rozcítila, že v my som napísala tvrdé y, no pekne :)))

dnes píšete nejako veľmi smutne dievčence, až sa mi tlačia slzy do očí, ale presne ako píšete aj taký je život.

@tetulka ,má veľmi rada toto čítanie...pokračujte prosím!

čokoládka, to bude asi tými Dušičkami. Hoci sa spomína celý rok, v tieto dni je to intenzívnejšie.

@tetulka , ja som z tej slávnej svadby videla akurát tak pár záberov večer v telke (lebo ja som "prdúch" - pracujúci dúchodca). Ale pekne si to popísala, celkom si to viem predstaviť, len by si to mala preložiť a poslať do Londýna. Teta Beta už asi svadbu vystrájať nebude (keď sa ten Harryno k ničomu nemá), ale potomkom by bolo treba dať na vedomie, ako sa to robí. Veď aj na chudobnej svadbe sa zízačom pár koláčikov ušlo a ona by na to nemala, taká bohatá kráľovná? Nám sa sem tlačí cudzích zvykov neúrekom, tak potlač aj ty niečo od nás do sveta, nech sa naučia, čo sa patrí!

tetulka-keď vidím, že ste dali príspevok tak v dome zvolám: Tetulka píše! A nebudete veriť prvý dobehne môj manžel, potom po schodoch bežia moji 4 vnuci sadnú si okolo mňa a počúvajú ako čítam Vaše články. Krásne viete opisovať situácie. Len mohli by ste častejšie. Do čítania.

ďakujem obom za pekné čítanie, áno, je dušičkové obdobie, kedy si spomíname na blízkych a známych, ktorí už nie sú medzi nami, sme viac rozcítení ale ono sa to vyrovnáva zas pri stretaní známych, ktorí prídu na hroby raz za rok a zas sa len spomína...A prosím @Ara šidka a @Tetulka , len píšte, určite nielen ja sa pri čítaní vraciame do našich mladých čias a pripomíname si svojich blízkych aj takto...

len tak mimochodom - princ William už nemá mamku, tak nemohla byť rada, že "jedného má už usporádaného z krku“ :((

Najprf scem šeckým podakuvat, že ste si našli čas a prečítali toto moje písanýčko. Velice som ráda, ked nékoho troška rozveselím a poteším. A k príspevečku "mata3636" , no šak samozrejme vím, že princ Wiliam už vlastnú maminku nemál, ked sa ženýl.....ale preca tam bola jeho nevlastná -Camilka, zastupuvala tak tú jeho vlastnú, nebohú princeznú Dianu,/podla mójho skromného názoru/ a bolo tam kopec druhých materí.......a jako je na porádných svadbách zvykom, tak mamenkám tý slzičky tečú aj ftedy, ked pred oltárom nestojí akurát tá jejích ratolest....dokonca si pofnukajú nélen mamenky, ale aj tetyčky a aj nékerí "makkší " chlapi a za takétok slze sa veru nemosí nygdo hanbit, lebo to tak troška ge svadbe patrí....si myslím já.......ale Vy móžete mat aj inakšé názory, jááá sa preto veru hnevat nebudem...

Ná, kmotrička, šak to.... Jeden odénde z domu, íha - ale kolko sa ich po čase vracá!!!Fčéra boli naši mladí u nás, aj zme si pokecali a malá vnučka Danka, čo chodzí druhým rokem do školy nám povedzela, že čo a jako f škole, prej "mám príliš jednotiek a dve dvojky".

@tetulka s radostou som si to prečítala článok a zasmiala sa.Velmi rada mám to vaše nárečie. Budem sa tešiť,ked opat napíšete

Aj ja sa stále teším.

Kmotričko, arašidko, šak ta velice pekne pozdravujem a som ráda, že si sa mi tu prihovorila. Len sa ci mosím priznat, že za ten svet!!!! nevím prínd na to, jako sa to tutok dá odpovedat nekomu konkrétne. Jako napríklad kebych scela néčo povedat tebe, alebo "sofke", alebo "fiby".... Nááá očúvaj, šak neporadzila by si mi, ked jááá som už ráz také motovidlo? Stačilo by mi navignút de mám kliknúút , šak jednák by mi to "zaplo".....Dakujem ci dopredku za ochotu a šecko dobré ci vinšujem....

