Minulý rok sme nevedeli, čo s hroznom, a tohto roku ho bola slabá polovica. Ešte aj to nebeské vtáctvo s úrodou „pomohlo“. Nám napríklad tie drzé škorce zožrali biele i čierne bobule z troch vinohradov!
Oberačky sa začali o mesiac neskôr ako vlani. A potom sa ponáhľalo. Strapce dozreli neuveriteľne rýchlo. Tie posledné zbery boli sladké, presladké. Budú silné, pevné a alkoholické moky. Len sa ich dožiť...
Na etikete našich vín nepíšeme „hand made“. Napriek tomu, že stále u nás oberajú ľudia. Vlastnými rukami. Čo vinohrad, to tucet ľudí s nožnicami. Za hodinu je hrozno v pneumatickom lise, získaný mušt sedimentuje a zachladený kvasí vlastnými modranskými kmeňmi vínnych kvasiniek. Je to technologická paráda. Opäť budú dobré vína...
Naši brigádnici–tovarichári sú poctiví pracovníci. Narobia sa a behom pár hodín aj vyhladnú. Robotu treba prerušiť a pohostiť ich. Do vinice im nosím obedy. Akože inak. Vlastnoručne pripravenú váru. Guláše, fazuľové polievky, smotanové omáčky, fašírky, pečené klobásy, zapekanú zeleninu, rizoto, lečo, pečené buchty. Vždy čosi iné a nakoniec čosi špeciálne.
Minulú sobotu bol oberačkový oldomáš. Pečený králik na koreňovej zelenine, pečené zemiaky, pikantná čalamáda. Bolo toho dva plechy. Voňalo to, rozpadávalo sa to na jazyku. Plemenný králik fajty baran bol obrovský a chutný. Dopekal sa na rozmarínovej vňati a vetvičkách oregana z Kalábrie. Oberač Maťo–Matar zo Senegalu sa králika nemohol dojesť. Škoda len, že mu viera nedovoľovala zapíjať ho naším červeným rampášom z odrody Dornfelder. Tá modrá odroda dozrieva neuveriteľne rýchlo. Hádam už na Vianoce bude z nej skvelé červené víno. Príďte, okoštujte. Namiesto králika vám však upečiem čosi iné. Kačicu s kroketami a dusenou červenou kapustou...
ja mam sice len malu, ale v juni obtiahnem obe strany vinica umelou sietkou napnutou na tyciach len asi v sirke vinica. Takto sa mi vtaci nedostanu k hroznu a vyhnem sa skode; Nuz, ak by to pomohlo, poslite to dalej.