Foto: Pravda - Ivan Majerský
Tekvica-Cucurbita, čelaď cucurbitaceae, pochádza z Južnej Ameriky. Je ich niekoľko druhov. Patria sem fajty jedlé (tzv. „turek“) C. pepo (radíme k nim aj patizóny) aj veľkoplodé (C. maximum).
Ich vzájomným krížením existuje nepreberné množstvo druhov kríčkových, ťahavých, okrasných aj nejedlých plodov. Napríklad plody Lagerie vulgaris majú tvar predlhej fľaše a nepoužiteľnú dužinu. Kôra tohto čuda vyschne, stvrdne a z plodu sa stane násoska (hever). Mnohí vinári na juhu Slovenska vedia o čom píšem...
Nuž a je tu aj cuketa či taliansky zucchini, odroda obyčajnej tekvice. Je menšia, jemnejšia a tvarom sa podobá uhorke. V našich záhradách sa pestuje len niekoľko desaťročí. Máva tmavozelenú, žltú, oranžovú aj fialovú farbu. Na talianskom trhu môžete obdivovať aj cukety strakaté, pepito aj bodkované. Radosť pre oči. A o lahodnosti, decentnej chuti ani nehovoriac.
Možno ich zavárať na kyslo, môžu byť súčasťou pečenej zeleniny či francúzskeho ratatouille. Môžete ich vyprážať v trojobale, môžete ich grilovať. V každom prípade to bude delikatesa. Cuketa má síce málo vitamínov a je navyše chudobná aj na minerály, v redukčnej diéte je však kráľovnou trhu. Navyše je v ponuke po celý rok a aj finančne je dostupná. Obľúbili si ju deti, dospelí aj dôchodcovia...
V záhrade Ružekovského domu na „dolnom predmescí“ v Modre sa zelenine darí. Navyše manželka môjho najstaršieho syna Zuzka je aj zdatná záhradníčka. Záhrada je plná ovocia a zeleniny. Skoro ako na „Maďaroch“. Cukety rastú ako divé. Máme cuketové týždne. Cuketové smotanové polievky, prívarky, kaše, slané cuketové osúchy. Samozrejme s kôprom. S kôprom z vlastnej záhrady, ako vravieval záhradník Kubík...
Stačil jeden plod cukety. Nakrájal som ho na akurátne plátky a ošetril ich klasickým trojobalom. Rozšľahané vajce, hladká múka, biela strúhanka. Keď som cukety obracal, na vrch každej som uložil kúsok šunky, tú prepichol dreveným špáratkom. Tým som akosi vylepšil aj techniku konzumácie...
Diskusia k článku