...basom ci halenu, to boli časy :)))

:)))))))))))

@sairaam ...veru :)))

ale som sa pobavila v tento smutný upršaný deň:-)))

@marlenka88
to bol zámer :))) a inak, marlenka, že aká to je mňamka!

keď si ťa v tej kuchyni predstavím, no, bavím sa celkom úhľadne. a nákupy á la talianka museli byť tiež pozoruhodné. :-)))))))
ako hovorím - spomienky sú fasa vec.

@rea1
som zrobená prišla z dovolenky jak Justa, čo ju muž poslal do Čiech na repu a nedal jej peniaze na spiatočný lístok :)))

naozaj fajn článok a keď je takto pološero a slniečko sa na nás neusmieva,tak ty si nám rozjasnila dník a usmev vylúdila...dík :-))

@horalka66
Neni zač, ani som netušila, kolkých vás dnes pobavím :)))

sa rehocem.... A predstavujem si seba, ako v Hrvátiji - já sedím dolu pod oleandrom a moja polovička varí hore "fazulu a pod ní". A ako susedky z dojčerepubliky kukali , keď môj Al Rašid zakričal: Mami, dáš si kávičku?
Baby, aš sem sa zanho zanbila - reku - dzedko,dzedko, ony si asnaj myslá, že si pod papuču! A on to robil od srcca. No čo už s mojím chlapem, ket to je jeho najvačí kón!?!

Veru boli také časy, no a čo, síce čiastočne pri sporáku, ale bola dovolenka pri mori. Pobavila si ma, živo som si ťa predstavovala a tú tvoju family tiež.
A mimochodom, iste lepšia takáto dovolenka pri skromnosti, ako poslúchnuť do zblbnutia omieľanú ponuku nemenovanej banky, ktorá požičia každému a na hocičo , teda aj na dovolenku. Úplne úžasné, kto si z príjmu nenašetril, ten pôjde na dovolenku na dlh, úver preplatí o tretinu a bude ho splácať x rokov, takže to asi bude na dlhé roky posledná dovolenka a to už ani nehovorím o tom, že ešte doma bude musieť na sebe šetriť, lebo ak na dovolenku nenašetril, z čoho bude splácať?
Takže radšej pri sporáku, zakryjeme sa takou perinou, akú máme. A aspoň máte super spomienky.

@chilicocolate , tvoja dovolenka bola ako ta moje, tiez kazdy rok, iba na inom mieste a s tym rozdielom, ze ja som varila a prestierala jedlo v stane a pred stanom - sice velkym, dvojizbovym a skuchynkou medzi - ale bol to stan. Spominame na to vsetci s velkou hrdostou, ako sme oddovolenkovali v cudzine bez velkeho financneho nakladu. PRIMA, spomienky nadosmrti. Tvoj pribeh ma velmi pobavil. :-))))))

Načo toľko skromnosti v úvode, že "slabý odvar pisateľky" ? Píše ti to super, výborné čítanie, človek si vás živo predstaviť vie. Rozosmiala si a tak si spríjemnila dnešné upršané ráno a môj čas pri rannom čaji. ďakujem

presne tak, ako pise @kuchticka , som chodila na dovolenky s rodicmi. skoda 1000 MB, na streche nosic, na nosici velky batoh, v batohu vsetko. a podho do bulharska, do juhoslavie, dokonca sme takto boli v grecku a turecku. v roku 1971 prosim! velky stan s kuchynkou, v "spalni" nafukovacky a spacaky, v kuchynke dvojvaric na plynovej bombe, pred stanom rozkladaci stolik a platenne stolicky. varili sa nejake konzervy (masove gulky v koprovej omacke za 3.- káčées), nejake cestoviny, hrrrba cerstvej miestnej zeleniny a obcas vecera v blizkom "meste". a ked sa nam v jednom kempe zunovalo, zbalili sme fidlátka a islo se o dům dál. riady sa umyvali v lavori a spomienky na tie dovolenky su uzasne. v turecku sme boli, ked este neexistoval most cez bospor a na azijsku stranu istanbulu sme sa viezli trajektom cez dardanely. aj s tou nasou skodovčičkou, prezyvanou Zuza. a az vtedy som zistila, ze Trója vlastne nie je v grecku ale v turecku a odvtedy si to pamatam - mam dobru mnemotechnicku pomocku. :-))) ja nie som typ na dovolenky v hoteli. a rozhodne to nie je kvoli peniazom, len mam pocit, ze byvat v hoteli, chodit sa stravovat do restiky, vediet, ze ranajky su od-do, obed ci vecera tiez ... to mozem sediet doma vo vsetkom pohodli a na stravu chodit do blizkej vyvarovne. ja chcem na dovolenke robit nieco ine ako obvykle. :-))))