Kmotrička, tutok je to tak, že ma pekne oslof, tutok to nejde tak, jako indze. Alespon já sem na to nedošla.
Tak jako? Já strašne "najedzeno". Dnes sem to trošku prepískla, boli zme v Prešporku, trošku sme porajzovali ulycama a medzi tým zme tak vyhladli, že zme sa stavili u nás v jednej chutnej reštike, dze majú takých dobrých kucháru, že nemóžeš obejít bez teho, že by si nevylézla tri schotky hore ge dverám a nedala si nečo na pohladzený duše.
Volá sa to Pohostenie u strýca Laja. A tak po dlhej dobe zme si rozkázali tatársky biftek - no čo ci budem vyprávat - šecko zme zedli, ešče aj tý cesneky sem pochrúmala. Jaký já sem mala neskaj apetít! Potom nám kellnerko Joško donésel pohár vínka - šak mi to len dobre padlo. Chudák dzetko, zase bol potrestaný, lebo šak zme boli autýčkem, a négdo to mosel dokarovat domo f porádku. Tak si dal to smíšne pivečko, od kerého si síce dobre odgrneš, ale nenafúkaš, aj keby si si opraty potrhal.
No a tak ešče fčul si tú krásnu chvílku premítam v mojej hlave, čujem to krásne chrumkány pečeného chlebíčka a čo ci povím - smrdzím od cesneku furt jak po obedze.
Po dhej dobe sem si tročka vyhodzila zpod kopyta, lebo už semmala od tých šípek červeno pred očama. Ešče ket aj oči zavrem, šadze vidzím červené, červené....tak užnáš, že pohár "bíleho" bol jako vyslobodzeny.
Hnet sa mi bude zajtra lachčí "šmirglovat" , ešče že tých šípek už nemám za tri vagóny, enem za jedny táčky.a furt ich je v chotári dost! Aš mi je to od srcca lúto, že tam ostanú, chudátka moje, a zschnú tam bez fšimnucá. Jaaaaj, vera, keby ludé vedzeli, kolko teho dobrého kolem nych na nych čeká a ludom to nyšt nepoví.
A jaké je to zdravé a veru aj chutné. A tak šmirglujeme a lifrujeme a umývame kýble. Ale povím ci tak, šecky červené sem zrušila, používam enem žlté, modré,bíle a zelené. Aspon si oči trochu odpočinú od červenej. No ale šak uš mi to končí, konečne si dám chalupu do porádku, vyluftujem, poperem, vercajch odložím a vytáhnem na svetlo božé formy na oplátky. Ej, kmotrička, už aj ty chystáš pomaly cuker, vanylku, včelý vosk? To zas budeme vyvonávat- až do Vánoc! Po Vánocach, ket už aj tento vercajch zazimujem, hádaj čo dónde na radu! Jak to ty neuhádneš,any ci nezradzím, že vajíčka s dzírkama! Fčéra sem čosik kutala v kasne a oči mi padly na šnúrky, mašlyčky,čipečky"! Jáááááááj, šak sa dočkám!Ale, jak ca poznám, ty si tý šnúrečky any neschovala? Dobre hovorím? Alebo nehovorím dobre? Priznaj barvu!
No, kmotrička, čekám , čo mi napíšeš. Já idem ustlat, tento týden spávam sama, mamenka scela ícit domo, tak zme ju odvézly aj s provijantem na týden, a cez den si telefonujeme, že jako a tak.
Normálne mi chýbajú tý napínavé nočné príhody.
Pred pár dnama , no čo si povím, spím jak babatko a naráz ci ma negdo džugá, šušká mi do ucha, že Anči, Ančikaaa, kolko je hodzín.
Otvorím napúl oči a to ci moja maci. Reku, bapko, já tvoju škoricu, a načo ci to je dobre vedzet, šak ket sceš ít pišat, ic....
A naraz si bapka buchne do čela, že já sprostá, šak neskaj nemosím íst do roboty.....
No, aš potém sem kukla na hodziny a bolo ráno pet! Bapka si bola cvrknút, lehla a spala, mne to uš neišlo!
Jáj, kmotra moja - aj o tem je život, že?

