Domáci jogurt z kozieho mlieka fotorecept

Postup

1. 1

   Táto nostalgická spomienka bola pre mňa impulzom na „kozý“ jogurt. Celú procedúru jeho prípravy som zahájil asi o 22,00 AZMČ; okrem fľaše kozieho mlieka a gréckeho jogurtu, som potreboval „pískací” hrniec na preváranie mlieka, misu na zmiešanie,

   
2. 2

   z „PMM” t. j. prostriedkov malej mechanizácie teplomer a ponorný alias tyčový mixer.

   
3. 3

   Mlieko som nalial do „špeci” hrnca a len čo sa na jeho povrchu objavili bublinky, ešte než začal hrniec pískať, som ho odstavil a

   
4. 4

   prelial do misy, v ktorej som ponorným teplomerom sledoval jeho teplotu, až dosiahla 40 °C (104 °F), kedy som doň

   
5. 5

   vložil jedno 200 g balenie gréckeho plnotučného jogurtu a dôkladne „zošľahal” tyčovým mixérom. Poznámka: nabudúce tento technologický krok musím vykonať vo väčšej mise, lebo som kuchyňský pult „potentočkoval” striekajúcou „bi_emulziou” mlieka a jogurtu, takže som ho, pred zdokumentovaním záberu pre Vás, musel dať do náležitého poriadku, skrátka poutierať!

   
6. 6

   Medzitým sa mi rúra vyhriala na 50 °C (122 °F), opäť pozorne sledované teplomerom, tak som do nej vložil misu s tekutým jogurtom; rúru som zatvoril, jej ohrev vypol a na druhý deň, okolo poludnia,

   
7. 7

   som už mohol ochutnať vlastnoručný, v domácich podmienkach pripravený, jogurt z kozieho mlieka; takže process jeho vyzrážania v pomaly chladnúcej rúre trval niečo málo nad 12 hodín; po odobratí skúšobnej vzorky sa v uvoľnenej časti misy vyzrážala srvátka,

   
8. 8

   tak som jogurt preklopil do sitka a nechal 33´odkvapkať,

   
9. 9

   kedy už nemal chybu; asi 150 mm získanej srvátky určite nájde uplatnenie v našej kuchyni.

   
10. 10

    My sme ho ochutnali, s domácim brusnicovým džemom, ako predjedlo nedeľňajšieho obeda; určite sa dá použiť aj inak. Nabudúce ho urobím minimálne z dvojnásobnej dávky.

    
11. 11

    Keď nedeľňajší obed, tak aj nedeľňajší pohľad na marcové žlté ruže, tentoraz ale z Arizóny. Všetkým Vám, milí naši, želáme krásne dni, plné zdravia, úsmevov a úspechov! P. S.: pri písaní „prológu” tohoto receptu ma „kopla múza” a pošepkala mi, aby som do zážitkov na Varecha.sk spracoval jeho celý príbeh z 50.÷60. rokov minulého storočia. Myslím, že ju počúvnem a napíšem. Vachtáreň je síce už dávno zbúraná (škoda), ale spomienky ostávajú!