pekné spomienky, veru viacerí sme takto dovolenkovali, bolo to dávno auto Barborka doslúžilo, stan a vybavenie sme predali, deti vyrástli a nám zostali spomienky a fotografie.... ale potešilo ma vyjadrenie dcéry mami, veď bolo fajne ,stále sme sa niekde túlali, nikdy sme nesedeli len tak doma....pekne si to napísala..... :))

@mama3chlapov
preto na uvod skromnost, lebo som ani netusila, ze to takto podam, nikdy som nic nepisala :) a toto bolo take spontanne, rano vo volnej chvilke v praci...len som pisala a pisala a ked som dala ulozit, zrazu bol s toho dlhy pergamén :) dakujem vam dievcata za vsetky ohlasy...a nesmutme ze "dobre uz bolo" ... dobre este len bude! lebo musi :) pekny den vam :)

Haha!!!! Moja mamina si to oddrela každoročne pri stanovačke v Kováčovej plus manžel a štyri deti.

@rea1 a ty si mala nas stan, stolik, stolicky skladacie, dvojhorakovy varic a vetko to ostatne????? :-))))) Aka psina! vsetko ako u vas tak i u nas. A s akou radostou som varila pod stanom alebo pred stanom! Velmi pekne dovolenky

@rea1 a ten vak na streche auta, volali sme ho ZAHRADKA, manzel vlastnorucne vyrobil z nerezovych tenkych trubiciek, krasne sedel na streche a vozilo sa v nom vsetko stanovacie naradie. Iba oblecenie bolo v kufre auta. Na dovolenku som si predom doma pripravila a nasusila rezance do polievok, siroke rezance, fliacky, napiekla susenky sladke i slane, nakupila som maso v konzervach (iba same maso) a z toho som robila rozne jedla doplnovane cerstvou zeleninou kupenou na mieste pobytu. lepsie ako v restauracii, ked nevieme co nam tam naserviruju. Co sme usetrili na hoteloch a restauraciach zato sme mali na buduci rok dalsiu dovolenku v cudzine, alebo trebars na Duchonke, alebo pod hradom Beckov. Prima, prima .....

Ale baby - no to sme boli potom susedky: my tiež stan, propan-butan, skladačky a rozkladačky, tranzistor ..... a po celom Československu, sem-tam na Balaton a 1x v Juhoške. Decká zo všetkých stanov sa pozbiehali k mojim palacinkám pečeným na alumíniovej panvici a moje decká zasa išli k nim na bravčové vo vlastnej šťave z konzervy. Krásne zážitky, priateľstvá, posedenia. Náš trabant všetko odviezol, lacný benzín, nikto nám nikdy nič neukradol, neprizabil nás. Dnes by som sa bála stanovať v kempe že ma niekto zavraždí za 10 € aby mal na drogy...... Usadili sme sa až keď sme zdedili chalupu, ale to boli zasa iné zážitky a o inom.