@tetulka , ako píše @arasidka odpovedať konkrétnej osobe tu nejde, ale stačí stlačiť na klávesnici ctrl+alt+v, alebo alt gr+v a bez medzery napísať meno komu je odpoveď adresovaná. Dotyčná osoba bude vedieť, že odpoveď je určená jej. Len háčik je v tom, že odkaz si prečítame aj my ostatní :o))). Takže len píšte, už a tešíme na milé príbehy a komentáre.

Matata, a možno, keby so súhlasom dotyčnej osoby, ktorej chce napísať, redakcia tetule zaslala emai , tak by to šlo.l

@arasidka to by možno šlo, ale bolo by to asi príliš komplikované. Hlavne pre redakciu. Jednoduchšie asi bude vložiť si do svojho profilu e-mail, a skontaktovať sa navzájom súkromne. Ale tak by sme ostatní prišli o množstvo milého čítaníčka. Priznám sa bez mučenia, že sa teším nielen na recepty, ale hlavne na všetky nové zážitky, diskusie a komentáre. Asi som závislá...

Keď som videla autorku príbehu, hneď som sa rozveselila. To vaše písanie, milé "Západnárky" nemá chybu . Život nám naozaj prináša zmes smútku aj radosti, len to treba skĺbiť do správneho pomeru!
Tak píšte, možno najbližšie o tom, ako pečiete oblátky- to ja nepoznám!

Garanco, premýšľam, ako si k tomu nicku prišla a furt mi niečo hovorí,že niektoré z tvojích vnúčeniec miesto Granco kakao vravelo "Garanco". :)))Tak ako moja dcéra miesto pavúka mala "puvacinu" a miesto okuliarov "kukalále".
Nepamätám si veľmi starého otca môjho muža, ale občas si naňho, beťára, spomenieme. Ten to vedel nádherne sklbiť. V malom mestečku sa všetci poznali navzájom a tak ako dnes, aj vtedy sa umieralo. A tak na pohreb chodili všetci - celá ulica, pol mestečka. A pohreb sa konal v dome zosnulého - na dvore. Odtiaľ sa ťahala čierna štrúdľa celým mestom, musela prejsť cez tzv.Mŕtvu uličku, aby tak vzdali hold každému nebohému občanovi mestečka a tak ho odprevadili na poslednej ceste. Na čele išla miestna dychovka, smutne vyhrávala smútočný pochod a ľudia postávali pri chodníku, prežehnávali sa, chlapi sňali klobúky, či čiapky z hlavy a tak sa zúčastnili tejto smutnej udalosti aj tí, ktorí na pohreb neišli, alebo toho človeka ani nepoznali.
A tento mužov dzedko Janko, ten bol známy tým, že keď pohreb skončil a chlapi sa zišli v tej svojej krčmičke, že by ešte trochu na kamaráta zaspomínali, tak dzedko Janko povedzeli: Na, šak uš sme ho pochovali a fčuleky si zaspívajme.... A začal svojím jasným hlasom tradičnú prvú: Zahučali hory, zahučali lesy....

@arasidka , kmotricko a ostatne dzifcence, dakujem za ochotu mi napovedat, tak to idem vyskusat.....

Ná kmotra, kerého oného robíš f túto nočnú hodzinu ešče? Uš sme jako jedna. Dofčúlka sem sa hrála na polušku - maké doprava, tvrdé doleva... A už je zaseky jeden hrnčisko plný. Neskaj sem "drátkovala" ty šípky... už mi ostalo len na nejakých padesát litrú. Normálne sa teším, že už končím. A jak si tak šuchocem hore - dole, rozmýšlam, rozmýšlam, spocené čelo utrem spakruky, napijem sa minerálky a hnet sem si spomenula, jak mi moja maci raz pri telke povedzela, ket kukala, jak sa ty naši gašparkofci f tem hnýzde osém častuvaly prenáramne , že ona prisamvačku šecky ty chlpy šípkové vysuší a dá do jedného pytlýka a pojde sa tam postavit hore na balkón a pomalyčky ich bude rozsýpat dole, nech ty naše hlavy pomazané aspon na jeden den dóndu na inačé myšlénky.
Reku, bapko, to by stálo aj za rok nepodmýnečne.

oprava: na Popolušku

@tetulka ešteeeeee...:-)))

a čo s tými šípkami robíte? v jeseni som si zopár nazbierala, ale ...vysušiť sa veľmi nedali...