Hubatá, nikdy som nestanovala, u nás to nebolo zvykom, keď sme boli ako deti, viacmenej sme chodili po celej republike, raz u jednej tety, potom u krstnej... A každý rok do pinďáku! Ej, nemôžem sa sťažovať, bolo to veselé a spomienky sú báječné. Potom, keď sme si založili rodinu, deti sa mi hrnuli na husto - jedno po druhom a nakoniec i tretie a predstava, že ich strčím do stanu, bola pre mňa nepredstaviteľná. Tak sme to riešili rôzne, len nie stanovačkou. A okrem iného, na výlety k moru v časoch mojej mladosti , nebolo dosť peňazí, zariaďovali sme sa, splácali pôžičku, manžel bol viac v práci, ako doma a víkendy patrili väčšinou mne a mojím trom deťom. Najstaršia cerena si často spomína, ako sme so sídliska vyrazili športovým kočíkom, dolu proviant a lopty, hore sedel najmladší a keď stredného boleli nohy, tak opierka išla dolu a posadila som tam aj jeho, chrbtom k tomu najmladšiemu. A keď plakala dcéra, že aj ona chce, tak starší zišiel dolu, cerena si sadla a na kolená dala najmladšieho a stredného syna som zapriahla ako koníčka a tak sme ťahali vozík poľnou cestou pod horu, kde bol tieň a trávička, tam sme strávili dve-tri hodiny, a cestou späť sa tak unavili, že boli šťastní, že sú v posteli. A najšťastnejšia som bola ja. Lepšie to bolo, keď sme si kúpili obstarožnú embéčku, to sme každý podvečer decká vzali so sebou do hory, a tam sa vybíjali z prebytočnej energie, a samozrejme, že suchá večera bola tam. A na tieto časy si spomínajú decká najradšej, bola to denná motivácia, a hlavne, schuti sa v prírode najedli. Zvláštne, boli sme aj na dovolenke pri mori, ale na to si síce spomínajú ako na okrajovú udalosť, pre nich je najkrajšou spomienkou na detstvo "naša pažiť". A čo je na nej dnes? Všeličo, len detí tam nevidno, za to koní - stajní a iných vymožeností posledných rokov dosť a dosť, len pažiti zostalo málo, aj to už páni vymýšľajú, ako sa zbaviť tej trávnatej plochy, čo ešte nezastavali.

Vidím,že sme mali všetko rovnaké dievčence,od stanu až po "záhradku".Ale bolo to krásné,asi preto,že sme boli mnladí.So stanom sme dovolenkovali nielen po celej ČSSR,ale aj v zahraničí.
Do hotelov sme chodili až ako dôchodci keď už stan nebol na naše "staré" kosti...Sú to nezabudnuteľné spomienky...:-)

na stanovacky k moru som chodila iba s rodicmi, do takych 15- ci 16-tich rokov. po 1. rocniku gympla som bola na "kurze anglictiny pre mladez", co bol taky noblesnejsi pionierak, len s anglicanom lektorom a bez rannych rozcviciek, tam som si nasla kamosku rovnako uderenu ako som bola ja a ziskali sme vela adries na tzv. pen-friends. a potom som uz chodila s prazskou kamoskou stopom po europe. teda hlavne po skandinavii, tam sme mali tych pen-friendov, s ktorymi sme si pisali najviac a oni nas oficialne pozyvali na navstevy. tak napraskany ruksak na chrbat, z prahy cez ndr vlakom, a potom stopom po celej skandinavii. ked ste mali potvrdenie od lekara, ze ste tam boli chori a pobudli ste v nemocnici, vizum vam predlzili. a kedze jeden pen-friend mal otca lekara, vzdy sme vo svedsku boli velmi chore. raz jedna slepak a druha zlomena noha, druhy rok naopak, aj tak to tu nikoho nezaujimalo. bumažka bola a to bolo hlavne. ked pan doktor pochopil, co vlastne od neho chceme, mal z toho nekonecnu prdel. a my dvojmesacne cestovne prazdniny. bolo to take zvlastne - prechadzali sme cez hranice a ani pes po nas nestekol. tak sme to skusili 3x. vratili sme sa, otocili a opat odisli a po 20 metroch sme sa zas vratili a zas sme isli prec - a oni nic. kaslali na nas, na blaznive studentky z maleho oploteneho ceskoslovenska. nanajvys si mysleli, ze nam sibe. maly dvojmiestny stan ... ale vyspat sa dalo v pohodli aj v parku na lavicke, ved bolo leto. a potom, ked sme chceli ist do vietnamu (vlakom cez rusko, sme si spocitali, ze to by bolo najlacnejsie), tak som sa vydala za policajta a nadlho bolo po cestovani. :-))) spomienky su fasa vec. moje decka maju dodnes bžundu z toho, co ich seriozne vyzerajuca a starostliva matka vystrajala. lebo blbosti, ktore som stvarala sa pred nimi vobec nesnazim skryvat. rozpravkam o mladej dame by aj tak neverili. :-)))